Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/17/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200516 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200516.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobkyne Ing. G. E., nar. XX. Y. XXXX, trvale bytom Q. Y. XX, XXX XX F., proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 06. mája 2011 č.: AA/2011/0/02122 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa v podanej žalobe dôvodila tým, že trpí obojstrannou gonarthrózou IV. stupňa a závažným ochorením chrbta. Mala pretrhnuté svalstvo ľavého predkolenia, pretrhnutý a neprišitý biceps na tej istej nohe, má zhoršenú hybnosť bedrových kĺbov, výrazne obmedzenú hybnosť kolien a nepevné kolenné väzby. Najväčšie ťažkosti má s nohami a bolesti kolien jej začali už pred 20 rokmi, postupne sa zhoršovali a to tak, že v súčasnosti podľa vyjadrenia odborných lekárov, konkrétne ortopéda má gonarthrózu IV. stupňa a je predčasne zrelá na výmenu kolenných kĺbov. Následkom úrazu pred štyrmi rokmi došlo u nej k pretrhnutiu bicepsu, ktorý jej neprišili a sval sa postupne atrofoval, pričom noha je tenšia a ešte viac oslabená. Pri odškodňovaní úrazu bola posudkovým lekárom posúdená komplexne za obmedzenú hybnosť, za artrofiu svalstva a za uvoľnený väzový aparát kolien, kedy lekári presne posúdili zdravotné postihnutie a určili mieru funkčnej poruchy, konkrétne v jej prípade skutočný stav poškodenia dolných končatín. Zdôraznila, že rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Košice z 09. júna 2010 bola posúdená podľa prílohy č. 3 k zákonu ( časť XII. B.B.2.27.c2 ), podľa ktorého je miera funkčnej poruchy 50 % a bola uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň poukázala na to, že odvtedy sa jej zdravotný stav zhoršil, je obmedzená v chôdzi, znemožňuje jej to cestovanie hromadnou dopravou, nevydrží dlhšie stáť, nemôže prejsť väčšiu vzdialenosť pre ťažkosti s nohami, trpí vysokým krvným tlakom a cestuje do práce autom, pričom v spoločenskom živote je odkázaná na individuálnu dopravu autom. Ďalej argumentovala tým, že sa podrobuje pravidelnej injekčnej liečbe, kde je kolenám dodávané mazivo a tiež doplňujúcej medikamentóznej liečbe kolien a chrbtice. Lieči sa aj pre obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu a v poslednom období pribudli aj ťažkosti interného charakteru, najmä zo srdcom - NYHA III. Podanou žalobou žiadala o komplexné zhodnotenie zdravotného stavu s poukazom na zdravotné poškodenia, ktoré už vyššie opísala. Na základe uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 S 17/2011 - 5 zo dňa 14. júla 2011 doplnila žalobu písomným podaním zo dňa 14. augusta 2011 v tom zmysle, že považuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. mája 2011 za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodov, že z obsahu odôvodnenia uvedeného rozhodnutia nespochybniteľne vyplýva, že tento ako odvolací orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie z úplne iných dôvodov, ako rozhodol prvostupňový správny orgán vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Tento postup podľa žalobkyne je v rozpore s účelom odvolacieho konania. Takýmto postupom bola žalobkyni, ako účastníčke konania fakticky odňatá možnosť odvolať sa. Ďalej dôvodila tým, že v preskúmavanej veci uvedené procesné pochybenia žalovaného sú takou vadou, ktorá má podstatný vplyv na nezákonnosť jeho rozhodnutia. Podľa jej názoru, ak žalovaný argumentuje vypracovaným posudkom zo dňa 05. mája 2011 , bol povinný vyzvať ju, aby svoje odvolanie doplnila relevantnými listinnými dôkazmi vydanými odborným lekárom MUDr. Y., ortopédom. Zároveň žalobkyňa citovala ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku, ktorého porušenia sa dopustil žalovaný, pretože neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie, t.j. v danom prípade správu od ortopéda, čím došlo k porušeniu citovaného ustanovenia Správneho poriadku. Na základe tohto nezákonného postupu žalovaný sa v celom rozsahu nevyporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, čo je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní a skutkový stav veci zostal neobjasnený keď rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že trpí obojstrannou gonarthrózou IV. stupňa a závažným ochorením chrbtice, pričom poukázala na zdravotné ťažkosti, ktoré uviedla pôvodne v písomnom znení žaloby a na základe týchto zdravotných postihnutí je podľa nej zarážajúce, že posudkový lekár posudkových činnosti žalovaného v rozpore so skorším posúdením zdravotného