Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoPr/5/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108216379 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8108216379.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu plk. JUDr. E. S., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, XXX XX E. proti žalovanému Prezídiu Policajného zboru, Úradu hraničnej a cudzineckej polície, Odbor hraničnej a cudzineckej polície Prešov, o zaplatenie 1.478,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 21S/3/2008-27 zo dňa 3.11.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanému nepriznal. V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca žalobou podanou dňa 28.4.2004 žiadal určiť neplatnosť personálneho rozkazu žalovaného zo dňa 28.6.2001 č. 228, ktorým mu bol znížený osobný príplatok z 50% t.j. zo sumy 7.520,- Sk na 41,05 % t.j. na sumu 6.170,- Sk, určiť platnosť personálneho rozkazu riaditeľa odboru hraničnej a cudzineckej polície KR PZ Prešov č. 262/1999 zo dňa 14.10.1999, ktorým mu bol priznaný osobný príplatok vo výške 50%. Zároveň si uplatnil nárok na zaplatenie rozdielu vo výške 44.500,- Sk s príslušenstvom. Tvrdil, že žalovaný mu neoprávnene znížil osobný príplatok o sumu 1.350,- Sk mesačne a podľa neho je zníženie osobného príplatku podľa personálneho rozkazu 228 z 28.6.2001 v rozpore § 91 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení zákona č. 464/2000 Z.z. čl. 9 ods. 8 nariadenia MV č. 32/1998 v platnom znení, preto je uvedený personálny rozkaz neplatný. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že neplatnosť rozhodnutia č. 228/2001 z 28.6.2001 resp. roz. č. PPZ-609/UHCP-V-2001 z 26.10.2001 bol žalobca oprávnený sa domáhať iba postupom podľa § 250b ods. l O.s.p. v správnom konaní v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Namietal, že žalobca sa nemôže účinne domáhať zrušenia predmetného personálneho rozkazu podľa III. časti O.s.p. Vykonaným dokazovaním zistil, že uznesením č.k. 7C 149/04-69 z 8.2.-2005 postúpil Okresný súd v Poprade predmetnú vec Krajskému súdu v Prešove, ako vecne príslušnému súdu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 1S 44/05-79 zo dňa 25.5.2006 konanie zastavil z dôvodu, že návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia bol podaný oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie návrhu a zmeškanie lehoty nie je možné odpustiť. V podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu žalobca namietal, že sa nedomáhal výlučne iba preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu ale najmä doplatenia časti služobného príjmu. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 1SžoKS/72/2006 z 18.9.2007 zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 1S 44/05-79 z 25.5.2006 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Po zrušení veci Najvyšším súdom SR Krajský súd v Prešove, riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu SR, konanie o preskúmanie zákonnosti a postupu rozhodnutia žalovaného - personálneho rozkazu č. 228 z 28.6.2001 v spojení s rozhodnutím o odvolaní z 26.10.2001 č.k. PPZ-609/UHCP-V/2001 zastavil a nárok na zaplatenie osobného príplatku vo výške 44.550,- Sk s príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že Personálnym rozkazom riaditeľa odboru hraničnej a cudzineckej polície v Prešove č. 262/1999 bol žalobcovi priznaný osobný príplatok vo výške 50 % súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov, čo predstavovalo sumu 7.520,- Sk. Personálnym rozkazom č. 228 z 28.6.2001 bol žalobcovi tento osobný príplatok znížený z 50% na 41,05 % t.j. zo sumy 7.520,- Sk na sumu 6.170,- Sk. Dôvodom zníženia osobného príplatku bola pretrvávajúca nepriaznivá situácia v dodržiavaní záväzných mzdových ukazovateľov pre rok 2001. Žalobca s týmto postupom nesúhlasil a proti uvedenému personálnemu rozkazu podal odvolanie. Služobný orgán v rámci prvostupňového konania odvolaniu nevyhovel so záverom, že nezistil dôvody pre zmenu uvedeného personálneho rozkazu. O odvolaní rozhodol odvolací orgán rozhodnutím z 26.10.2001, odvolanie žalobcu zamietol a napadnutý personálny rozkaz potvrdil. Žalobca nesúhlasil ani s týmto rozhodnutím, preto podal žiadosť Ministrovi vnútra SR o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania dňa 21.11.2001. Minister vnútra SR listom č.p. SCP-64-55-3/4-2002 