Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Cob/75/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105221798 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8105221798.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: SOFTEL spol. s r.o., so sídlom Mariánske námestie 29/6, Žilina, IČO: 00 692 468, zastúpený JUDr. Ľuboslavou Bartovou, advokátkou, Martinská 14, Žilina, proti žalovaným: 1/ POLIKLINIKA SABINOV, n.o., so sídlom SNP č. 1, Sabinov, zastúpený JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, Kamenná Poruba 15, Vranov nad Topľou, 2/ Slovenská republika, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, Bratislava, IČO: 165 562, 3/ Mesto Sabinov, Nám. Slobody 57, Sabinov, IČO: 327 735, o zaplatenie 6.401,12 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/39/2006-173 zo dňa 14.4.2011 , jednomyseľne takto r o z h o d o l : Odvolacie konanie vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade z a s t a v u j e. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania vo výške 821,98 eur na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k žalovanému v 2. rade tak, že návrh žalobcu na zaplatenie 6.401,12 eur s 11% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.909,55 eur od 30. 7. 2005 do zaplatenia zamieta a nepriznáva žalovanému v 2. rade trovy konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania vo výške 1.832,74 eur na účet právnej zástupkyne žalovaného v 1. rade, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 2. rade bol povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.401,12 eur a 11% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.909,55 eur od 30.7.2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.866,89 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3. rade zamietol a tomuto nepriznal náhradu trov konania. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 192.840,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 11% zo sumy 147.905,- Sk od 30.7.2005 do zaplatenia, ako aj povinnosti nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním a zdravotníckymi zariadeniami došlo konkludentným spôsobom k uzavretiu kúpnych zmlúv a zdravotníckym zariadeniam vznikla povinnosť zaplatiť cenu dodaného tovaru v lehote splatnosti uvedenej na faktúrach. V roku 2002 dodal žalobca žalovanému tovar v celkovej hodnote 147.905,- Sk, ktorého kúpnu cenu žalovaný nezaplatil. Pohľadávky boli so žalovaným odsúhlasené dohodou zo dňa 22.8.2003. Na základe schváleného spôsobu oddlženia zdravotníckych zariadení sa žalobca obrátil na spoločnosť VERITEĽ a.s. Bratislava a žiadal vysporiadanie svojich pohľadávok. K dohode o postúpení pohľadávok so spoločnosťou VERITEĽ a.s. nedošlo a žalovaný v 1. rade je preto povinný svoj dlh zaplatiť. Žalovaný v 1. rade je právnym nástupcom bývalej príspevkovej organizácie Poliklinika Sabinov, čím je daná jeho pasívna legitimácia v konaní. Nakoľko sa žalovaný v 1. rade dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku, žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré predstavovali do 29.7.2005 sumu 44.935,- Sk. Ďalej v napadnutom rozhodnutí súd uviedol, že dňa 24.1.2006 vydal platobný rozkaz č. k. 19Rob/487/2005-32, ktorý však bol po podaní odporu zo strany žalovaného v 1. rade zrušený. Žalovaný v 1. rade v odpore uviedol, že neuznáva základ ani výšku uplatňovanej pohľadávky žalobcu. Žalovaný v 1. rade nie je dlžníkom žalobcu, nakoľko právny predchodca Poliklinika Sabinov bola zriadená ako príspevková organizácia s účinnosťou od 1.1.2003, a to rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 1/2003/00947/173. Podľa ustanovenia § 55d ods. 6 zák. 303/1995 Z.z. v platnom znení v rozhodnom čase, záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu, sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa. Vo veci záväzkových vzťahov za rok 2002 došlo k zmene osoby na strane dlžníckej, t.j. záväzky po lehote splatnosti k 31.12.2002 prebral na seba pôvodný zriaďovateľ - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, a to v zmysle zák. č. 416/2001 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov a zák. č. 303/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov; predmetné potvrdzuje, okrem iného aj uznesenie vlády SR č. 1231 z 13.11.2002 o spôsobe úhrady takýchto záväzkov. Žalovaný preto nemohol prevziať záväzok Polikliniky Sabinov, nakoľko