Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/181/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109230981 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8109230981.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu P. L., bytom P., D. X,. t. č. P. O.. X, právne zast. JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 27, proti žalovanej F. L., bytom P., D. X, právne zast. JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 61, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C 252/2009-228 zo dňa 15. 6. 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok. II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: „Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu p r i k a z u j e : parcelu KN 236/65 - orná pôda o výmere 562m2 zapísanú na LV č. XXX kat. úz. Z., automobil Škoda Felícia 1,2 EČ: PO 461 BT, počítačovú zostavu, televízor značky JVC s uhlopriečkou 52cm čiernej farby; sedaciu súpravu 3 + 1 + 1 s oranžovohnedým poťahom z tmavohnedého masívu, plyšový koberec rozmery 2 x 3m oranžovo-svetlohnedej farby; Hifi vežu Aiwa, lampu oranžovej farby; mikrovlnnú rúru značky Sharp; automatickú práčku EUROTECH; kameru značky Sanyo; koberec v jedálni vzorovaný hnedej farby; kuchynský robot značky Ronic; stôl masív ku gaučovej súprave. Do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e: byt č. XX v P., na ulici D. 2, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 6433, stojaci na parcele KN 14568 zapísaný na LV č. XXXXX kat. úz. P. vrátane podielu 86/3744 na spoločných častiach a zariadeniach domu, podiel 86/3744 k parcele KN 14568 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 627m2 zapísaný na LV XXXXX kat. úz. P.; sedaciu súpravu 3 + 2 + 1 s fialovočiernomodrým bavlneným poťahom; chladničku značky Elektrolux; manželskú posteľ; kameru značky Panasonic; stôl pod počítač; skrinku s nadstavcom; skrinku v kúpeľni; šijací stroj značky Zetina; sadu pohárov Zlatá Zuzana, dymovú sadu pohárov na víno, šampanské, koňak; luster; vázy; sadu nerezových tácok; sošky z kameňa z Egypta, tam - tam bubny z Tunisu, tlakový hrniec, nerezové strúhadla Tescoma, nerezový riad, teflonové panvice, obedovú súprava, šálky na kávu. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyrovnania sumu 14.910,27 Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobcovi televízor značky JVC s uhlopriečkou 52cm čiernej farby, sedaciu súpravu 3 + 1 +1 s oranžovohnedým poťahom z tmavohnedého masívu, plyšový koberec rozmery 2 x 3m oranžovo-svetlohnedej farby, Hifi vežu Aiwa, lampu oranžovej farby, mikrovlnnú rúru značky Sharp, automatickú práčku Eurotech, kameru značky Sanyo, koberec v jedálni vzorovaný hnedej farby, kuchynský robot značky Ronic, stôl masív ku gaučovej súprave, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníci s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie vo výške 2587,50 Eur na účet Okresného súdu v Prešove, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.“ Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého účastníci sa v podstate zhodli na mase BSM, ktorá má tvoriť predmet vyporiadania, ako aj na aktuálnych zostatkových hodnotách jednotlivých vecí a to takto: parcela KN 236/65 - orná pôda o výmere 562m2 zapísaná na LV XXX kat. úz. Z. - 14937 Eur; štvorizbový byt v P. na ul. D. X., č. bytu XX, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 6433 vrátane podielu 86/3744 na spoločných častiach a zariadeniach domu zapísaných na LV č. XXXXX kat. úz. P., ako aj podiel 86/3744 k parcele KN 14568 - zastavanej ploche a nádvoriu o výmere 627 m2, na ktorej stojí bytový dom súp. č. 6433, čo vyplýva z LV XXXXX kat. úz. P., to všetko v hodnote 65.200 Eur. Do masy BSM patria podľa zhodného vyjadrenia účastníkov nasledujúce hnuteľné veci: televízor JVC so zostatkovou hodnotou 250 Eur; sedacia súprava 3 + 1 + 1 z tmavohnedého masívu s oranžovohnedým poťahom - 730,27 Eur; sedacia súprava 3 + 2 + 1 s fialovo - čierno - modrým bavlneným poťahom - 431,52 Eur; plyšový koberec 2 x 3m oranžovo - svetlohnedej farby - 23,24 Eur; Hifi veža značka Aiwa - 66,39 Eur; oranžová lampa - 46,47 Eur; chladnička značky Elektrolux 216 l chladnička a 77l mraznička - 464,71 Eur; mikrovlnná rúra značky Sharp bielej farby s digitálnym ovládaním - 66,39 Eur, počítačová zostava - 200 Eur; manželská posteľ 2 x 1,8m - 497,91 Eur; šijací stroj - obnitkovačka značky Zetina - 398,33 Eur; automatická práčka značky Eurotech - 200 Eur; automobil Škoda Felícia 1,2 EČ: PO 461 BT - 1327,76 Eur; kamera stará značky Sanyo - 200 Eur; kamera nová značky Panasonic - 400 Eur; sada pohárov Zlatá Zuzana, dymová sada 36 pohárov na víno, šampanské a koňak, luster, vázy, sada nerezových tácok, sošky z kameňa z Egypta, tam - tam bubny z Tunisu - všetko v hodnote 199 Eur úhrne; stôl pod počítač rohový svetlohnedej farby - 27 Eur; koberec v jedálni vzorovaný hnedej farby - 27 Eur; zariadenie v kuchyni - tlakový hrniec, nerezové strúhadlá Tescoma, nerezový riad, teflonové panvice, obedová súprava, šálky na kávu - úhrne v hodnote 200 Eur; kuchynský robot s nadstavcom značky Ronic - 100 Eur; skrinka s nadstavcom na vešanie svetlohnedej farby - 46,47 Eur; skrinka v kúpeľni - 46,47 Eur a stôl z masívu ku gaučovej súprave tmavohnedej farby - 165,96 Eur. Prvostupňový súd ďalej v odôvodnení uviedol, že „byt na ul. D. X nadobudli účastníci najprv prevodom členských práv a povinností s Ing. L. a U. M. dohodou zo dňa 24.4.2002 (č.l. 38). Neskôr zmluvou zo dňa 21.9.2008 tento byt odkúpili od Bytového družstva Prešov, vklad zmluvy bol povolený pod V 5370/06 (č.l. 33). Prevádzajúcim manželom M. uhradili účastníci za tento prevod 770.000,-Sk, čo potvrdil aj žalobca (zápisnica z pojednávania zo dňa 10.3.2010) a napokon je to v súlade aj so všeobecne známou skutočnosťou ceny prevádzaného štvorizbového družstevného bytu v danom čase. Podľa žalobcu celá kúpna cena 770.000,- Sk bola vyplatená zo spoločných prostriedkov. Na pojednávaní pritom tvrdil, že boli použité spoločné prostriedky z účtu v Slovenskej sporiteľni, s ktorým disponovala žalovaná a že časť peňazí mali doma v hotovosti. Malo ísť o prostriedky zo stavebného sporenia účastníkov a ich rodičov, ktoré bolo ukončené. Následne žalobca predložil súdu potvrdenie Prvej stavebnej sporiteľne o tom, že na účet žalovanej boli z viacerých stavebných sporení uhradené v období december 2001 až máj 2002 rôzne sumy, úhrne 10.307,90 Eur (č.l. 58-62)“. Prvostupňový súd tak uzavrel, že „účastníci nadobudli do BSM veci v úhrnnej hodnote 86.251,89 Eur. Vychádzajúc z parity podielov (súd nezistil žiadny dôvod pre porušenie tejto zásady) ideálny podiel každého z účastníkov činí 43.125,94 Eur.