Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105218243 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8105218243.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobkýň: 1/ P. C., nar. X. X. XXXX, bytom Q. Q., D. XXX/ X, 2/ O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Q., F. XX, zastúpených JUDr. P. D., bytom Q. Q., N. č.XX, proti žalovaným: 1/ Y. P., bytom Q. Q., M.R.Q. XX, 2/ Q. W., bytom Q. Q., M. R. Q. XX, /. B. O., bytom H. H. XXXX, P. E. - I., 4/ P. U. T., bytom H. T. XX -B., E. - I., 5/ L. T., bytom X. XXXX-XX O. W., L. I.., E. D. H. - I., žalovaní v 3. -5.rade zastúpení S. O., bytom W. W., P. I. X, 6/ P. Q., bytom Q. Q., X. X, 7/ U. Q., bytom F., F. X, 8/ Ing. U. T., bytom Q. Q., I. O.-T., 9/ Ing. Q. T., bytom H. X., X. XX, zastúpeného JUDr. Zdenkou Demeterovou, advokátkou so sídlom Rimava 34/7, 979 01 Rimavská Sobota, l0/ B. D., bytom W. W., A. XX, 11/ C. X., bytom S., P. XX, 12/ D. X., bytom S., P. XX, 13/ P. W., bytom S., O. X, 14/ C. H., bytom X., M. XX/XX, XX/ Q. H., bytom S., Q. XXXX/XX, 16/ Y. S., bytom F., P. C. XX, 17/ P. D., bytom F., X. XX, 18/ mal. D. H., nar. X. XX. XXXX, zastúpená zákonnou zástupkyňou Y. H., bytom F., X. XX, 19/ P. L., bytom W.-F., D. XX, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobkýň v 1. a 2. rade a žalovaného v 9. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 1. 2. 2012 pod č.k. 9C/146/2005 - 417, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a žalovaným v 8. a 9. rade náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Prešov vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobkyne v 1. a 2. rade (vstúpili do konania po matke neb. Y. M., ktorá zomrela v priebehu konania), sa domáhali určenia vlastníckeho práva k parc. č. KN 1456 - zastavená plocha o výmere 798 m2, parc. č. KN 1455 - záhrada o výmere 2018 m2 a parc. č. KN 1457 - roľa o výmere 3750 m2, dom č.s. XXX, všetko v k.ú. Q. Q. tak, ako sú znázornené na geometrickom pláne č. 203/93/GM Geomapu Prešov z 28. 6. 1993. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že v zápisnici č. 311, k.ú. Q. Q., sú zapísané pôvodné m. p. č. 402 - dom a záhrada bez výmery. Podľa geometrického plánu č. 203-93/GM z 28. 6. 1993 zodpovedajú pôvodnej m.p.č. 402 - p.č. KN 1456 - zastavaná plocha o výmere 798 m2, p.č. KN 1455 - záhrada o výmere 2018 m2, p.č. KN 1457/1 - záhrada o výmere 3750 m2, p.č. KN 1457/3 - zastavaná plocha o výmere 791 m2. Dňa 21. 4. 1971 bola spísaná na Štátnom notárstve v Prešove notárska zápisnica č. N 474/71, Nz 475/71, v ktorej právna predchodkyňa žalobkýň v 1. a 2. rade (neb. Y. M., rod. T.) vyporiadava podielové spoluvlastníctvo k parc. EN č. 1455, 1456, 1459/1, 1459/2, 1459/3 a dom č.p. XXX na p.č. 1456 tak, že jej pripadnú do výlučného vlastníctva s finančnou výplatou ostatných spoluvlastníkov.