stavu v odvolacom konaní o vydanie preukazu ZŤP pri tej istej diagnóze s odstupom približne 12 mesiacov určil inú mieru funkčnej poruchy a to na 30% s preklasifikovaním najzávažnejšieho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z.. Týmto podľa nej došlo k zníženiu miery funkčnej poruchy z 50% na 30%, ktorú jej ten istý správny orgán priznal predtým právoplatným rozhodnutím zo dňa 09. júna 2010, na ktoré poukázala v pôvodnom znení žaloby. Rozhodnutie žalovaného zo dňa 06. mája 2011 napáda preto, že nebola hodnotená v tomto rozhodnutí podľa jej najzávažnejšej diagnózy a to gonarthrózy kolien, uvoľnenia väzivového aparátu kolien, čím došlo k nesprávnemu posúdeniu a klasifikovaniu najzávažnejšieho zdravotného postihnutia, čo preukazuje žalobkyňa najnovším ortopedickým nálezom zo dňa 28. júna 2011. Zároveň namieta, že posudzovanie miery funkčnej poruchy nevystihuje skutočný a komplexný stav postihnutia dolných končatín u nej. V čase posudzovania jej žiadosti o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla už bola uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, v čom vidí hlavný rozpor a nezákonnosť rozhodnutia a taktiež bola obmedzená vo svojom práve na spravodlivé a kompletné lekárske posúdenie na základe lekárskej prehliadky posudkovým lekárom, o to viac si to konkrétny prípad vyžadoval, pretože podľa nej došlo k zmene jej hlavnej a najzávažnejšej diagnózy - gonarthrózy najťažšieho stupňa na diagnózu degeneratívne zmeny na chrbtici. Zdôraznila, že na základe hodnotenia postihnutia dolných končatín gonarthrózou už bola uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a mierou funkčnej poruchy stanovenej na 50%. K podanej žalobe, ako aj jej doplneniu sa písomným podaním zo dňa 09. septembra 2011 vyjadril žalovaný, ktorý žiadal s poukazom na dôvody uvádzané v rozhodnutí žalobu zamietnuť. Z administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovaným mal súd preukázané, že Rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, Odbor sociálnych vecí a rodiny zo dňa 28. februára 2011 pod č. : HE/2011/42955/1 ako prvostupňový správny orgán a orgán príslušný podľa § 5 ods. 7 písm. a) bod 2 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí a rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 52 písm. a) bod. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. tak, že nevyhovel žiadosti, ktorú podala dňa 29. decembra 2010 Ing. G. E. a nepriznal jej peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že o žiadosti žalobkyne zo dňa 29. decembra 2010 rozhodol na základe podkladu, ktorým bol pri rozhodovaní o peňažných príspevkoch na kompenzáciu komplexný posudok príslušného orgánu vydaný podľa § 15 zákona č. 447/2008 Z.z. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, Odbor sociálnych vecí a rodiny oddelením peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností bol vydaný komplexný posudok č. 2011/42956 dňa 24. februára 2011 a na základe tohto bola menovaná uznaná fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlo, preto jej nevznikajú sociálne dôsledky súvisiace so zvýšenými výdavkami na individuálnu prepravu. Je schopná využívať verejné dopravné prostriedky na svoju prepravu, preto jej žiadny peňažný príspevok nebol navrhnutý. Súčasťou uvedeného rozhodnutia bol aj komplexný posudok zo dňa 24. februára 2011 pod č. 2011/42956, ktorým bola určená miera funkčnej poruchy žalobkyne na 50% podľa prílohy č. 3 časti XII.B.B2, číslo 27 písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z.z. a preto sa v zmysle § 2 ods. 3 zákona považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zároveň v zmysle § 16 ods. 1 uvedeného zákona sa Ing. G. E. vyhotoví preukaz osobe s ťažkým zdravotným postihnutím bez časového obmedzenia. Ing. E. vyplývajú z ťažkého zdravotného postihnutia tieto sociálne dôsledky, v oblasti mobility a orientácie podľa vyjadrenia posudkového lekára je mobilná, dokáže sa premiestniť na zastávku verejných hromadných dopravných prostriedkov, nastúpi, vystúpi a zvláda v nich bežné situácie, z toho dôvodu menovaná nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nie je potrebné v oblasti mobility a orientácie navrhnúť niektorú z foriem individuálnej prepravy. V oblasti komunikácie nie je potrebné navrhnúť kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP a v oblasti zvýšených výdavkov nie je potrebné navrhnúť kompenzácie sociálnych v dôsledku ŤZP. Nie je odkázaná na peňažný príspevok v súvisiaci so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože menovaná