označená príspevková organizácia takýto záväzok v rozhodnom čase voči žalobcovi nemala. S poukazom na uvedené žalovaný v 1. rade vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že podľa žalobcu spornou zostala otázka pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade. Ide o záväzky právneho predchodcu žalovaného - Poliklinika Sabinov príspevková organizácia, ktoré vznikli do konca roka 2002 a ktoré v dôsledku právnych zmien prešli na žalovaného v 1. rade. Námietka žalovaného v 1. rade o prechode záväzkov na pôvodného zriaďovateľa zo zákona, nemá oporu v právnych predpisoch a žalobca mal za to, že podaný výklad ust. § 55 ods. 6 zák. č. 303/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je nesprávny a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citované ustanovenie rieši prevzatie záväzkov štátu a nie záväzky štátnych príspevkových organizácií, čo vo svojom vyjadrení potvrdilo aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Nakoľko nejde o záväzky štátu, ale o záväzky bývalej štátnej príspevkovej organizácie, neprešli tieto záväzky zo zákona na pôvodného zriaďovateľa - Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalobca tiež poukázal na ust. § 3 písm. m/ zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2002, podľa ktorého prešli na samosprávne kraje pôsobnosti na úseku zdravotníctva, a to okrem iného zriaďovanie polikliník a nemocníc s poliklinikou druhého typu, polikliník, nemocníc s poliklinikou prvého typu a nemocníc s poliklinikou druhého typu. Na základe uvedeného prešiel žalovaný v 1. rade do pôsobnosti samosprávneho kraja. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov a podľa § 4a ods. 2 zák. č. 447/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, do vlastníctva obcí a vyššieho územného celku neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu na obec alebo vyšší územný celok. Zmena zriaďovateľa nemala vplyv na skutočnosť, že právny predchodca žalovaného v 1. rade vstúpil do obchodného záväzkového vzťahu so žalobcom, z ktorého mu vznikol záväzok zaplatiť cenu dodaného tovaru a tento záväzok trval aj po zmene zriaďovateľskej kompetencie a následnej transformácii. V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade uviedol, že pohľadávky žalobcu boli splatné do 31.12.2002. Záväzky právneho predchodcu žalovaného v 1. rade boli predmetom delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí kompetencií, majetku, záväzkov, pohľadávok a rozpočtu uzatvoreného medzi Poliklinikou Sabinov, Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a Prešovským samosprávnym krajom. Na základe delimitačného protokolu bod 5 písm. b/ v znení prílohy č. 4b/, záväzky predchodcu žalovaného voči žalobcovi neboli predmetom prevzatia Prešovským samosprávnym krajom, ale Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.6.2006, v spojení s ďalším podaním doručeným súdu dňa 18.9.2006 navrhol, aby súd pripustil do konania ďalšieho účastníka a to Slovenskú republiku, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako žalovaného v 2. rade a Mesto Sabinov ako žalovaného v 3. rade. Súd na základe uvedeného uznesením č.k. 21Cb/39/2006-116 zo dňa 4.5.2010 pripustil, aby do konania na strane žalovaného v 1. rade ako ďalší účastník - ako žalovaný v 2. rade - vstúpila Slovenská republika, Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, Bratislava a ako žalovaný v 3. rade vstúpilo Mesto Sabinov, Nám. Slobody 57, Sabinov. Žalovaný v 2. rade vo svojom stanovisku poukázal na ust. § 2 písm. j/ zákona č. 416/2001 Z.z., podľa ktorého prešla zriaďovateľská funkcia k príslušnému zdravotníckemu zariadeniu dňom 1.1.2003 z ministerstva na príslušnú obec - nového zriaďovateľa - Mesto Sabinov. V tomto prípade ide len o zmenu zriaďovateľskej funkcie a nie o zmenu pasívnej legitimácie zdravotníckeho zariadenia. Týmto zákonom nedošlo k prechodu záväzku na iný subjekt. Zdravotnícke zariadenie je v tomto prípade podľa názoru žalovaného v 2. rade pasívne legitimovaným subjektom ako príspevková organizácia - právnická osoba s poukazom na ust. § 21 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z., podľa ktorého rozpočtové a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia. Mesto Sabinov svojím rozhodnutím č.j. 2632/2005 zo dňa 30.6.2005 dňom 1.7.2005 zrušilo pôvodnú štátnu príspevkovú organizáciu: Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585, bez