Uzavrel, že z notárskej zápisnice N 474/71, Nz 475/71 z 21. 4. 1971 vyplýva, že prítomní podieloví spoluvlastníci Y. Q., P. O. a G. T. prehlásili, že im Y. M. vyplatí za ich podiely finančné vyrovnanie a za
to nadobudne do výlučného vlastníctva sporné nehnuteľnosti. Ostatní podieloví spoluvlastníci Dr. Q. T., B. T. a M. D. zápisnicu nepodpísali a zmluva nebola Štátnym notárstvom v Prešove zaregistrovaná. Po doplnení dokazovania okresný súd konštatoval, že neboli zistené bližšie okolnosti, ktoré viedli nebohú Y. M. (predchodkyňu žalobkýň) iniciovať zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v roku 1991. Okrem odôvodnenia žalobkýň, že takáto forma vyporiadania vlastníctva k predmetu sporu bola matke odporúčaná, neboli predložené iné dôkazy o formálnosti dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá by bola len deklarovaním dávnej dohody o vyporiadaní z roku 1946. Po vykonaní dokazovania nemohol jednoznačne zdôvodniť, že došlo k splneniu podmienok zo zákona, a to k nadobudnutia vlastníckeho práva právnou predchodkyňou žalobkýň či už podľa Uhorského obyčajového práva, resp. Občianskeho zákonníka č. 141/1951 Zb. Keďže istým spôsobom tieto závery narúša dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva z roku 1971, žalobu zamietol.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 150 O.s.p. Zo všetkých účastníkov konania, ktorí so žalobou nesúhlasili, teda boli úspešní, si trovy konania uplatnil iba žalovaný v 9. rade. Tieto pozostávali z trov právneho zastúpenia. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval dôchodkový vek oboch žalobkýň a ich príjmom je starobný, resp. invalidný dôchodok. Preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali žalobkyne v 1. a 2. rade odvolanie, ktorým žiadali o jeho zmenu tak, aby ich návrhu bolo v celom rozsahu vyhovené. V odvolaní uviedli, že súd sa nedostatočným spôsobom vyporiadal s otázkou dobromyseľnosti ich predchodkyne Y. M. pri vstupe do držby v roku 1946 podľa Uhorského obyčajového práva a dôvodom, ktorý viedol Y. M. k vyporiadaniu vlastníctva dohodou v roku 1971 cestou štátneho notárstva. Taktiež okresný súd nesprávne vyhodnotil svedeckú výpoveď M. D. (žalovanej v 10. rade) ohľadom potvrdenia dobromyseľnosti Y. M., ktorá vždy tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti sú jej výlučným vlastníctvom a že jej patria. Právna predchodkyňa žalobkýň (Y. M.) bola prostou ženou, neznalou práva. Prítomnosť väčšiny jej súrodencov a ich súhlasné stanoviská sú obsahom notárskej zápisnice z roku 1971. Ňou vlastne potvrdili dohodu z roku 1946 a dobromyseľnosť menovej pri vstupe do držby. Notárska zápisnica pri splnení podmienky jej registrácie by vyriešila podmienky zápisu výlučného vlastníctva predchodkyne žalobkýň do katastra, čo bol výlučný cieľ a záujem tohto kroku. Postoje a nároky žalovaných v 1., 2., 3., 4., 5., 8., 9. a 10 rade, teda ôsmich z devätnástich žalovaných, boli vyvolané až po smrti ich právnych predchodcov. Pokiaľ sa žalovaní v tomto poradí cítili byť vlastníkmi podielov na majetku T., nič im nebránilo v tom, aby po smrti svojich právnych predchodcov, teda ešte pred rokom 1993, nechali si vypracovať geometrický plán a navrhnúť reálne rozdelenie nehnuteľností. Tak urobila jedine Y. M.. Teda menovaná bola dobromyseľná pri vstupe do držby v roku 1946 a právny krok v roku 1971 (notársku zápisnicu) urobila výlučne z dôvodu, aby jej súrodenci potvrdili jej presvedčenie o výlučnom vlastníctve na základe konkludentnej dohody ešte z roku 1946, ktorá skutočnosť bola tak silná, jednomyseľná a presvedčivá, že vyvolala u nej presvedčenie, že je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Podmienku dobromyseľnosti naplnila ako podľa Uhorského obyčajového práva, tak aj podľa stredného Občianskeho zákonníka (zák. č. 114/1950 Zb.)
Žalovaní v 3., 4., 5., 6., 7., 9. a 10. rade žiadali potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
Počas konania pôvodná žalovaná v 14. rade M. H. zomrela a z tohto dôvodu odvolací súd v konaní pokračoval s jej právnymi nástupcami, a to v záhlaví tohto rozsudku označenými žalovanými v 14. až 18. rade.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkýň podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobkýň v 1. a 2. rade zamietol ako nedôvodný, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobkýň odvolací súd dopĺňa:
Predmetom konania je nárok žalobkýň na určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom ich právna predchodkyňa - neb. Y. M. v návrhu predovšetkým tvrdila, že dňa 21. 4. 1971 na Štátnom notárstve v Prešove bola uzavretá dohoda formou notárskej zápisnice medzi ňou a jej súrodencami o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a vzájomnom
vyporiadaní. Neskôr zistila, že táto zmluva nebola Štátnym notárstvom v Prešove zákonným spôsobom zaregistrovaná. Ďalej v návrhu tvrdila, že do držby nehnuteľností vstúpila výlučne sama s manželom od roku 1946.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní uzavrel, že Y. M. nesplnila podmienky nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností titulom vydržania, a to ani v zmysle Uhorského obyčajového práva, ktoré na Slovensku platilo až do 1. 1. 1951, kedy vstúpil do platnosti tzv. Stredný občiansky zákonník. Nesplnila základnú podmienku vydržania, a to dobromyseľnosť, ani podľa tzv. Stredného občianskeho zákonníka, ktorý začal platiť od 1. 1. 1951. Z tohto dôvodu návrh žalobkýň zamietol.
Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lége), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Okrem spôsobilosti predmetu vydržania, oprávnenosti držby a jej nepretržitosti počas celej zákonom ustanovenej doby, musela byť splnená aj podmienka dobromyseľnosti držiteľa veci. Zatiaľ čo podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. 12. 1950 sa vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby, podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa však predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať.
V súvislosti s dobromyseľnosťou predchodkyne žalobkýň Y. M. po vykonanom dokazovaní správne konštatoval súd prvého stupňa, že táto podmienka u nej nebola splnená ani podľa jedného z uvedených právnych systémov. To, že od roku 1946, kedy sa vydala, nebola dobromyseľná, sama preukázala tým, že dňa 21. 4. 1971 bola iniciátorkou spísania na Štátnom notárstve v Prešove notárskej zápisnice č. N 474/71, Nz 475/71, ktorou mienila vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k parcelám, z ktorých neskoršie vychádzal geometrický plán č. 203/93/GM Geomapu Prešov z 28. 6. 1993. Tieto parcely sú predmetom tohto konania. Pokiaľ sama iniciovala spísanie tejto notárskej zápisnice, už tým svojím konaním spochybnila dobromyseľnosť, ktorá podľa jej tvrdenia začala plynúť od roku 1946. Odhliadnuc od toho, že označená notárska zápisnica o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní medzi ňou a jej súrodencami nebola zaregistrovaná zákonným spôsobom na príslušnom štátnom notárstve, notársku zápisnicu podpísali iba Y. Q., P. O., G. T. a Y. M. ako jej súrodenci, ostatní spoluvlastníci Q. T., B. T. a B. D. túto notársku zápisnicu nepodpísali z dôvodu ich neprítomnosti, pričom v záhlaví notárskej zápisnice sú uvedení. Ide teda o neúplnú zápisnicu o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní z dôvodu absencie niektorých spoluvlastníkov nehnuteľností. Teda notárska zápisnica nielenže nesvedčí o dobromyseľnosti Y. M. ohľadom držby od roku 1946, naopak, ak až v roku 1971 mala záujem o zrušenie spoluvlastníctva a vzájomné vyporiadanie, sama tým preukázala absenciu dobromyseľnosti od roku 1946.
Keďže žalobkyne v 1. a 2. rade nepreukázali, že ich právna predchodkyňa Y. M. uzavrela v roku 1971 Dohodu o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní so všetkými spoluvlastníkmi, neuniesla tak dôkazné bremeno ohľadom dobromyseľnosti ani podľa Uhorského obyčajového práva, Stredného občianskeho zákonníka, ani Občianskeho zákonníka učinného od 1. 4. 1964. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poukazuje na výsluch žijúcej sestry Y. M. (B. D. - žalovane v 10. rade) pred dožiadaným súdom (č. l. 363), ktorá spochybnila oprávnenosť držby Y. M. od roku XXXX. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrh žalobkýň v celom rozsahu zamietol.
Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že súd prvého stupňa ani nemohol rozhodnúť v zmysle petitu návrhu Y. M. v prospech žalobkýň v 1. a 2. rade, pretože ich právna predchodkyňa počas konania (dňa XX. X. XXXX) zomrela. Ak žalobkyne v 1. a 2. rade do konania vstúpili ako jej dedičia, v tejto súvislosti mali petit návrhu zmeniť tak, aby v prípade jeho vyhovenia bol rozsudok aj vykonateľný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.)
Proti rozsudku súdu prvého stupňa, vo výroku o trovách konania, podal odvolanie žalovaný v 9. rade cestou právnej zástupkyne, ktorým žiadal v tejto časti o jeho zmenu tak, aby mu boli priznané trovy konania a právneho zastúpenia spolu vo výške 2.809,38 Sk, a to podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ako úspešnému účastníkovi v konaní.
V súvislosti s odvolaním žalovaného v 9. rade sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ak o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 150 O.s.p. aj vo vzťahu k tomuto žalovanému. Ak za okolnosti hodné osobitného zreteľa považoval dôchodkový vec oboch žalobkýň, ako aj skutočnosť, že ich príjmom je starobný, resp. invalidný dôchodok, vzhľadom na tieto okolnosti správne rozhodol, ak účastníkom trovy konania nepriznal vrátane úspešného žalovaného v 9. rade.
To isté kritérium použil aj odvolací súd, keď úspešným žalovaným v 8. a 9. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ostatní žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.