“ Prvostupňový súd vychádzal zo zásady, že veci pri vyporiadaní sa majú deliť a nie prikázať len jednému spoluvlastníkovi a že sa majú rozdeliť tak, aby suma na výplatu finančného rozdielu bola čo najmenšia. Preto rozdelil veci tak, že z nehnuteľností pozemok prikázal žalobcovi a byt žalovanej z dôvodu, že býva v byte s dvoma deťmi. V odôvodnení svojho rozsudku ďalej prvostupňový súd poukázal na otázku vyporiadania sa s investíciami žalovanej a uviedol, že „bolo nepochybne preukázané, že len ona bola výlučnou vlastníčkou členského podielu k dvojizbovému družstevnému bytu v P. na ul. U. O. XX, ktorý nadobudla ešte pred uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva sa žalobca stal len spoločným nájomcom tohto bytu a nie spoluvlastníkom členského podielu. Vyplýva to z ustanovenia § 704 Občianskeho zákonníka, ale aj čl. 8 stanov Bytového družstva Prešov.“ Ďalej prvostupňový súd uviedol, že „žalobca nijakým relevantným spôsobom nepreukázal, žeby boli použité spoločné finančné prostriedky 180.000,-Sk na kúpu chaty s pozemkom. Nepreukázal ani úspory v takejto sume, prípadne výber tejto sumy z nejakého peňažného účtu (ale ani sumy 110.000,- Sk) a na druhej strane darujúci písomne prehlásili, že tieto nehnuteľnosti skutočne darovali žalovanej, čo je zrejmé aj z príslušnej darovacej zmluvy. Žalobca tvrdil, že chatu s pozemkom kúpili spoločne, avšak pre platnosť kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti sa vyžaduje písomná forma a keďže písomná kúpna zmluva uzavretá nebola, nemôžu byť predmetom vyporiadania ani predmetná chata s pozemkom.“ V rámci vyporiadania BSM súd nezohľadnil žalobcom tvrdené investície vo výške 120.000,- Sk, ktoré mali byť použité na kúpu bytu pre tretiu osobu U. F. z dôvodu, že len sám žalobca túto okolnosť konštatoval. Rovnako v rámci vyporiadania prvostupňový súd nezohľadnil tvrdené investície vo výške 100.000,- Sk, ktoré mali byť použité na kúpu plastových okien a balkónovej steny, pretože žalobca nepreukázal svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom. Poukázal na ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 OZ a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že „súd prvého stupňa nesprávnym zhodnotením dôkazov dospel k nesprávnemu právnemu názoru a posúdeniu veci, pričom nemožno opomenúť, že pri hodnotení dôkazov súd nepostupoval v zmysle § 132 OSP, t. j. nehodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, ale dôkazy podľa nášho názoru hodnotil jednostranne, vyložene v prospech odporkyne, čo prakticky aj vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia, kde súd argumentuje sústavne iba „...žalobca v priebehu konania tvrdil..., ...žalobca na pojednávaní uviedol..., ....nezrovnalosti sú aj v ďalšom vyjadrení žalobcu..., ...ďalšou novou námietkou žalobca žiadal zohľadniť..., ...žalobca tvrdil..." a pod., pričom o vyjadreniach a tvrdeniach žalovanej sa súd žiadnym spôsobom nevyporiadava, iba konštatuje, že žalovaná uznala, resp. neuznala niektoré náklady.“ V odvolaní ďalej uviedol, že „jedným z podstatných porušení povinností zo strany súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci je na jednej strane uverenie tvrdeniam odporkyne ohľadne vynaloženia jej vlastných investícií do spoločného majetku a na druhej strane absolútna ignorácia tých istých tvrdení zo strany mňa navrhovateľa, ohľadne vynaloženia investícií mojich vlastných finančných prostriedkov vynaložených do spoločného majetku, ktoré som získal darom zo strany môjho otca. Čo sa týka zohľadnenia finančných prostriedkov vo výške 595.000,- Sk zo strany odporkyne nadobudnutie