nie je odkázaná na individuálnu prepravu. V oblasti sebaobsluhy nie je potrebné navrhnúť kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP. Uvedené sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa nenavrhujú kompenzovať. Výrok tohto komplexného posudku odôvodnil posudkový lekár tým, že Ing. E. je uznaná za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je zamestnaná, v spoločnej domácnosti žije s manželom, vzhľadom k tomu, že má artrózu kolenných kĺbov, vysoký krvný tlak, lieči sa na krčnú chrbticu, artrózu ramien, na novozistenú hypotyreózu, udáva celkovú slabosť, bolesti kolien a dolných končatín, ťažko sa jej chodí, podľa vyjadrenia posudkového lekára je mobilná, dokáže sa premiestniť na zastávku atď. Zo zdravotného postihnutia menovanej nevyplývajú sociálne dôsledky v oblasti zvýšených výdavkov, pretože menovaná nie je odkázaná na individuálnu dopravu osobným motorovým vozidlo a nie je potrebné navrhnúť peňažný príspevok súvisiaci so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. V odvolaní žalobkyňa uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil - k ochoreniu chrbtice, gonarthrózy pribudol uvoľnený väzivový aparát kolien, čo zhoršilo jej pohyblivosť čím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlo, pričom predložila aktuálny lekársky nález interného oddelenia a to zo dňa 26. apríla 2011 MUDr. H. A.. Žiadala vzhľadom na zhoršený celkový zdravotný stav o priznanie príspevku na prevádzku osobného motorového vozidla. Žalovaný o odvolaní žalobkyne rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 06. mája 2011 pod č. AA/2011/0/02122 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj na dôvody odvolania žalobkyne. Zároveň žalovaný poukázal aj na to, že o žiadosti žalobkyne zo dňa 29. decembra 2010 rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím, na ktoré už súd poukázal vyššie, ktorého podkladom bol komplexný posudok ÚPSVaR v Humennom, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových činností zo dňa 24. februára 2011 pod č. 2011/42596 11/223081. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažných príspevkov závisí od posúdenia zdravotného postihnutia, bola spisová dokumentácia spolu s odvolaním predložená Oddeleniu posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice s cieľom preskúmania posudku prvostupňového orgánu. Po preskúmaní zdravotnej dokumentácie lekár žalovaného dňa 05. mája 2011 v zmysle § 11 zákona NS SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal lekársky posudok č. AA/2011/02155, v ktorom mieru funkčnej poruchy stanovil na 30% s preklasifikovaním najzávažnejšieho zdravotného postihnutia podľa prílohy č, 3 k citovanému zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých časti zaradil pod kapitolu XII.A.bod 1 písm. b) - poruchy chrbtice - degeneratívne zmeny na chrbtici, v dôsledku čoho sa menovaná nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zníženie miery funkčnej poruchy posudkový lekár žalovaného zdôvodnil tým, že posudkový prvostupňového správneho orgánu priznal vyššiu mieru funkčnej poruchy ( 50 % )v rozpore s doloženým rozsahom pohybu kolenných kĺbov v ortopedickom náleze. Ing. G. E. sa lieči aj pre obmedzenie pohyblivosti ľavého ramenného kĺbu ( stredne ťažký stupeň ) časť XII.B.B1 bod 12 písm. b) kde miera funkčnej poruchy je 20%, pre poruchy pohyblivosti kolenných zhybov ( časť XII.B.B2 bod 37 písm. a/2 miera funkčnej poruchy 20% ) a osteopéniu bez fractury, art. hypertenziu, avšak tieto ďalšie zdravotné postihnutia sú takého charakteru, že pri nich miera funkčnej poruchy tiež nedosahuje úroveň minimálne 50%. Posudkovým lekárom prvostupňového správneho orgánu bola nesprávne stanovená miera funkčnej poruchy menovanej na úrovni 50 % podľa prílohy č. 3, časti XII.B.B2 bod 27 písm. c/2 k citovanému zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého postihnutia pre postihnutie pohybového a podporného aparátu dolných končatín, pre obmedzenie funkcie v kolennom kĺbe, pri flexii do 10%, čo je obojstranne ľahký stupeň. V lekárskom posudku č. AA/2011/02155 zo dňa 05. mája 2011 sa ďalej uvádza, že ide o rozpor medzi popisom a kódovým označením podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu v platnom znení, nakoľko na základe tohto popisu stanovil posudkový lekár mieru funkčnej poruchy 50 %, čo je v rozpore s citovanou prílohou. Dňa 05. mája 2011 bolo do spisovej dokumentácie doložené odvolanie Ing. G. E., ktorým opakovane vyjadruje nesúhlas s rozhodnutím prvostupňového orgánu a konštatuje, že jej zdravotný stav