právneho nástupcu a súčasne podľa § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z., práva a povinnosti dňom zrušenia prešli na zriaďovateľa - Mesto Sabinov, a preto Mesto Sabinov je namiesto zrušenej Polikliniky Sabinov vecne pasívne legitimovaným subjektom v tomto spore. Súd prvého stupňa ďalej na základe vykonaného dokazovania konštatoval skutkový stav, podľa ktorého na základe konkludentne uzavretých kúpnych zmlúv dodal žalobca Poliklinike Sabinov tovar - dodávky liekov a diagnostík v celkovej hodnote 147.905,- Sk (4.909,55 eura), ktorých kúpnu cenu vyúčtoval žalobca Poliklinike Sabinov jednotlivými faktúrami. Poliklinika Sabinov však svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých kúpnych zmlúv nesplnila a žalobcovi nezaplatila kúpnu cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti jednotlivých faktúr. Nezaplatením kúpnej ceny dodaného tovaru v lehote splatnosti jednotlivých faktúr došlo k omeškaniu a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka. Žalobca vyčíslil úroky z omeškania za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr do 29.7.2005 v sume 44.935,- Sk (1.491,57 eur). Zdravotnícke zariadenie - Poliklinika Sabinov, SNP č. 1, Sabinov, IČO: 00 610 585 bolo do 31.12.2002 štátnou príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č.j. 1/2003/00947/173 podľa § 21 - § 23 zákona č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších právnych predpisov a na základe § 24 ods. 3 zákona č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov v znení čl. XIX ods. 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky a v súlade so zákonom č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov bola s účinnosťou od 1.1.2003 zriadená príspevková organizácia s právnou subjektivitou s názvom Poliklinika Sabinov, so sídlom SNP 1, Sabinov, IČO: 00 610 585. Dňa 20.6.2005 bola uzavretá Zmluva o prevode zriaďovateľskej pôsobnosti č. 1/2005 medzi Prešovským samosprávnym krajom ako prevodcom a pôvodným zriaďovateľom a Mestom Sabinov ako nadobúdateľom a novým zriaďovateľom, ktorej predmetom bola zmena podriadenosti v príspevkovej organizácii Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585. V nadväznosti na tento prevod Mesto Sabinov rozhodnutím č.j. 2632/2005 zo dňa 30.6.2005 prebralo zriaďovateľskú pôsobnosť k príspevkovej organizácii Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585, a to s účinnosťou od 1.7.2005. Mesto Sabinov zároveň týmto rozhodnutím zrušilo túto príspevkovú organizáciu, a to s účinnosťou od 1.7.2005 a určilo, že predmet činnosti a hnuteľný a nehnuteľný majetok zrušovanej príspevkovej organizácie preberá nezisková organizácia Poliklinika Sabinov, n.o., so sídlom SNP č. 1, Sabinov, IČO: 37 886 827. Ďalej určilo, že pohľadávky prechádzajú na základe zmluvy o postúpení pohľadávok na Mesto Sabinov s následným vložením týchto pohľadávok formou vkladu do neziskovej organizácie Poliklinika Sabinov, n.o. a že záväzky preberie so súhlasom Mesta Sabinov nezisková organizácia Poliklinika Sabinov, n.o. formou ich zmluvného prevzatia s následným súhlasom veriteľov. Ďalej súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí citoval ust. § 3 písm. m/ bod 1 zák. č. 416/2001 Z.z., § 3 ods. 1 pís. a/ zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov a tiež § 4a ods. 2 tohto zákona, § 21 ods. 2, 3, 11 zák. č. 303/1995 Z.z., § 55d ods. 6 zák. č. 303/1995 Z.z., § 409 ods. 1, § 447, § 448 ods. 1, 2, § 365 a § 369 ods. 1 Obch. zák.. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že na základe konkludentne uzavretých kúpnych zmlúv dodal žalobca Poliklinike Sabinov tovar - dodávky liekov a diagnostík v celkovej hodnote 147.905,- Sk (4.909,55 eur), ktorých kúpnu cenu vyúčtoval žalobca Poliklinike Sabinov jednotlivými faktúrami. Poliklinika Sabinov však kúpnu cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti jednotlivých faktúr neuhradila. Spornou však v danom prípade nebola žalovaná suma, ale pasívna vecná legitimácia účastníkov konania na strane žalovaných. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade popreli svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Súd bol toho názoru, že pasívne vecne legitimovaný je žalovaný v 2. rade, t.j. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Zdravotnícke zariadenie - Poliklinika Sabinov, SNP č. 1, Sabinov, IČO: 00 610 585 bola do 31.12.2002 štátnou príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č.j. 1/2003/00947/173 bola s účinnosťou od 1.1.2003 zriadená príspevková organizácia s právnou subjektivitou s názvom Poliklinika Sabinov, so sídlom SNP 1, Sabinov, IČO: 00 610 585. Zriaďovateľská funkcia teda prešla z Ministerstva zdravotníctva SR na Prešovský samosprávny kraj. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 446/2001 Z.z., do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov. Podľa § 4a ods. 2 zákona č. 446/2001 Z.z., však do vlastníctva vyššieho územného celku neprechádzajú záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok podľa tohto zákona. Podľa § 55d ods. 6 zákona č. 303/1995 Z.z., záväzky štátu, ktoré pri prechode zriaďovateľských funkcií podľa osobitného predpisu neprešli na obec alebo vyšší územný celok pri prechode majetku podľa osobitného predpisu, sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa alebo orgánu, ktorý plnil funkciu zriaďovateľa. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že vyššie citované ustanovenie rieši prevzatie záväzkov štátu a nie záväzky štátnych príspevkových organizácií, súd tu poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 303/1995 Z.z., podľa ktorého príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku zapojené príspevkom, na ustanovenie § 21 ods. 11 zákona č. 303/1995 Z.z., podľa ktorého rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť, a v prípade zistených nedostatkov prijíma potrebné opatrenia a na ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov, podľa ktorého do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že uvedené ustanovenie § 55d ods. 6 zákona č. 303/1995 Z.z. sa vzťahuje aj na záväzky štátnych príspevkových organizácií. Na základe uvedených zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že predmetné záväzky pôvodného dlžníka splatné do konca roka 2002, neprešli na Prešovský samosprávny kraj ako zriaďovateľa zdravotníckych zariadení a následne na Mesto Sabinov, ale sú záväzkami pôvodného zriaďovateľa, t.j. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že Poliklinika Sabinov, n.o. , IČO: 00 610 585 nemohla dňa 18.8.2003 so žalobcom platne uzavrieť Dohodu podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka ohľadne pohľadávok , resp. záväzkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Z uvedeného tiež vyplýva, že žalovaný v 1. rade nemohol na základe rozhodnutia Mesta Sabinov č.j. 2632/2005 zo dňa 30.6.2005 prevziať predmetné záväzky zrušenej príspevkovej organizácie Poliklinika Sabinov, nakoľko táto príspevková organizácia takéto záväzky v tomto čase voči žalobcovi nemala. Súd tiež poukázal na čl. II. bod 5 písm. b/ delimitačného protokolu v znení jeho prílohy č. 4b), ktorá obsahuje informatívny súpis záväzkov, ktoré v zmysle zákona č. 446/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov neprechádzajú do vlastníctva Prešovského samosprávneho kraja. Medzi týmito záväzkami, ktoré neprešli do vlastníctva Prešovského samosprávneho kraja sú aj záväzky voči žalobcovi vo výške 147.905,- Sk, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie žalovanej sumy v prospech žalobcu a žalobu vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade zamietol z nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Keďže sa žalovaný v 2. rade dostal do omeškania s platením peňažných záväzkov, zaviazal ho aj na zaplatenie úroku z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a tiež vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, pokiaľ ide o vzťah žalobcu a žalovaného k tomuto účastníkovi. Rovnako rozhodol takto aj vo vzťahu k žalovanému v 3. rade s tým, že tomuto trovy nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z toho dôvodu, že mal za to, že za predmetný záväzok zodpovedajú aj žalovaní v 1. a 3. rade. Odvolanie podal proti rozsudku súdu prvého stupňa aj žalovaný v 2. rade a navrhol ho zmeniť tak, že bude na plnenie zaviazaný žalovaný v 3. rade. Vo svojom odvolaní poukázal na písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 18. 6. 2010 a opätovne poukázal na ust. § 2 písm. j) zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého prešla zriaďovateľská funkcia zo zákona k príslušnému zdravotníckemu zariadeniu dňom 1. 1. 