oznámil žalobcovi, že nezistil porušenie právnych predpisov, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu predmetného personálneho rozkazu a podnet žalobcu ako nedôvodný zamietol. Žalobca sa listom obrátil aj na Úrad kontroly ministra vnútra, ktorému podal podnet pre porušenie zákona č. 73/1998 Z.z. Z listu uvedeného zistil, že tento úrad nemal žiadne kompetencie oprávňujúce vstup do rozhodnutí príslušných služobných orgánov. Následne súd prvého stupňa návrh posudzoval podľa § 80 O.s.p. a konštatoval, že personálny rozkaz, ktorým došlo k zníženiu osobného príplatku žalobcovi je právoplatný, nebol zrušený, z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe na zaplatenie vyčísleného rozdielu medzi pôvodne priznaným osobným príplatkom a zníženým príplatkom, vyčísleným žalobcom na sumu 1.478,79 eur. Vyslovil názor, že pre priznanie nároku sa vyžadovalo úspešné zrušenie napadnutého personálneho rozkazu predpísaným procesným postupom v správnom konaní. Konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (personálneho rozkazu) bolo v správnom konaní zastavené z dôvodu, že návrh bol podaný žalobcom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a považuje rozsudok za neodôvodnený a arbitrárny. Poukázal na rozhodnutie vo veci 15C 79/02, ktorá sa viedla na tom istom súde, pričom išlo o veci právne a skutkovo obdobné. Súd prvého stupňa bez ďalšieho sa nevyporiadal s dôvodmi skoršieho rozhodnutia čím narušil princíp právnej istoty. Vyslovil podozrenie, že vec nebola pridelená zákonnému sudcovi, nakoľko vec je vedená pod spisovou značkou 21S/3/2008, pričom ide o občianskoprávny spor, ktorý mal byť vedený v registri C. Pokiaľ má táto skutočnosť vplyv na rozvrh práce, je možné že vec prejednával a rozhodol nesprávne obsadený súd a bolo porušené jeho právo aby vec rozhodol zákonný sudca. Je toho názoru, že v predmetnom rozhodnutí chýba právne posúdenie, preto predpokladá, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Tvrdil, že súd prvého stupňa nie je viazaný personálnym rozkazom riaditeľa odboru hraničnej a cudzineckej polície v Prešove z 28.65.2001 č. 228 pre to, že tento je jednostranným nezákonným rozhodnutím žalovaného o znížení osobného príplatku, ktorý môže a má v zmysle § 135 O.s.p. súd prvého stupňa právo posúdiť a vyvodiť záver či vo vzťahu k nemu došlo k platnému zníženiu osobného príplatku. Je toho názoru, že vec je nutné posúdiť tak, ako to uviedol v návrhu na začatie konania a tak, ako to posúdil Okresný súd v Prešove pod sp. zn. 15C 79/02. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Plne sa stotožnil s predmetným rozsudkom a vyslovil názor, že rozsudok je aj dostatočne odôvodnený. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, správne vyhodnotil jednotlivé zistenia a vyvodil aj správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave, Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Námietku žalobcu o nesprávnom obsadení súdu a porušenie ústavnej zásady zákonného sudcu a nesprávne obsadenie súdu považuje odvolací súd za nedôvodnú. Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetný nárok žalobcu na zaplatenie osobného príplatku vo výške 44.550,- Sk s príslušenstvom od 13.4.2004 bol z konania vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 1S/44/2005 uznesením zo dňa 29.1.2008 vylúčený na samostatné konanie a vec bola postúpená Okresnému súdu v Prešove. Je nesporné, že uvedená vec po postúpení Krajským súdom v Prešove mala byť správne zapísaná do registra C, keďže sa jednalo o pracovnoprávny nárok. Zápis veci do registra S súdom prvého stupňa nebol správny, čo však neznamená, že vec nerozhodol zákonný sudca. Podľa čl. 48 ods. l Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Podľa § 3 ods. 3, 4 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a rozvrhom práce. Podľa § 152 ods. 7 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z. Spravovací a kancelársky poriadok pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom k 18.3.2008, ak bola vec zapísaná do nesprávne určeného súdneho registra, môže byť prevedená podľa pokynu predsedu súdu do správne určeného súdneho registra s novou spisovou značkou najneskôr do 30 dní od dňa zapísania veci do pôvodného súdneho registra. Ak nedôjde v lehote podľa predchádzajúcej vety k prevodu veci do správne určeného súdneho registra, vec