nášho spoločného členstva a nájmu k družstevnému bytu, ku ktorému došlo uzavretím dohody o prevode členských práv a povinností s Ing. L. a U. M. (dňa 24.4.2002) v zmysle § 229 a nasl. Obch. zák., k tomuto je potrebné uviesť, že je pravdou, že táto suma bola získaná z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve, ktorú sme uzavreli dňa; 24.4.2002 ohľadne 2-izbového bytu na ulici U. O. v P. s G. E., pretože k tomuto bytu, ktorý nadobudla síce odporkyňa ešte za slobodná písomnou dohodou od svojej tety U. K. (dňa 6.7.1992), sme uzavretím manželstva nadobudli právo spoločného nájmu bytu a aj spoločné členstvo manželov v družstve, a to v zmysle ustanovenia § 704 OZ, ako aj čl. 8 Stanov Bytového družstva Prešov, čo súd síce správne konštatuje, ale nesprávne právne posudzuje. Treba vedieť a poznamenávame, že členský podiel v družstve nie je vlastníctvom a nemôže byť ani predmetom vlastníckeho práva, ale je iba majetkovou hodnotou, ktorá v rámci spoločného členstva v bytovom družstve patrí obom manželom ako spoločným nájomcom a členom družstva. Neobstojí preto odôvodnenie rozsudku súdu (str. 10, prvý odstavec), že uzavretím manželstva sa navrhovateľ stal len spoločným nájomcom tohto bytu a nie spoluvlastníkom členského podielu. Keby tomu tak bolo, ja, navrhovateľ ako spoločný nájomca a spoločný člen bytového družstva by som de facto ani de iure nebol prítomný pri uzatváraní dohody o prevode členských práv a povinnosti, ktorá bola uzavretá dňa 24.4.2002 medzi nami, účastníkmi, manželmi ako prevádzajúcimi členmi družstva a nadobúdateľom, novou členkou družstva G. E.. Suma 600.000,- Sk za tento prevod členského podielu preto patrí do spoločného majetok a nemôže tvoriť investíciu iba jedného toho-ktorého manžela, ako to uzavrel súd I. stupňa. Poznamenávam, že po uzavretí manželstva (15.8.1992), ku ktorému došlo ani nie celý mesiac po prevode členského práva k bytu na U. O. XX v P. (6.7.1992), sme sa do tohto bytu, ako manželia ihneď nasťahovali, v tomto byte bývali skoro 10 rokov, počas bývania v byte sme do toho spoločne investovali finančné prostriedky, ako som súdu špecifikoval, pričom nešlo o bežné úpravy ako to ustálil samotný súd, ale išlo o také stavebné úpravy, na ktoré bolo potrebné mať v zmysle stavebného zákona povolenie stavebného úradu, ktoré som súdu taktiež predložil. Čo sa týka investícií vynaložených z výlučne mojich finančných prostriedkov, ktoré som získal darom od svojho otca U. L., ktorý bol k týmto darovaným finančným prostriedkom vypočutý ako svedok samotným súdom na pojednávaní konanom dňa 15.6.2011, pričom súd toho svedka, ktorý je značne zdravotne postihnutý (hluchonemý) vypočul za pribratia znalkyne z posunkovej reči, v ničom neuveril, a to i napriek tomu, že z mojej strany ako navrhovateľa boli sú predložené výpisy z bankových účtov, z ktorých sú zrejmé výbery finančných prostriedkov, z ktorých mi vo všetkých mnou tvrdených prípadoch poskytol peniaze a ktoré boli skutočne použité ako výlučne moje investície, a to na výmenu plastových okien v byte 100.000,- Sk, 46.000,- Sk na kúpu jednoizbového bytu pre U. K. na ulici M. X v P., 90.000,- Sk na kúpu a rekonštrukciu rekreačnej chatky P. M. V., 30.000,- Sk na zakúpenie motorové vozidla, a ďalej finančné prostriedky zo stavebného sporenia mojich rodičov boli poukázané na účet odporkyne (10.307,90 Eur), ktoré sama výlučne použila vo svoj prospech s tvrdením, ktorému súd bez akýchkoľvek pochybností uveril v tom, že išlo o finančné prostriedky, ktoré získala odpredajom pozemku, ktorého bola výlučnou vlastníčkou.