2003 z ministerstva na Prešovský samosprávny kraj a následne z Prešovského samosprávneho kraja na nového zriaďovateľa - Mesto Sabinov. Ďalej v priebehu odvolacieho konania namietal aj svoju pasívnu legitimáciu, a to z tohto hľadiska, že žalovaným je Slovenská republika a táto nie je v tejto veci pasívne legitimovaná, preto vo vzťahu k tomuto žalovanému bolo treba žalobu zamietnuť. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Žalovaný v 2. rade žiadal priznať trovy odvolacieho konania. Žalovaný v 3. rade sa zriekol náhrady trov konania. Odvolací súd v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné. Žalobca v priebehu odvolacieho konania vyhlásil, že svoje odvolanie proti žalovaným v 1. a 3. rade berie späť. Odvolací súd doplnil dokazovanie najmä v súvislosti s pasívnou legitimáciou žalovaného v 2. rade, a to so zreteľom na to, kto bol zriaďovateľom Polikliniky Sabinov, so sídlom v Sabinove, SNP 1, IČO: 00 610 585 vzhľadom na to, že v spise sa nachádza zriaďovacia listina zo dňa 24. 7. 1996 č. 96/00614/68/96-I. Krajského úradu v Prešove o zriadení štátnej príspevkovej organizácie s právnou subjektivitou s názvom Poliklinika Sabinov, so sídlom v Sabinove, SNP 1, IČO: 00 610 585, pričom iná zriaďovacia listina sa v súdnom spise nenachádzala. Ďalej súd vyzval žalobcu na zaujatie stanoviska pokiaľ išlo o žalovaného v 2. rade Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, Bratislava, a to z toho hľadiska, že zákon o rozpočtových pravidlách č. 303/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov v ust. § 1 ods. 2 a § 21 ods. 5, § 23 ods. 3 stanovil ministerstvám základné charakteristické rysy právnej subjektivity. Zo samotnej skutočnosti, že na ministerstvá, ako zriaďovateľov rozpočtových a príspevkových organizácii, prechádzajú pri zrušení týchto organizácii práva a povinnosti zrušených organizácii vyplýva, že zákon takýmto nepochybným spôsobom stanovil spôsobilosť ministerstiev mať práva a povinnosti a tým aj spôsobilosť na právne úkony. V takomto prípade vystupujú samostatne ako právnické osoby vo veciach, v ktorých im zákon priznáva spôsobilosť mať práva a povinností. Iné postavenie však majú vtedy, keď konajú za Slovenskú republiku, ak zákon výslovne ustanovuje štát za účastníka občiansko-právnych vzťahov. Ďalej súd doplnil dokazovanie aj o vyžiadanie stanoviska žalovaného v 2. rade v súvislosti s delimitačným protokolom o odovzdaní a prevzatí kompetencií majetku, záväzkov, pohľadávok a rozpočtu v súlade s zákonom Národnej rady SR č. 416/2001 Z.z. v spojení s zák. č. 446/2001 Z.z. a zák. č. 303/1995 Z.z. medzi odovzdávajúcim Poliklinika Sabinov, SNP č. 1, Sabinov, IČO: 00 610 585 a zriaďovateľom Ministerstvo zdravotníctva SR a preberajúcim Prešovský samosprávny kraj zo dňa 31. 12. 2002, a to z toho hľadiska, že v súdnom spise sa nachádza zriaďovacia listina Krajského úradu v Prešove č. 96/00614/68/96-1 zo dňa 24. 7. 1996, ktorý tento zriadil s účinnosťou od 24. 7. 1996 štátnu príspevkovú organizáciu s právnou subjektivitou s názvom Poliklinika Sabinov, so sídlom v Sabinove, SNP č. 1, IČO: 00 610 585, teda zriaďovateľom tejto štátnej príspevkovej organizácie nebolo Ministerstvo zdravotníctva SR ale Krajský úrad v Prešove, pričom sa v delimitačnom protokole uvádza ako zriaďovateľ Ministerstvo zdravotníctva SR. Súčasne bol tento subjekt požiadaný o predloženie zriaďovacej listiny vydanej Ministerstvom zdravotníctva SR, týkajúcej sa hore uvedenej štátnej príspevkovej organizácie a stanovisko k tomu, z akého dôvodu predmetnú delimitáciu robilo ako zriaďovateľ Ministerstvo zdravotníctva SR a nie Krajský úrad v Prešove. Žalobca v tejto súvislosti vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by zriaďovateľom štátnej príspevkovej organizácie Poliklinika Sabinov, so sídlom Sabinov, SNP č. 1, IČO: 00 610 585 bol Krajský úrad v Prešove. Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585 bola zriadená ako štátna príspevková organizácia v roku 1991 zriaďovacou listinou Ministerstva zdravotníctva SR č. 1970/1991-A/XI-2 zo dňa 14. 6. 1991. Zriaďovacia listina ministerstva sa však u žalobcu nenachádza a nemá možnosť ju súdu predložiť, preto navrhol, aby tento dôkaz bol vykonaný vyžiadaním tejto listiny od žalovaného v 2. rade. Ďalej vo svojom stanovisku žalobca uviedol, že Ministerstvo zdravotníctva SR bolo až do 31. 12. 