Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sp/12/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200517 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8012200517.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe katastra Sabinov, 17. novembra 2, za účasti G. L., bytom D. U. H., U. A. XXX/X a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 10. mája 2012, Č.k.: V-345/2012 - VA takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. mája 2012, Č.k.: V-345/2012 - VA. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.5.2012 rozhodla odporkyňa ako príslušný správny orgán podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom zo dňa 11.4.2012 a zaevidovanom pod č.k.: V-345/2012, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 47/2012-TR (ďalej len záložná zmluva) uzavretá medzi navrhovateľom a G. L. tak, že návrh na vklad podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietla. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že dňa 6.3.2012 uzavreli záložnú zmluvu záložca G. L., rod. B., zastúpená splnomocnencom a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako záložný veriteľ. Súčasťou návrhu bola aj dohoda o splnomocnení, ktorou záložca splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, zapísané v Registri občianskych združení MV SR, reg. číslo 36011, v zastúpení D. G., predseda združenia. Podľa tejto splnomocniteľ - záložca G. L. udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ v tejto dohode vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Zduženie ProHelp tak za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa okrem iného uzatvorilo v jeho mene záložnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Dňa 11.4.2012 bol podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 6.3.2012 uzavretej podľa ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako zástupcom G. L., na základe splnomocnenia ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území D. U. H., obec D. U. H., okres E., zapísané na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok CKN parcelné číslo 912/7, záhrady o výmere 382 m2, pozemok CKN parcelné číslo 912/27, zastavané plochy a nádvoria o výmere 279 m2, pozemok CKN parcelné číslo 912/138, zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na pozemku CKN parcelné číslo 912/138 v celosti zapísané na mene záložcu. Ďalej odporkyňa citovala § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poukázala na § 34 ods. 4, 5 citovaného zákona. Uviedla, že v zmysle § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V tejto súvislosti odporkyňa konštatovala, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení D. G., predseda zduženia, ktorým záložca G. L. splnomocnila združenie na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou, a síce spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., je absolútne neplatné. Okrem iného splnomocnenie na právny úkon k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t.j. obsahom zmluvy by mali byť tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu (chýba výmera a druh pozemkov). Z vyššie uvedeného je možné predpokladať, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci bolo vopred určené spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či dôsledne obhajovalo záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru správy katastra absolútne neplatné aj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. To, že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ - je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa § 22 ods. 2 OZ, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. To, že POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyberá aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale „svoje“ občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode - čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o čom medzičasom v početných prípadoch rozhodol aj Najvyšší súd SR (napr. rozhodnutie vo veci sp.zn. 10Sžr 19/2010). Súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podaného združením na ochranu spotrebiteľa a konštatoval okrem iného, že možnosť následnej realizácie záložného práva je spôsobilé privodiť spotrebiteľom nenapraviteľné ujmy v ich majetkovej sfére. Uvedené konanie nebankovej spoločnosti predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná. V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (§ 53 ods. l OZ). Správa katastra Sabinov hodnotí takúto dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku (§ 53 ods. l OZ), ktorá je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Je tu aj ďalší dôvod na zamietnutie návrhu na vklad záložného práva, a to rozpor s § 22 ods. 2 OZ - podporený dnes už početnou judikatúrou. V závere citovala § 22 ods. 2, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne. Žiadal, aby krajský súd preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku opísal skutkový stav, citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, a § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 