“ Ďalej uviedol, že „čo sa týka nehnuteľnosti rekreačnej chatky, ktorú nadobudla odporkyňa, ako sama uvádza, darom od manželov V., k tomuto je potrebné uviesť, že takéto jej tvrdenia sú nepravdivé, účelové, tendenčné a zavádzajúce, pretože táto rekreačná chatka bola zakúpená od X. a L. V. počas trvania manželstva za sumu 180.000,- Sk, čo vyplýva a je zrejmé z čestného prehlásenia pána L. R., ktorý je bezprostredným susedom tejto nehnuteľnosti, ktorú túto nehnuteľnosť chcel taktiež v rámci vážneho záujmu tiež odkúpiť, avšak táto nehnuteľnosť bola odpredaná nám. Všetky písomnosti ohľadne prevodu tejto nehnuteľnosti zabezpečovala iba samotná odporkyňa, preto som ja, navrhovateľ, nemal žiadne konkrétne vedomosti, akým právnym titulom došlo k prevodu tejto nehnuteľnosti, bol som však presvedčený v tom, že ide o spoločný majetok patriaci do BSM, ktorý bol nadobudnutý riadne počas trvania manželstva. To, že došlo k spísaniu darovacej zmluvy, som sa prakticky dozvedel až po zániku nášho BSM v rámci konania o vyporiadanie BSM, a preto formu darovacej zmluvy je potrebné považovať za simulovaný právny úkon, pričom túto skutočnosť ako neplatný právny úkon si mal samotný súd v rámci konania vyriešiť z úradnej povinnosti (ex offo) ako prejudiciálnu otázku a vec zaradiť ako spoločný majetok do vyporiadania BSM. Poznamenávam, že X. a L. V. boli jak pre mňa, tak aj pre odporkyňu do uzavretia „darovacej zmluvy" absolútne neznámymi osobami, neudržiavali sme nikdy a ani následne žiadne vzťahy.“ V odvolaní ďalej poukazuje, že „ohľadne spôsobu vyporiadania, komu súd zverí tú-ktorú vec do výlučného majetku s prípadnou povinnosťou vyplatiť druhému manželovi finančnú náhradu, poukazujem, že odporkyňa v čase vyporiadania BSM je vlastníčkou ďalšieho bytu (1-izbový na Kúpeľnej 1 v Prešove získaný od Márie Žiackej), teda má poriešenú bytovú náhradu a nie je odkázaná, aby byt na ul. Oravskej v Prešove bol prikázaný do jej výlučného vlastníctva, pričom súdu je zrejmé, že ja, navrhovateľ, nemám kde bývať a bývam nútene v dvojizbovom byte so svojimi chorými a prestárlymi rodičmi. Odporkyňa má k dispozícii a výlučne užíva aj rekreačnú chatku Pod Kamennou baňou, ktorá je riadne obývateľná. Čo sa týka prikázania hnuteľných vecí tomu-ktorému z účastníkov, je pravdou, že ustálená súdna prax zastáva názor, že javí sa potrebným, pokiaľ je to možné a veci môžu byť účelne využité, hnuteľné veci v rámci ustálenia ich zostatkových hodnôt prikázať do výlučného vlastníctva tak jednému, tak aj druhému účastníkovi. Takýto spôsob prikázania vecí však je neprípustný, pokiaľ súd prikazuje hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú výlučne v spoločnom byte, sú spojené s užívaním bytu, tieto veci výlučne po rozvode a zániku manželstva užíva viac rokov (ako je to aj v tomto prípade) len jeden z manželov, odporkyňa, aby boli prikázané druhému z bývalých manželov, a to i napriek tomu, že tento nemá vlastné bývanie, nemá ich kde umiestniť a tomuto sú prikázané len preto, aby ustupujúci manžel nemal povinnosť druhému manželovi vyplatiť v rámci úplného finančného vyrovnania určitú finančnú sumu s tvrdením, že túto nemá k dispozícii. Súd I. stupňa vo svojom rozsudku pochybil aj vo veci vyporiadania nehnuteľnosti - pozemku v Teriakovciach, parc. KN 236/65 - orná pôda o výmere 562 m2, zapísaný na LV XXX, kat. úz. Z., ktorý bol zakúpený za 400.000,- Sk a ktorého kúpu zabezpečovala samotná odporkyňa len z toho dôvodu, že vlastníkom bezprostredne susediaceho pozemku boli a sú jej rodičia.“ Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Odvolací súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil, že napriek čiastočnej dôvodnosti argumentov žalobcu je rozsudok vo výroku správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Ani po doplnenom dokazovaní sa skutkový stav nezmenil do takej miery, aby bol dôvod na záver odlišný od prvostupňového súdu. Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasí s právnym posúdením veci. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v posúdení súdu prvého stupňa vo vzťahu zohľadnenia finančných prostriedkov zo strany žalovanej na nadobudnutie spoločného družstevného bytu. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu, pokiaľ majetkovú hodnotu, za ktorú bol prevedený členský podiel dňa 24. 4. 2002 vo výške vtedajších 595.000,- Sk, považoval za majetok žalovanej. Členský podiel, ktorý bol predmetom prevodu, mal majetkovú hodnotu a cena sa stanovila ako cena obvyklá v rozhodnom období. Medzi účastníkmi táto okolnosť nebola sporná. K predmetnému bytu vzniklo uzavretím manželstva žalobcovi iba právo spoločného nájmu, ale členský podiel sa nestal spoločným. Preto majetkovú hodnotu, za ktorú bol tento členský podiel prevedený, už citovanou zmluvou 24. 4. 2002, treba považovať za majetok žalovanej. Skutočnosť, že žalovaný bol účastníkom dohody o prevode členských práv a povinností dňa 24. 4. 2002, nemá vplyv na záver o tom, že sa o majetkovú hodnotu spojenú s členským podielom zaslúžila žalovaná. Správny bol postup prvostupňového súdu, ak uvedenú sumu zohľadnil pri vyporiadaní BSM účastníkov ako ekvivalent za majetok žalovanej. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku dotýkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia investícií z výlučného majetku do spoločného majetku, je potrebné uviesť nasledovné. Prvostupňový súd predmetné investície, na ktoré poukazuje žalobca, nezohľadnil pri vyporiadavaní BSM s odôvodnením, že tieto tvrdenia neboli preukázané zo strany žalobcu. Možno súhlasiť s prvostupňovým súdom a jeho záverom, že výpovede svedka otca U. L. neboli natoľko jednoznačné a totožné s tvrdeniami žalobcu, aby preukázali a boli spôsobilé byť jednoznačným dôkazom. Pri hodnotení dôkazu svedeckou výpoveďou je významné i to, ako sa táto výpoveď odchyľuje od tvrdenia účastníka. Dôveryhodnosť výpovede ovplyvňuje aj to, aký je pomer svedka k účastníkovi konania (porov. Občanský soudní řád, komentář, první díl, Bureš/Drápal/Krčmář a kol., str. 612, SJ 83/06). Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku dotýkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia a nesprávneho zaradenia nehnuteľností, a to rekreačnej chatky s pozemkom do výlučného vlastníctva žalovanej, je potrebné uviesť nasledovné. Prvostupňový súd vychádzal z dôkazov preukazujúcich tvrdenia žalovanej o výlučnom vlastníctve tejto nehnuteľnosti (darovacej zmluvy, čestných prehlásení darcov). Žalobca tvrdí, že išlo o kúpnu zmluvu. Správne však prvostupňový súd uzavrel, že jeho tvrdenie nebolo preukázané. Isteže môžu vznikať pochybnosti o právnom úkone, ktorý bol uzavretý medzi žalobkyňou a darcami, keďže nejde o blízkych príbuzných ani dobrých známych s prihliadnutím