2002 zriaďovateľom pôvodného dlžníka žalobcu. K prechodu zriaďovateľskej kompetencie z Ministerstva zdravotníctva SR na Prešovský samosprávny kraj došlo až v roku 2002 na základe zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Neexistoval preto žiaden relevantný právny dôvod, aby už v roku 1996 Krajský úrad v Prešove platne zrušil zriaďovateľskú listinu iného štátneho orgánu vyššieho stupňa. Ministerstvo zdravotníctva SR ním vydanú zriaďovateľskú listinu nezrušilo a až do 31. 12. 2002 bolo zdravotnícke zariadenie Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585 štátnou príspevkovou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR. Je preukázané, že zo zákona prešla zriaďovateľská funkcia z Ministerstva zdravotníctva SR na Prešovský samosprávny kraj s účinnosťou od 1. 1. 2003. Dokazujú to vyjadrenia žalovaného v 1. rade v podaní zo dňa 7. 2. 2006, 2. 5. 2006, 7. 8. 2006 a tiež aj žalovaný v 2. rade vo svojich vyjadreniach nikdy nepoprel svoju zriaďovateľskú pôsobnosť voči zdravotníckemu zariadeniu Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585. Dokazujú to aj predložené listinné dôkazy, napr. delimitačný protokol o odovzdaní a prevzatí kompetencii majetku, záväzkov a pohľadávok zo dňa 28. 10. 2003, uzavretý medzi odovzdávajúcim Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585 i zriaďovateľom Ministerstvom zdravotníctva SR, Limbová 2, Bratislava a preberajúcim Prešovský samosprávny kraj, list Ministra zdravotníctva SR č. N/2756/2003/El-2492 zo dňa 30. 5. 2003, listy pôvodného dlžníka Poliklinika Sabinov zo dňa 16. 9. 2003, 17. 5. 2005 a 27. 7. 2005, rozsudky Okresného súdu Prešov a Krajského súdu Prešov v iných veciach, predložené v rámci konania žalovaným v 1. rade. Z rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 1/2003/00947/173 zo dňa 11. 4. 2003 z čl. VI. - Záverečné ustanovenia je preukázané, že od účinnosti tohto rozhodnutia stráca platnosť zriaďovateľská listina Polikliniky vydaná Ministerstvom zdravotníctva SR a všetky doteraz vydané zriaďovacie listiny a dodatky. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namietal nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, vždy túto námietku odôvodňoval práve zákonnými ustanoveniami o prechode zriaďovateľskej pôsobnosti podľa zákona č. 416/2001 Z.z., zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov v spojení s ust. § 55 ods. 6 zák. č. 303/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, z ktorých vyvodzoval, že záväzky organizácii, u ktorých prešla zriaďovateľská pôsobnosť na obce alebo vyššie územné celky, neprešli zo zákona na neho ako zriaďovateľa, ale zostali záväzkami pôvodných dlžníkov, eventuálne ich právnych nástupcov. Nikdy nenamietal, že nebol k 31. 12. 2002 zriaďovateľom Polikliniky Sabinov. Pokiaľ Ministerstvo zdravotníctva SR ako žalovaný v 2. rade predložil súdu zriaďovateľskú listinu vydanú Krajským úradom v Prešove č. 96/00641/68/96-I. zo dňa 24. 7. 1996, mal by sa vedieť k tejto skutočnosti vyjadriť a uviesť, na základe akého zákonného ustanovenia mohol štátny orgán nižšieho stupňa zrušiť rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy o zriadení Polikliniky Sabinov a prečo potom žalovaný v 2. rade k 1. 1. 2003 vykonával funkciu zriaďovateľa, oddlžoval toto zdravotnícke zariadenie prostredníctvom spoločnosti VERITEĽ, a.s., podpísal delimitačný protokol a vystupoval v právnych vzťahoch ako zriaďovateľ Polikliniky Sabinov. V tomto podaní súčasne žalobca opravil označenie žalovaného v 2. rade, ktoré má byť správne Ministerstvo zdravotníctva SR, Limbová 2, Bratislava. Žalovaný v 2. rade vo svojom stanovisku zo dňa 5. 3. 2012 uviedol, že zriaďovacou listinou č. 1970/1991/ A/XI-2 zo dňa 14. 6. 1991 Ministerstvo zdravotníctva SR zriadilo s účinnosťou od 1. 7. 1991 štátnu rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou s názvom Poliklinika Sabinov. Ministerstvo zdravotníctva SR dňa 11. 12. 1991 pod č. 3909/1991-A vydalo opatrenie, na základe ktorého s účinnosťou od 1. 1. 1992 zmenilo spôsob financovania zdravotníckych zariadení. V zmysle tohto opatrenia boli zmenené zdravotnícke zariadenia z rozpočtových organizácii na príspevkové organizácie. Medzi inými zdravotníckymi zariadeniami sa táto zmena vzťahovala aj na Polikliniku Sabinov. Zo zák. č. 222/1996 Z.z. zo dňa 4. 7. 