sa zhoršil. Došlo u nej k uvoľneniu väzivového aparátu kolien, čo zhoršilo jej pohyblivosť, pričom doložila aktuálny lekársky nález z interného oddelenia. Posudkový lekár oddelenia posudkových činností Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Košice posúdil novodoložený lekársky nález vydaný MUDr. H. A., kardiológom zo dňa 26. apríla 2011 a v lekárskom posudku uviedol, že tento lekársky nález a námietky menovanej uvedené v odvolaní nesúhlasia s doloženým ortopedickým a reumatologickým nálezom. Na základe uvedeného sa preto žalobkyňa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a z jej zdravotného postihnutia jej nevyplývajú žiadne sociálne dôsledky. Žalovaný ďalej v odôvodení citoval ustanovenie § 2 ods. 3, § 11 ods. 15, § 15 ods. 4, § 38 ods. 1 písm. b/2, ako aj ustanovenie § 55 ods. 8 zákona NS SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ing. G. E. podľa lekárskeho posudku odvolacieho orgánu zo dňa 05. mája 2011 sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto jej nie je možné poskytnúť peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu veci žalovaný rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie napadnutého v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vypočul poverenú zástupkyňu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. ). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 citovaného ustanovenia, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. V súlade s § 249 ods. 1 a 2 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Pri preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( §250i ods. 1 O.s.p. ). Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného vo veci nároku žalobkyne na peňažný príspevok na kompenzáciu so zabezpečením zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré žalovaný posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona NS SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu ZŤP, vyhotovení preukazu ZŤP so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre ZŤP . Cieľom úpravy právnych vzťahov je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblasti ustanovených týmto zákonom. Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama. Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Podľa § 11 ods. 15 citovaného zákona, ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50 %, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. Podľa § 15 ods. 4 citovaného zákona, posudok podľa odsekov 1 a 3 príslušný orgán nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50 %. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 2 citovaného zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Podľa § 55 ods. 8 citovaného zákona, ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze. Základným problémom v predmetnej veci je posúdenie či správne orgány postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 447/2008 Z.z., či dostatočne zistili skutkový stav a z neho vyvodili správny právny záver, ak nepriznali žalobkyni peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov. V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade s citovaným zákonom a žiadosť žalobkyne správne vyhodnotili. Podkladom pre ich rozhodnutie boli odborné lekárske posudky vypracované posudkovými lekármi. Lekársky posudok vypracúva posudkový lekár, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. Za takýchto okolností je zákonom predpísaným dôkazom, ktorého objektívnosť žalobkyňa hodnoverným spôsobom nespochybnila a jej tvrdenie, že posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku dospel k nesprávnemu záveru nedoložila žiadnym spochybňujúcim dôkazom, ktorý by tento záver zmenil. Takýto dôkaz nedoložila na svoje tvrdenia ani v odvolaní, a ani v žalobe nepredložila také odborné lekárske nálezy, ktoré by záver posudkového lekára žalovaného spochybnili a tieto označili za nesprávne vykonané. Hoci žalobkyňa už v odvolaní poukázala na gonarthrózu IV. stupňa, odborné lekárske nálezy aktuálneho charakteru nepredložila k žiadosti, ani k odvolaniu. Pritom k písomnému podaniu odvolania zo dňa 15. marca 2011 nedoložila žiadne lekárske odborné nálezy a k doplneniu odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu doručenom 04. mája 2011 doložila potvrdenie odborného lekára z interného oddelenia MUDr. H. A. zo dňa 26. apríla 2011, v ktorom je uvedené , že žalobkyňa trpí hypertenziou III. stupňa, autoimunnou thyreoiditídou vo fáze subklin. hypothyreozy v liečbe, dyslipoproteinemiou, obezitou, nealkohol. steatohepatitídou s