na skutočnosť, že tento právny úkon bol realizovaný počas existencie manželstva, vykonané dôkazy však nedovoľujú jednoznačný záver o simulácii. Odvolací súd nepovažoval za potrebné realizovať ďalšie dokazovanie dotýkajúce sa možnosti preukázania existencie simulovaného právneho úkonu. Z dôvodu, ak by aj podiel žalovanej v rámci vyporiadania masy BSM bol vyšší, dôležitým aspektom na ktorý prihliadol odvolací súd boli práve potreby mal. detí. Z ust. § 150 OZ vyplýva, že jedným z dôležitých kritérií pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je aj kritérium potrieb maloletých detí. Súd je teda povinný pri vyporiadaní prihliadnuť k potrebám maloletých detí, k tomu, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku. Záujem na ochrane maloletých deti, ktoré by mohli byť majetkovým vyporiadaním dotknuté, viedol zákonodarcu k tomu, aby výslovne stanovil vyššie uvedené kritérium. Pri posudzovaní potrieb maloletých detí má sa teda vychádzať z potrieb reálnych, z potrieb maloletých detí skutočných a prihliadať na to, aby ich majetkové záujmy boli čo najmenej dotknuté vyporiadaním BSM rodičov. S kritériom potrieb mal. detí súvisí aj ďalšia odvolacia námietka, v zmysle ktorej žalobca vytýka prvostupňovému súdu, že prikázal do výlučného majetku žalovanej byt napriek tomu, že žalobkyňa má vo svojom vlastníctve jednoizbový byt a navyše rekreačnú chatu. Je dôležité uviesť, že je v záujme mal. detí, aby práve byt bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalovanej, keďže žalovaná spolu s mal. deťmi v tomto byte býva. Deti tak majú zabezpečené primerané štandardné bývanie. V jednoizbovom byte, či v rekreačnej chate, na ktorú poukazuje žalovaný, by nebolo vhodné a primerané, aby bývali a žili maloleté deti. Ďalšia odvolacia námietka sa dotýka pochybenia prvostupňového súdu vo veci vyporiadania pozemku parc. č. 236/65, kedy žalobca nie je spokojný s tým, že táto nehnuteľnosť bola prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. S prihliadnutím na to, že táto nehnuteľnosť súvisí s pozemkom, ktorý vlastnia rodičia žalovanej, je nutné uviesť, že v rámci zásad dotýkajúcich sa vyporiadania BSM je možné považovať tento spôsob za správny. Veci sa majú rozdeliť tak, aby suma na výplatu bola čo najnižšia, ak majetkové pomery účastníka nie sú na finančné vyrovnanie priaznivé. Prvostupňový súd správne pri vyporiadaní nehnuteľností prihliadol na to, že byt získava do výlučného vlastníctva žalovaná a z tohto dôvodu túto nehnuteľnosť prikázal žalobcovi. Z tohto aspektu majúc na zreteli uvedenú zásadu nemožno považovať postup prvostupňového súdu za nesprávny. Žalobca pomerne presvedčivo opísal investície a jeho podiel na rekonštrukcii nehnuteľnosti. Odvolací súd však zároveň zistil veľmi nízku intenzitu vzťahov žalobcu s deťmi, ktoré tieto nehnuteľnosti majú možnosť využívať. Odvolací súd sa preto neodklonil od rozsahu finančného vyrovnania berúc zreteľ na záujmy detí, s ktorými žalobca udržiava vzťah len sporadicky. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd tak napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny v súlade so zákonnými kritériami ustanovenými v § 150 OZ. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol vzhľadom na tieto okolnosti potvrdený ako vecne správny (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov s poukazom aj na povahu samotnej veci. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.