1996 o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne § 3 ods. 1 písm. n) vyplynulo, že krajské úrady a okresné úrady vykonávajú štátnu správu na úseku zdravotníctva. V zmysle § 24 ods. 1 písm. e) zák. č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti polikliniky boli zdravotníckymi zariadeniami, ktorých zriaďovateľom boli krajské úrady (§ 24 ods. 2 cit. zákona). Krajský úrad v Prešove zriaďovacou listinou dňa 24. 7. 1996 pod č. 96/00614/68/96- I. zriadil s účinnosťou od 24. 7. 1996 štátnu príspevkovú organizáciu s názvom Poliklinika Sabinov. Prijatím zák. č. 80/2000 Z.z. z 15. 2. 2000, ktorým sa zmenil a doplnil zák. č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, konkrétne podľa § 24 ods. 3 sa zriaďovateľom zdravotníckych zariadení uvedených v ods. 1 písm. a), b), d), f), g), h) a s) stali krajské úrady a zriaďovateľom ostatných štátnych zdravotníckych zariadení a ďalších zariadení podľa ods. 2 Ministerstvo zdravotníctva SR. Z uvedeného vyplýva, že s účinnosťou od 1. 4. 2000 zriaďovateľská pôsobnosť štátnej príspevkovej organizácie Poliklinika Sabinov prešla na Ministerstvo zdravotníctva SR. Pretože k prechodu zriaďovateľskej kompetencie došlo zo zákona, Ministerstvo zdravotníctva SR nevyhotovovalo novú zriaďovaciu listinu. S účinnosťou od 1. 1. 2003 podľa § 3 ods. 2, písm. a) zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzali z majetku štátu veci v správe právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na vyšší územný celok podľa osobitných predpisov s odkazom na zák. č. 277/1994 Z.z. Citovaný zákon upravoval aj vlastníctvo hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí, pohľadávok a záväzkov v súvislosti s ich prechodom do vlastníctva vyšších územných celkov. Zákon č. 446/2001 Z.z. v § 4 ods. 1, písm. b) hovorí o tom, že do vlastníctva vyššieho územného celku prechádzajú z majetku štátu záväzky súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do majetku vyššieho územného celku podľa § 3 ods. 1, a to do výšky nadobudnutého majetku. Podľa ods. 2 tohto paragrafu, do vlastníctva vyššieho územného celku neprechádzajú: a) záväzky na úhradu za dodávky tovarov, prác a iných výkonov prevzaté správcom majetku štátu, súvisiace s majetkom, ktorý prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku podľa § 3 ods. 1, ktoré sú po lehote splatnosti alebo neboli uhradené ku dňu prechodu majetku štátu na vyšší územný celok podľa tohto zákona, b) záväzky na úhradu povinných peňažných plnení podľa osobitných predpisov, ktoré bol povinný uhradiť správca majetku štátu podľa osobitných predpisov do dňa prechodu majetku na vyšší územný celok. Ďalej vo svojom stanovisku citoval ust. § 2 zák. č. 278/1993 Z.z. v znení zmien a doplnkov o správe majetku štátu s tým, že podľa tohto ustanovenia tam definovaný pojem majetku štátu znamená, že vymedzené záväzky Slovenskej republiky nie sú záväzkami štátu a neprechádzajú do majetku vyššieho územného celku, konkrétne záväzky na úhradu povinných peňažných plnení podľa osobitných predpisov, ktoré bol povinný uhradiť správca majetku štátu podľa osobitných predpisov do dňa prechodu majetku štátu na vyšší územný celok. V žalobnom návrhu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny dodaného tovaru vyúčtovaného jednotlivými faktúrami, dodávka tovaru - zdravotníckeho materiálu sa realizovala na základe dohody medzi žalobcom a odberateľom v roku 2002 a tento majetok nikdy nebol zakúpený ani dodaný Slovenskou republikou, ale priamo príspevkovou organizáciou, ktorá ho aj spotrebovala v rámci svojej činnosti, na ktorú bola štátom zriadená, t.j. poskytovanie ambulantnej liečebno-preventívnej starostlivosti. Na základe uvedeného potom nárok na zaplatenie dodaného tovaru nie je záväzkom štátu, ale príspevkovej organizácie, pretože zák. č. 446/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov v § 4 ods.2, písm. b) uvádza, že do vlastníctva vyššieho územného celku tieto záväzky neprechádzajú. Ministerstvo zdravotníctva SR v súlade s touto úpravou vypracovalo delimitačný protokol, ktorého súčasťou je príloha č. 4b a v nej sú uvedené aj záväzky Polikliniky Sabinov, ktoré neprešli do vlastníctva Prešovského samosprávneho kraja. Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585, ako štátna príspevková organizácia v zriaďovateľskej kompetencii Ministerstva zdravotníctva SR v súlade so zák. č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v spojení so zák. č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných celkov a zák. č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách, prešla od 1. 