Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoP/30/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219500 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8109219500.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky E. H., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Y. XXX proti odporcovi P. H., nar. X.X.XXXX, bytom V. XX, prechodne bytom IMG - Havlíčkova 886, Mladá Boleslav, Česká republika v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. A. H., nar. XX.X.XXXX., zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, z 28.2.2011, č. k. 28C 172/2009-102, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Nová Ľubovňa vo zv. X, ročník XXXX, na str. XXX pod por. č. XX. Na čas po rozvode zveril mal. A. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. A. sumou 70 Eur mesačne, ktoré je povinný poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku opakovane do budúcna. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky, ktorým sa domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k mal. A. na čas po rozvode. Zistený skutkový stav prvostupňový súd právne posúdil podľa ust. § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods.1, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 - 4, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine a svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzťahy medzi manželmi, účastníkmi konania sú vážne rozvrátené a manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti od marca 1998, kedy navrhovateľka z dôvodu agresivity odporcu opustila spoločnú domácnosť a spoločne s deťmi odišla bývať k matke do J. Y.. Tam bývala s bratom a jeho rodinou v rodičovskom dome, ale minulý rok získala od obce J. Y. nájomný byt, kde v súčasnosti s deťmi býva. Odporca síce ústne deklaroval, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, ale za obdobie 12 rokov, kedy spolu s navrhovateľkou nežili, neprejavil nijakú relevantnú snahu o obnovenie spolužitia. Nejavil záujem o maloleté deti, neplatil na nich ani výživné, preto súd považoval jeho postoj k rozvodu za účelový, ktorý nijako nepreukázal reálnymi činmi, aby mu na manželke a deťoch skutočne záležalo. Súd s poukazom na tieto skutočnosti považoval manželstvo účastníkov za vážne narušené a trvalo rozvrátené, a preto v zmysle ust. § 23 Zákona o rodine manželstvo rozviedol. O úprave práv a povinností rodičov k mal. A. na čas po rozvode rozhodol v zmysle citovaného ust. § 24 Zákona o rodine. Navrhovateľka zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa, a preto jej súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého odporca pracoval v automobilke Mladá Boleslav v Českej republike, v súčasnosti je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, poberá sociálnu dávku vo výške 118 Eur mesačne. Odporca pred súdom potvrdil, že má prísľub na opätovný návrat do zamestnania v Českej republike. Navrhovateľka je zamestnaná v pekárni Nová Ľubovňa s príjmom 331 Eur. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z vyjadrenia odporcu, ktorý potvrdil, že opätovne začne pracovať automobilovom priemysle v Mladej Boleslave, kde dosiahne vyšší príjem ako sociálny dávku. Keďže odporca nepredložil doklady preukazujúce jeho príjem u predchádzajúceho zamestnávateľa, súd vychádzal z toho, že príjem odporcu mu umožňuje platiť výživné vo výške 70 Eur mesačne na maloleté dieťa, čo s poukazom na príjem navrhovateľky, vek maloletého a jeho potreby považoval za primerané výživné. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca. Uviedol, že na pojednávaní pred prvostupňovým súdom sa nezúčastnil z dôvodu oneskoreného prevzatia súdnej zásielky. Nesúhlasí s rozvodom manželstva a žiada, aby súd zmieril jeho manželstvo s navrhovateľkou tak, aby v budúcnosti fungovali ako rodina s 3 deťmi. Na záver uviedol, že navrhovateľka súhlasí so zmierom. Na prejednanie podaného odvolania v súlade s ust. § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p. odvolací súd nariadil pojednávania. Mal na zreteli predovšetkým potrebu ozrejmiť skutočnosti súvisiace s rozvodom manželstva. Na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 O. s. p.. Treba v tomto smere zdôrazniť, že bol viazaný dôvodmi podaného odvolania a nad rámec uplatnených odvolacích dôvodov nebol oprávnený rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo a po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov konania, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne aj právne posúdil. Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (§ 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ďalej len Zákon o rodine). Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 ods. 1 Zákona o rodine). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada (§ 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 (§23 ods. 3 Zákona o rodine). Zákon rozlišuje či v konaní o rozvod manželstva ide o príčiny rozvratu manželstva, ktoré spočívajú v porušovaní manželských povinností, a či sa jedná o príčiny subjektívneho alebo objektívneho charakteru. Ak zákon ukladá súdu brať do úvahy príčiny rozvratu manželstva, potom to nemôže znamenať nič iné, len že ich musí zistiť. Do akej hĺbky bude súd zisťovať príčiny rozvratu závisí na tom, do akej miery ich účastníci konania učinia predmetom svojich tvrdení v konaní najmä za situácie, ak druhá strana sa rozvodu bráni. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.9.1987 a z ich manželstva pochádzajú 3 deti, z ktorých 2 sú už t. č. plnoleté a zárobkovo činné. Po uzavretí manželstva účastníci najprv začali bývať u rodičov navrhovateľky. Neskôr sa presťahovali k rodičom odporcu, kde sa ich vzťahy začali postupne zhoršovať. V druhej polovici 90-tych rokov sa u odporcu začala prejavovať agresivita, ktorá bola až neznesiteľná. Jeho agresivita vyústila nielen do psychických, ale aj do fyzických útokov na navrhovateľku. Preto dňa 24.3.1998 navrhovateľka spoločne s mal. deťmi opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k svojej matke do J. Y.. Po dobu 14. rokov od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti odporca neprejavoval žiaden záujem o deti pochádzajúce z tohto manželstva a neplatil na nich ani výživné. Vzhľadom na dlhodobosť rozvratu vzťahov medzi manželmi (14 rokov) aj odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v manželstve ide o hlboký a trvalý rozvrat. Manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odvolacie námietky odporcu, že tento žiada „obnovenie konania rozvodu, čím má dôjsť k zmieru a spolunažívaniu rodičov s 3 deťmi“, odvolací súd vyhodnotil ako účelové aj vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky na odvolacom pojednávaní, ktorá za žiadnych okolností nemieni s odporcom obnoviť manželské spolužitie. Prvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne aj právne posúdil pokiaľ ide o rozvod manželstva. Podmienkou pre rozvod manželstva nie je súhlas manželky, ale hlboký, trvalý rozvrat manželstva, keď manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nie je možné nútiť jedného z manželov (navrhovateľku) žiť v manželstve, ak si druhý manžel neplní manželské povinnosti a jeden z manželov stratil k druhému manželovi akékoľvek city a zmysel manželstva. Keďže v konaní bolo preukázane, že ďalšie spolužitie účastníkov konania v manželstve nie je možné, od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a v súčasnosti manželstvo účastníkov je len formálne, pri postoji navrhovateľky neobnoviť manželské spolužitie, sú splnené podmienky na rozvod manželstva postupom podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Z ust. § 113 O. s. p. vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom. Za stavu, keď navrhovateľka nepodala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, súd nemal pochybnosti ani o vecnej správnosti rozhodnutia o výchove a výžive. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Ako vyplýva zo správy zamestnávateľa otca MANPOVER spol. s r. o., pobočka Mladá Boleslav, otec u tohto zamestnávateľa za rok 2011 dosiahol čistý priemerný zárobok 18 420 Kč mesačne. V roku 2012 čistá mzda otca u tohto zamestnávateľa predstavovala za január 19 996 Kč, za február 20240 Kč a za marec 21 417 Kč. Matka je zamestnaná v pekárni v Novej Ľubovni s čistým mesačným príjmom 331 Eur. Matka býva v byte s 3 deťmi, pričom Dominik je plnoletý, zárobkovo činný, Adriana je plnoletá, zamestnaná na dohodu o výkone práce a mal. A. je žiakom 9. ročníka základnej školy. Maloletý je zdravým dieťaťom a jeho výdavky sú bežné. Prvostupňovým súdom určené výživné 70 Eur mesačne na mal. A. zodpovedá tak oprávneným potrebám maloletého, ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. V tejto súvislosti však odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok o výživnom nie je nemenný. Postupom podľa § 163 ods. 2 O. s. p. je možné ho zmeniť, ak sa zmenia pomery na strane rodičov alebo na strane maloletého (napr. nástupom na strednú školu). Nateraz určené výživné zodpovedá aj kritériám podľa Zákona o rodine, a to ust. § 62. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 O. s. o.. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je, alebo nie je. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.