biochemickou aktivitou a gonarthrosis bilat., VAS-LS, intolerancia ACEi pre dráždivý suchý kašeľ. Ako vyplýva z lekárskeho posudku Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovaného pre účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. zo dňa 05. mája 2011 posudkový lekár žalovaného sa zaoberal objektívnymi nálezmi zo dňa 11. októbra 2010 MUDr. Y. z ortopédie, ako aj objektívnym nálezom MUDr. A. z reumatológie zo dňa 01. decembra 2010, ako aj odborným lekárskym nálezom MUDr. S. z neurológie zo dňa 24. novembra 2010, z denziometrie MUDr. X. ortopéda zo dňa 04. februára 2011, odborným nálezom MUDr. H. A. z interného oddelenia zo dňa 26. apríla 2011. Ako vyplýva z diagnosticko-funkčného hodnotenia kde sú uvedené klinické diagnózy žalobkyne: VAS, omarthrosis 1.sin, gonarthrosis, ktoré podľa druhu zdravotného postihnutia prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. nepodmieňujú určenie viac ako 30%-tnu mieru funkčnej poruchy. Zníženie miery funkčnej poruchy z 50% na 30 % odôvodnil posudkový lekár tým, že mieru funkčnej poruchy stanovenú posudkovým lekárom I. stupňa na 50% znížil posudkový lekár žalovaného na 30% z dôvodu, že posudkový lekár I. stupňa priznal vyššiu mieru funkčnej poruchy v rozpore s doloženým rozsahom odborným lekárskym nálezom pohyblivosti kolenného kĺbu v ortopedickom náleze, pričom vo svojom lekárskom posudku v diagnosticko-funkčnom hodnotení uviedol ako druh zdravotného postihnutia pohybový a podporný aparát dolnej končatiny, obmedzené funkcie v kolennom kĺbe, flexia do 100 %, obojstranne ľahký stupeň, čo posudkový lekár I. stupňa zaradil podľa prílohy č. 3 pod kapitolu XII/B.B2.27.c) a určil 50% mieru funkčnej poruchy, pričom ide o rozpor medzi popisom a kódovým označením podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Dňa 05. mája 2011 doložený interný nález a odvolanie žalobkyne proti posudku z 28. februára 2011, v ktorom udáva zhoršenie zdravotného stavu, uvoľnenia väzivového aparátu kolien, čo však nesúhlasí s doloženým ortopedickým i reumatologickým nálezom. Záver lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného znie, že nejde u Ing. E. o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, čo je podstatnou skutočnosťou v uvedenom posudku. K námietkam, ktoré vzniesla žalobkyňa v doplnení žaloby zo dňa 14. augusta 2011 považuje súd za potrebné zdôrazniť, že aj keď ide o doplnenie po termíne dvoch mesiacov odo dňa podania žaloby, súd považoval za potrebné sa k ním vyjadriť. Podľa názoru súdu posudky posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov, konkrétne ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného boli dostatočne doložené vykonaným šetrením aj obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie a v konaní nebola preukázaná vecná nesprávnosť, ani spochybnená odborná úroveň týchto záverov. Žalobkyňa nespĺňa preto podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku, pretože vzhľadom na mieru funkčnej poruchy ju nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto následne neboli riešené ani sociálne aspekty peňažných kompenzácií. Čo sa týka námietok žalobkyne, že rozhodnutie považuje za nezákonné a nepreskúmateľné a že žalovaný rozhodol o celkom iných dôvodoch ako rozhodol prvostupňový správny orgán, na túto skutočnosť poukázal súd pri citácii odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kde presne popisuje postup posudkového lekára žalovaného, ktorý odstránil pochybenia posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu a určil mieru funkčnej poruchy podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. správne a v rozsahu stanovenej týmto zákonom. S poukazom na túto skutočnosť, preto námietku žalobkyne, že ide o rozhodnutie nepreskúmateľné z nedostatku dôvodov, ako aj to, že v preskúmavanej veci z dôvodu uvedeného procesného pochybenia žalovaného ide o vadu, ktorá mala podstatný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia považuje za irelevantnú. Žalobkyňa pokiaľ podala odvolanie dňa 04. mája 2011 k tomuto mala predložiť aj relevantné listinné dôkazy na svoje tvrdenia, že jej zdravotný stav sa natoľko zhoršil, aby miera funkčnej poruchy ako osoby ťažko zdravotnej postihnutej bola stanovená nad 50%, tak ako na to poukazovala v odvolaní a napokon aj v žalobe. Doplnené dokazovanie posudkovým lekárom žalovaného však tieto tvrdenia v celom rozsahu vyvrátilo a na základe odborného lekárskeho nálezu, ktorý bol z ortopédie k dispozícii, ako aj predloženého lekárskeho nálezu z kardiológie bola správne stanovená miera