správneho poriadku, § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nemožno súhlasiť s tvrdeniami správneho orgánu podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené „predpoklady“ správy katastra, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Napadnuté rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydání, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Navrhovateľ má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Výrazne sa ohradzuje voči ničím nepodloženým tvrdeniam Správy katastra Sabinov, podľa ktorých združenie ProHelp „patrí“ spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. , či je prípadne v nejakom inom vzťahu s našou spoločnosťou a bolo ňou vopred určené na zastupovanie splnomocniteľa, pričom tak malo byť urobené proti vôli samotného splnomocniteľa. Takéto tvrdenia správneho orgánu sú len špekuláciami a zásadne nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutie Správy katastra Sabinov je založené len na ničom nepodložených tvrdeniach a nesprávnych predpokladoch. Máme za to, že neexistuje reálny podklad pre tvrdenie správneho orgánu, že záložný veriteľ jednostranne určil zástupcu pre dlžníka. Splnomocniteľ/dlžník si právneho zástupcu vybral slobodne. Správa katastra nepredložila žiaden právne relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vzťah medzi splnomocnencom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Zároveň sa domnieva, že správa katastra prekročila rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozsudku skúmala rozpor predmetnej zmluvy o úvere s dobrými mravmi. Má za to, že nakoľko záložca riadne podpísal predmetnú úverovú zmluvu, a ani jej súlad s dobrými mravmi nespochybnil, čerpal finančné prostriedky na základe úverovej zmluvy, správe katastra nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu právomoc vysloviť neplatnosť takéhoto právneho úkonu z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi (okrem preskúmavania zmluvy zakladajúcej zmenu práv k nehnuteľnostiam podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorá je súčasťou návrhu na vklad). Táto právomoc prináleží príslušnému súdu v rámci občianskeho súdneho konania a konanie správy katastra považuje v tomto smere za nezákonné. Podľa názoru správneho orgánu plnomocenstvo na uzavretie zmluvy musí obsahovať všetky náležitosti ako listina v zmysle § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Takýto názor nie je správny. Katastrálny zákon neobsahuje s výnimkou § 42 ods. 3 žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti. Ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) katastrálneho zákona síce obsahuje ustanovenie, ktoré pojednáva o dohode o splnomocnení, avšak v tomto prípade ide o prípad výlučne procesnej plnej moci na zastúpenie vo vkladovom konaní. V tejto súvislosti zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu formálnu požiadavku (úradné overenie podpisu splnomocniteľa), a otázku obsahu plnej moci nechal otvorenú (t.j. v tomto prípade ani nestanovil nutnosť špeciálnej plnej moci). Ak je teda otázka obsahu procesnej plnej moci relatívne voľná, niet dôvodu na to, aby sa tento záver nevzťahoval aj na hmotnoprávnu plnú moc. Hmotnoprávnu plnú moc upravuje Občiansky zákonník. Ani tento kódex však neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnosti. Ustanovenie § 42 katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny. Pod zmluvou sa v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona myslí zmluva, dohoda a písomné vyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb. Z tohto kontextu je zrejmé, že pojem zmluva je treba potrebné vykladať ako titulus, t.j. právny úkon, ktorý je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností (modus). Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý dopadá ustanovenie § 42 katastrálneho zákona, nakoľko z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnostiam (viď ustanovenie § 28 ods. 1 katastrálneho zákona - arg. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv). Ustanovenie § 30 ods. 5 katastrálneho zákona naviac pojmovo rozlišuje medzi zmluvou a dohodou o splnomocnení. Ustanovenie § 31 ods. 2 katastrálneho zákona pojednáva o zmluve o prevode nehnuteľnosti, a maiori ad minus teda zmluvou je akákoľvek zmluva, ktorá je právnym dôvodom pre vznik vecného práva k nehnuteľnosti, nie však už plná moc, pretože z nej žiadne takéto právo nevzniká. Ustanovenie § 31 ods. 1 katastrálneho zákona používa pojem zmluva v spojení s oprávnením nakladať s nehnuteľnosťou. Ani tu teda nejde o plnú moc. § 31b ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona pojednáva o odstúpení od zmluvy. Právnym dôvodom zániku plnomocenstva nie je odstúpenie ako jednostranný právny úkon, ale len odvolanie resp. výpoveď (viď § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka). Plná moc nie je ani verejnou listinou a ani inou listinou. Tieto listiny sú totiž podkladom pre vykonanie záznamu (a nie vkladu) do katastra nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona, arg. a to na základe verejných