dokončí senát alebo samosudca podľa pôvodného pridelenia. Odvolací súd zistil, že predmetná vec bola po vylúčení na samostatné konanie Krajským súdom v Prešove a postúpení Okresnému súdu v Prešove zapísaná do registra S a pridelená podľa rozvrhu práce náhodným výberom na vybavenie sudcovi JUDr. Jaroslavovi Kanderkovi, vybavujúcemu podľa rozvrhu práce agendu S. V lehote 30 dní od zapísania veci do tohto registra nebol daný pokyn predsedu súdu na prevod veci do súdneho registra C, preto vec dokončil sudca, ktorému táto vec bola pridelená podľa pôvodného pridelenia JUDr. Jaroslav Kanderka. Menovaný sudca v zmysle vyššie uvedeného bol teda zákonným sudcom na rozhodnutie o predmetnej veci a nedošlo k porušeniu ústavnej zásady zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy SR. Tým že občianskoprávnu vec na vecne a miestne príslušnom súde prejedná a rozhodne sudca vybavujúci agendu iného druhu, nedôjde k odňatiu účastníkovi možnosti konať pred súdom. (Rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo 1/98). Odvolací súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že rozsudok nebol dostatočne odôvodnený. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že k zamietnutiu žaloby na zaplatenie rozdielu na služobnom plate žalobcu v dôsledku zníženia osobného príplatku došlo z dôvodu, že personálny rozkaz č. 228 z 28.6.2001 nadobudol právoplatnosť a nejestvuje zákonný podklad pre priznanie tohto nároku. Neobstojí ani porovnanie s rozhodnutím vo veci Okresného súdu v Prešove sp. zn. 15C 79/02. V predmetnom konaní sa síce riešil nárok obdobný ako uplatňovaný žalobcom, avšak procesný postup uplatnenia nároku bol iný. V tomto konaní sa prejudiciálne riešila otázka platnosti zníženia osobného príplatku pracovníčkam žalovaného X. E., Ing. N. B., J. X. a C. O., ktoré však boli v pracovnom pomere na základe pracovných zmlúv so žalovaným a svoj nárok si mohli uplatniť žalobou priamo na všeobecnom súde na ktorom sa konanie viedlo postupom upraveným ustanoveniami III. časti O.s.p. Žalobca bol však v služobnom pomere so žalovaným, preto svoj nárok mohol uplatniť iba postupom upraveným zákone č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a železničnej polície v platnom znení ku dňu rozhodovania o znížení osobného príplatku v znení zákona č. 464/2000 Z.z. účinnom od 1.1.2001 a postupom podľa § 250b ods. l O.s.p. čo aj urobil. Personálny rozkaz je rozhodnutím, ktoré je možné napadnúť odvolaním, postupom upraveným týmto zákonom. Nadriadený orgán, ktorý rozhodoval o odvolaní, ani minister spravodlivosti, ktorého požiadal žalobca o preskúmanie predmetného personálneho rozkazu nezistili porušenie zákona a odvolaniu žalobcu nevyhoveli. Žalobca nesúhlasil s postupom správnych orgánom preto sa návrhom z 28.4.2004 domáhal preskúmania zákonnosti a postupu žalovaného pri vydaní personálneho rozkazu č. 228 z 28.6.2001podľa V. hlavy O.s.p. ( § 250b ods. l O.s.p.). Návrh však podal po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni a z tohto dôvodu bolo konanie vo veci 1S 44/05-89 zo dňa 29.1.2008 zastavené. Z uvedeného dôvodu už súd v správnom konaní nemohol preskúmať rozhodnutie žalovaného (personálny rozkaz o znížení osobného príplatku) podľa hmotno-právnych predpisov. Personálny rozkaz č. 228 z 28.6.2001 nadobudol právoplatnosť a súd prvého stupňa, ako všeobecný súd, pri posudzovaní nároku na zaplatenie rozdielu osobného príplatku pred znížením a po znížení už prejudiciálne túto otázku nemôže riešiť postupom podľa III. časti O.s.p. ani podľa hmotno-právnych predpisov, (podľa zákona č. 73/1998 Z.z.) keďže nemal na riešenie tejto otázky právomoc. Pri posudzovaní nároku žalobcu bol súd prvého stupňa povinný vychádzať z právoplatného personálneho rozkazu, ktorým právoplatne došlo k zníženiu osobného príplatku žalobcu z 50% na 41,5 %. S ohľadom na skutočnosť, že predmetný personálny rozkaz je právoplatný a došlo ním k zníženiu osobného príplatku žalobcovi, nevznikol žalobcovi právny nárok na zaplatenie uplatneného rozdielu na osobnom príplatku. Rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým žalobu zamietol je vecne správny. S ohľadom na uvedené, ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, pri ktorom odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaný si náhradu týchto trov neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.