Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7To/75/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010598 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tobiaš ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110010598.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tobiaša a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.05.2012 v trestnej veci proti obžalovanému Ing. S. K. pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. b), ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T 51/2010 zo dňa 03.10.2011 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného Ing. S. C., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., C. XX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, 1Pv 1213/03, pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorý mal spáchať tak, že po tom, čo v čase od 20.00 hod. dňa 27.01.2003 do 9.15 hod. dňa 28.01.2003 boli nezisteným páchateľom v obci O., okr. Žilina, odcudzené hliníkové ingoty patriace spoločnosti SLOVALCO, a.s., Žiar nad Hronom, celkového množstva 24 ton, tieto boli dňa 28.01.2003 neznámym vozidlom dovezené do spoločnosti TAVAL, s.r.o. Ľubotice, v Ľuboticiach, okr. Prešov, na Ľubochnianskej ulici č. 2, kde ako konateľ spoločnosti TAVAL, s.r.o., Ľubotice, dal pokyn na zloženie týchto ingotov v priestoroch spoločnosti a na ich okamžité roztavenie toho istého dňa, napriek tomu, že vedel, že nejde o hliníkový šrot, ale o hotové ingoty s vyrazeným znakom SLOVALCO a prepáskované páskou s označením Žiar nad Hronom, pričom dňa 31.01.2003 po roztavení takto získaný hliník predal nemeckému odberateľovi ako surový neopracovaný hliník množstva 21 153 kg za celkovú cenu 37.739,39 eur (vtedy 1.576.488 Sk), ktorá bola v prospech spoločnosti TAVAL, s.r.o. uhradená bezhotovostným prevodom na účet dňa 07.02.2003, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného obchodnú spoločnosť Slovagrotrans, a.s. so sídlom v Žiari nad Hronom, ul. Priemyselná č. 628, IČO: 36 005 461, so svojim nárokom na náhradu škody, odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravných prostriedkoch, zahlásil okresný prokurátor odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že dôkazy boli vykonané jednostranne v prospech obžalovaného. Poukázal na to, že obaja svedkovia (T. a E.) vypovedali zhodne o podstatných okolnostiach, ktoré sa stali v inkriminovaný deň - vypovedali, že večer boli do firmy dovezené hliníkové ingoty, ktoré boli prednostne dané do tavby. Tavby trvali kratšie ako zvyčajne, lebo išlo o čistý hliník a nebolo potrebné odstraňovať nečistoty ako pri šrote. Do tavieb nedávali žiadne prísady ak sú uvedené v knihe tavieb, tak iným písmom. Obaja tvrdili, že ingoty mali nadpis Slovalco a boli prepáskované štítkami z ocele s nadpisom Žiar nad Hronom, pričom vo firme sa hovorilo o tom, že ide o kradnutý hliník, ktorý je potrebné pretaviť a označiť logom TAVAL-u, ako o tom vypovedal svedok G.. Obaja svedkovia tvrdili aj to, že pri vykládke ingotov z vozidla bol prítomný aj obžalovaný, ktorý ako konateľ nepochybne riadil chod spoločnosti, a teda minimálne spolurozhodoval o tom, že ingoty budú pretavené. Obaja po riadnom poučení zhodne vypovedali, že ho nemali úmysel nijako poškodiť, hovoria len, čo si zapamätali a nedohodli sa na výpovediach v jeho neprospech. Pokiaľ obhajoba argumentovala tým, že v jeho neprospech majú vypovedať preto, že boli z firmy prepustení, tak práve naopak - ostatní zamestnanci (svedkovia), ktorí tam ostali zamestnaní, majú dôvod vypovedať tak, aby zamestnávateľovi nepoškodili. Je logické, že pre odstup času si objektívne nemôžu pamätať podrobnosti, a preto sú objektívnejšie ich skoršie výpovede vykonané krátko po skutku. Prokurátor tiež nesúhlasí so záverom súdu o nedôveryhodnosti svedka E., lebo tú nemôže vyvodzovať z výpovede z iného konania a môže prihliadať len na dôkazy vykonané v