listín a iných listín). Napokon, pojem zmluva je v ustanovení § 42 ods. 3 katastrálneho zákona použitý v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti, vecným bremenom a spoluvlastníctvom. Plnomocenstvo je pritom v tomto ustanovení upravené osobitne a bez spojitosti s pojmom zmluva a zákonodarca v tomto prípade tiež stanovil iba jedinú (formálnu) požiadavku, a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa. Na základe uvedeného je odvolateľ toho názoru, že predmet plnej moci v tomto prípade nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľnosti podľa ustanovenia § 42 ods. 2 písm. c) katastrálneho zákona. Nakoľko v danom prípade bola uzavretá špeciálna plná moc, je potrebné predmetné plnomocenstvo preskúmať len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdila z dôvodov vyššie uvedených v tomto podaní. Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Odporkyňa v predkladacej správe neuviedla ako žiada vo veci rozhodnúť. Z neúčasti na pojednávaní sa písomne ospravedlnila. G. L. na pojednávaní konanom dňa 21.12.2012 uviedla, že je pravdou, že bola vo finančnej tiesni a preto chcela zobrať pôžičku od spoločnosti POHOTOVOSŤ s tým, že pravdupovediac bližšie nepoštudovala čo všetko podpisuje, resp. čím všetkým ručí v prípade ak pôžičku nesplní a teda nevráti. Vôbec nemienila splnomocniť združenie ProHelp, ktoré údajne malo a má hájiť jej záujmy a má ju zastupovať. Podpísala niečo čo už bolo vopred pripravené a naformulované. Žiadala aby krajský súd potvrdil rozhodnutie odporkyne. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, odporkyne a združenia ProHelp, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporkyne, ktorým podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietla návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 11.4.2012 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 47/2012-PTR do katastra nehnuteľností. Prílohou návrhu bola aj Zmluva o zriadení záložného práva č. 47/2012-PTR zo dňa 6.3.2012 uzatvorená podľa § 151 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a G. L. zastúpenou združením ProHelp ako záložcom. V zmysle tejto sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k výlučnému vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 806300609 zo dňa 3.8.2011 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 350 Eur, poplatku v sume 346 Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania do zaplatenia. V administratívnom spise sa nachádza aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi G. L. ako splnomocniteľom a združením ProHelp zastúpeným D. G., predsedom združenia ako splnomocnencom. Dohoda o splnomocnení zo strany G. L. je podpísaná a datovaná dňa 3.8.2011, zo strany splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je podpísaná a datovaná dňa 6.3.2011. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzatvorená za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy 806300609. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona obsahuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh. Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu námietok uvedených v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporkyňa ako orgán verejnej správy postupovala v súlade so zákonom. V súlade s § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona posudzovala náležitosti zmluvy z hľadiska kritérií uvedených v tomto ustanovení, keď okrem iného bola oprávnená a povinná posudzovať a prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Krajský súd sa stotožňuje s názorom odporkyne, že dohoda o splnomocnení uzavretá medzi G. L. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom je neplatná. Je nesporné, že dohoda o splnomocnení ktorá tvorí obsah administratívneho spisu je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Navrhovateľ v opravnom prostriedku argumentoval, že zástupca (ProHelp) splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode je ďalej v bode 2, 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Z výpovede účastníčky konania G. L. však uvedené nevyplýva. Podľa jej tvrdenia o podpísaní dohody o splnomocnení nemala reálnu vedomosť, združenie ProHelp s G. L. nejednalo a ani ju nepoučilo o všetkých právnych úkonoch, ktoré s podpisom dohody o splnomocnení súviseli, ako aj o ich dôsledkoch. S ohľadom na uvedené je dôvodná pochybnosť o vážnosti vôle G. L. uzavrieť takýto právny úkon. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia (vopred predtlačeného) je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., z čoho sa dá usudzovať, že v prípade G. L. nešlo výslovne o individuálny a vopred po vzájomnej dohode uzavretý právny úkon, a že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Z dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či dlžníčka G. L. mala možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jej vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je neplatná. Preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporkyne potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.