1. 2003 do kompetencie Prešovského samosprávneho kraja. Napriek tejto skutočnosti žalované pohľadávky nemohli byť prevedené do vlastníctva Prešovského samosprávneho kraja, pretože neboli záväzkami Slovenskej republiky, ale záväzkami konkrétneho subjektu poskytujúceho zdravotnú starostlivosť, t.j. Poliklinika Sabinov, IČO: 00 610 585. V súvislosti s opravou označenia žalovaného v 2. rade žalovaný v 1. rade poukázal na uznesenie súdu prvého stupňa na č. l. 116, kde súd pripustil do konania ako účastníka Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom zdravotníctva SR a z tohto hľadiska túto opravu z procesného hľadiska považuje za návrh na pristúpenie ďalšieho účastníka do konania. Žalobca na odvolacom pojednávaní potom uviedol, že neopravuje označenie žalovaného, to znamená, že žalovaným je Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva SR. Odvolací súd po tomto doplnení dokazovania konštatuje, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil aj správny právny záver o pasívnej legitimácii Ministerstva zdravotníctva SR v tejto veci, avšak s tým, že za žalovaného v 2. rade považoval Ministerstvo zdravotníctva SR, hoci žalovaným je Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva SR, čo je iný subjekt, ktorý nakoniec aj v záhlaví napadnutého rozsudku bol takto označený. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že na č.l. 116 súdneho spisu je nepochybné to, že do konania ako ďalší účastník vstúpila Slovenská republika zastúpená Ministerstvom zdravotnícka SR a teda s poukazom na zákon o rozpočtových pravidlách č. 303/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov § 1 ods. 2 a § 21 ods. 5, § 23 ods. 3 je zrejmé, že zákon stanovil ministerstvám základné charakteristické rysy právnej subjektivity, pričom už zo samotnej skutočnosti, že na ministerstvá ako zriaďovateľov rozpočtových a príspevkových organizácii prechádzajú pri zrušení týchto organizácii práva a povinnosti zrušených organizácii vyplýva, že zákon nepochybným spôsobom stanovil spôsobilosť ministerstiev mať práva a povinnosti a tým aj ich spôsobilosť na právne úkony. V takomto prípade vystupujú samostatne ako právnické osoby vo veciach, v ktorých im zákon priznáva spôsobiť mať práva a povinností a iné postavenie majú vtedy, keď konajú za Slovenskú republiku, ak zákon výslovne ustanovuje štát za účastníka občiansko-právnych vzťahov. Ďalej odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v konkrétnom prípade nešlo o situáciu, kedy žalobca označil ako účastníka Slovenskú republiku v spojení s určitým štátnym orgánom, avšak iným, než ktorého sa prejednávaná vec v skutočnosti týka, pretože v takomto prípade by išlo o nedostatok podmienky konania v zastúpení účastníka, ktorý možno odstrániť a o ktorého odstránenie je súd povinný sa postarať. V danom prípade však účastník jednoznačne označil za účastníka konania Slovenskú republiku zastúpenú Ministerstvom zdravotníctva SR, ktorého sa prejednávaná vec jednoznačne týka. Teda tu nešlo o nedostatok podmienky konania v zastúpení účastníka, ktorý by bolo možné a bolo treba odstraňovať. Z hľadiska správnych právnych záverov, ktoré urobil súd prvého stupňa v tomto konaní, a to o pasívnej legitimácii Ministerstva zdravotníctva SR, potom bolo treba žalobu proti žalovanému v 2. rade Slovenská republika - Ministerstvo zdravotníctva SR zamietnuť, pretože tento subjekt pasívne legitimovaný v tomto spore nie je. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomuto žalovanému, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Odvolací súd odvolacie konanie vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade zastavil v dôsledku späťvzatia odvolania podaného žalobcom. Súčasne žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 821,89 eur, ktoré pozostávali z 3 úkonov právnej služby, a to podanie zo dňa 21. 7. 2011, účasť na odvolacom pojednávaní 7. 2. 2012 a 6. 3. 2012, spolu 662,31 eur (hodnota veci 6.401,12 eur, tarifná odmena 220,77 eur + 3x režijný paušál za 3 hlavné úkony = 22,67 eur, pričom 1 režijný paušál bol vo výške 7,41 eur a 2x 7,63 eur), 20 % DPH 137,- eur, spolu 821,98 eur. Žalovaný v 3. rade nepodal návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. na priznanie trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd o tejto otázke nerozhodoval. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.