tejto konkrétnej veci v konaní pred súdom, ide o dve odlišné konania. Prokurátor ďalej v odvolaní uviedol, že znalkyňa v rámci znaleckého konania zdôraznila, že je veľmi nepravdepodobné, aby v prípade bežnej tavby bola v 4 po sebe nasledujúcich tavbách odtavená zliatina s takými hodnotami a že zo šrotu nie je možné vyrobiť zliatinu takej kvality. Je ju ale možné vyrobiť z hliníkových ingotov odcudzených pri krádeži v poškodenej spoločnosti. Ďalej zistila zvláštnosť predmetnej zliatiny spočívajúcu v nízkej hodnote železa a podľa tavebných listov zistila, že neboli použité procesy, ktorých výsledkom by bola zliatina takého zloženia. V sporný deň išlo len o pretavenia materiálu bez prímesí, čo je dôkazom kvalitného vstupu. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku, tak podľa názoru prokurátora obžalovaný podľa vlastných slov v spoločnosti spracováva hliník od r. 1996. Spracováva aj ingoty a zrejme aj zo Slovalca, teda musel vedieť, o aký materiál ide. Pokiaľ nie je preukázané legálne dodanie ingotov v takom veľkom množstve od výrobcu (Slovalco alebo Slovagrotrans), musel ako osoba znalá veci a pomerov v tejto oblasti vedieť, že ingoty majú pochybný pôvod a môžu pochádzať z trestnej činnosti. Spolu s okolnosťami ich dovozu a urýchleného vyloženia a roztavenia sa prokurátor domnieva, že z týchto okolností možno vyvodiť záver, že obžalovaný vedel, že pochádzajú z protiprávnej činnosti a ich urýchleným roztavením chcel zakryť ich pôvod a následným predajom vytaveného hliníka so zahraničia sa obohatil. Obžalovaný teda naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, preto prokurátor žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť Okresnému súdu Prešov na opätovné prejednanie a rozhodnutie. K odvolaniu sa prostredníctvom obhajcu vyjadril obžalovaný Ing. S. K.. Vo vyjadrení uviedol, že okresný prokurátor napáda dôkazy a interpretuje ich v rozpore s tým, ako odzneli. Týka sa to jednak výsluchov niektorých svedkov vypočutých v súvislosti s odcudzeným nákladom Slovalca, ktorých výpovede majú vypovedaciu hodnotu aj v tomto spore, hoci odzneli v inom konaní. K hodnovernosti svedka T. obžalovaný uviedol, že ten v závere vyšetrovania zmenil svoju výpoveď tvrdiac, že ho na výpoveď poškodzujúcu Ing. K. nahovoril E., a bolo na zváženie, či tým nebol spáchaný trestný čin krivej výpovede. Závažnou skutočnosťou je však podľa obžalovaného subjektívna stránka trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý v konečnom dôsledku ani neexistuje, pretože Ing. K. nemal ani tušenie, že by sa dodávka mohla spájať so spáchaním trestného činu, najmä ak ju nadobudol legálnou cestou, tzn. od spoločnosti s ktorou roky obchodoval a zaplatil za ňu obvyklú cenu. Spoločnosti TAVAL s.r.o. navyše vznikli aj náklady súvisiace s pretavením dodávky. Obžalovaný preto žiadal, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.. V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, na súde prvého stupňa vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Prvostupňový súd potom vykonané dôkazy vyhodnotil spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel k správnym skutkovým záverom. Z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré dôkazy okresný súd v posudzovanej veci vykonal, ktoré skutočnosti mal. resp. nemal na základe vykonaných dôkazov za preukázané, aj to, ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil. Vzhľadom na úplnosť, logickosť a správnosť týchto dôvodov, na ne krajský súd v podrobnostiach poukazuje. Aj podľa názoru krajského súdu dôkazmi, ktoré boli v predmetnej veci vykonané nie je možné nepochybne preukázať, že sa stal skutok tak, ako je v obžalobe uvedený, tak ako to obžaloba obžalovanému kládla za vinu. Podľa názoru krajského súdu je pre rozhodnutie v tejto veci rozhodujúce zodpovedanie dvoch základných otázok a to: 1.) či bolo preukázané, že ingoty