funkčnej poruchy u žalobkyne. V žiadnom prípade nedošlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pretože žalobkyňa sa mala právo kedykoľvek v priebehu správneho konania vyjadriť k jednotlivým posúdeniam, a to v priebehu konania tak prvostupňového správneho konania, ako aj v priebehu konania odvolacieho správneho orgánu. Z obsahu administratívneho spisu boli tieto skutočnosti potvrdené a súd preto dospel k záveru, že k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku nedošlo zo strany správnych orgánov. S poukazom na porušenie § 47 ods. 3 Správneho poriadku, súd sa ani s touto námietkou žalobkyne nestotožňuje, pretože rozhodnutie žaôpvaného, ktoré žalobkyňa napáda bolo dôsledne odôvodnené a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie poskytlo odôvodnenie v rozsahu v akom to umožňuje zákona č. 447/2008 Z.z. s poukazom na vypracovanie komplexného lekárskeho posudku v súlade s § 11 ods. 15 citovaného zákona. Nakoľko v súlade s ustanovením § 15 ods. 4 citovaného zákona posudok podľa ods. 1 a 3 príslušný orgán nevypracuváva v prípade, ak miera funkčnej poruchy fyzickej osoby na základe lekárskeho posudku je menej ako 50%, čo v prípade žalobkyne bolo. Na základe uvedeného posudku posudkového lekára odvolacieho orgánu teda došlo k záverom, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného v čase jeho vydania a ktoré vychádzalo z doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré boli obsahom pripojenej zdravotnej dokumentácie. V konaní nebola preukázaná vecná nesprávnosť, ani spochybnená odborná úroveň záverov odborných lekárov. Žalobkyňa nespĺňa podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože sa nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom miera funkčnej poruchy u nej dosahuje 30%, to bol jednoznačný záver posudkového lekára odvolacieho správneho orgánu, z ktorého mal povinnosť žalovaný vychádzať. Toto posúdenie zodpovedá zdravotnému postihnutiu žalobkyne, pričom ako uviedol posudkový lekár tak prvostupňového orgánu, ako aj následne žalovaného, žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ale môže sa premiestňovať na zastávku verejných dopravných prostriedkov a zvláda bežné situácie, pretože je podľa vyjadrenia posudkového lekára mobilná. Súd dospel pritom k záveru, že aj keď jedným z cieľov zákona č. 447/2008 Z.z. je zmierniť a zabezpečiť integráciu občana do spoločnosti, žalovaný však môže postupovať len na základe riadneho zistenia zákonných podmienok pre poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. A v intenciách citovaného zákona postupoval ak v tomto konkrétnom prípade. Pokiaľ by žalobkyňa v žalobe uviedla také skutočnosti, ktoré by žalovanému neboli známe, a z obsahom ktorých by sa žalovaný dostatočne nezaoberal, bola by žaloba v takom prípade dôvodná. Avšak podľa názoru súdu žalobkyňa v žalobe uvádzala iba skutočnosti, s ktorými sa žalovaný v priebehu konania zaoberal a s týmito sa aj v rozhodnutí dostatočne vyporiadal k času vydania napadnutého rozhodnutia ( poukazom na § 250i ods. 1 O.s.p. ). Zároveň súd konštatoval, že žalovaný sa vyporiadal a so všetkými námietkami uvádzanými žalobkyňou v odvolaní a k týmto sa v rozhodnutí dostatočne vyjadril. Súd na základe uvedeného preto považuje právny záver žalovaného za logický a vecne správny, pričom ako už uviedol, žalovaný sa vyporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobkyne o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov pri používaní osobného motorového vozidla. Podľa názoru súdu žalovaný zistil dostatočne skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správne právne závery, rozhodnutie následne dostatočne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 Zákona o správnom konaní. Keby žalobkyňa doložila odbornú lekársku správu z 28. júna 2011, ktorej obsah sa síce stotožňuje s predchádzajúcimi odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré sú obsahom zdravotnej dokumentácie, bol by povinný posudkový lekár sa s touto lekárskou správou v závere svojho posudku vyporiadať. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. správne a v súlade s touto prílohou posudkový lekár určil 30%-tnú mieru funkčnej poruchy a odstránil tak pochybenia posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu tak, ako je to uvedené v komplexnom posudku zo dňa 05. mája 2011. Z vyššie uvedených dôvodov preto súd žalobu v súlade s § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Senát krajského súdu sa na rozhodnutí uzniesol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.