pochádzajúce z krádeže boli dovezené do spoločnosti TAVAL s.r.o. a následne roztavené 2.) či o tom obžalovaný vedel 1.) Preukázanie toho, že ingoty pochádzajúce z krádeže boli dovezené do spoločnosti TAVAL s.r.o. a následne roztavené. Uvedená skutočnosť je v konaní preukazovaná výpoveďami svedkov T. a E., ktorí v tej dobe pracovali v uvedenej spoločnosti ako taviči a podľa ich tvrdení sa mali aj aktívne podieľať na pretavení týchto ingotov a okrajovo aj výpoveďou svedka E. G., ktorý to však mal len počuť od tavičov. Taktiež zo znaleckého posudku zo dňa 14.04.2003 vypracovaného znalkyňou Ing. K. J. vyplýva, že štruktúra vzoriek zliatin nájdených v spoločnosti TAVAL s.r.o., bola podobná odcudzeným ingotom pochádzajúcim zo spoločnosti SLOVALCO a.s.. Vo vzťahu k výpovediam svedkov P. E. a I. T. sa však odvolací súd stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že ich hodnovernosť je spochybnená, a to nielen preto, že v inej veci o týchto skutočnostiach vypovedali úplne opačne (a svedok T. aj v priebehu tohto konania viackrát úplne zmenil svoju výpoveď), ale aj pre početné rozpory v ich výpovediach a to aj v ich podstatných častiach. D. E. a T. totiž vo svojich výpovediach vo veci krádeže pred vyšetrovateľom zo Žiliny (ČVS: PPZ-55/BOK-Z-2006) dňa 20.02.2003 obaja zhodne uviedli, že do pece nedávali kovové odliatky inej firmy a nevšimli si, že by boli do firmy takéto odliatky privezené. Obsah tohto vyšetrovacieho spisu bol riadne oboznámený na hlavnom pojednávaní dňa 28.09.2011. E. ešte aj v tomto konaní pri výsluchu pred vyšetrovateľom dňa 18.03.2003 poukázal na svoju výpoveď vykonanú pred vyšetrovateľom zo Žiliny s tým, že k tomu nevie nič viac uviesť. Až následne obaja zmenili svoje výpovede a už uvádzali, že cez okno vo výrobnej hale videli, ako boli do priestorov firmy TAVAL s.r.o. dovezené hliníkové ingoty, ktoré boli následne pretavované v peciach. Obaja zmenu svojich výpovedí odôvodnili tým, že v čase výpovede pred vyšetrovateľom zo Žiliny boli ešte zamestnaní vo firme TAVAL s.r.o. a báli sa o zamestnanie. Avšak pri konfrontácii medzi obžalovaným K. a svedkom T. dňa 02.04.2009 T. pripustil, že mohlo dôjsť k tomu, že v minulosti uviedol skutočnosti, ktoré na vlastné oči nevidel, alebo nepočul, no bol prítomný pri tom, keď sa kolegovia o tom rozprávali a on si tieto informácie osvojil a podal vo výpovediach ako svoje vlastné. Zmenu svojej pôvodnej výpovede odôvodnil tým, že po prvej výpovedi mal rozhovor so E. a ten mu povedal, aby v ďalších výpovediach vypovedal tak, ako vypovedal, a on s tým súhlasil, lebo bol vtedy nahnevaný na TAVAL a na K.. Taktiež uviedol, že okná vo výrobnej hale boli asi 2 metre nad zemou a keď chcel cez ne vidieť, musel sa na niečo postaviť, pričom nemal žiaden vážny dôvod cez tie okná pozerať a ani to nerobil. Po tejto konfrontácii svedok T. opäť zmenil svoju výpoveď a opäť uvádzal, že na vlastné oči videl auto, na ktorom boli hliníkové bločky, ktoré na pokyn K. dávali do pece, čo vo výpovedi dňa 21.04.2009 odôvodnil tým, že už nechcel chodiť na políciu a chcel mať pokoj. Vo výpovediach svedkov E. a T. sú viaceré podstatné rozpory, ktoré neboli odstránené a ktoré taktiež vážne spochybňujú hodnovernosť ich výpovedí. Pri konfrontácii medzi E. a K. v prípravnom konaní dňa 15.06.2006 svedok E. vypovedal, že vozidlo, z ktorého boli ingoty vykladané, bolo k nemu otočené pravou stranou v smere jazdy. Avšak pri ich vzájomnej konfrontácii dňa 12.05.2008 už E. uviedol, že ho videl z ľavej strany. Pri pokuse odstrániť tento rozpor uviedol, že trvá na tom, že to bolo ľavou stranou. E. taktiež pri tejto konfrontácii uviedol, že pokyn ukončiť predošlú tavbu a začať taviť ingoty dostali s T. priamo od K. a od nikoho iného, na čom trvá. Ale pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 03.12.2010 už E. uviedol, že takýto pokyn od K. nepočul, počul ho len od K. a len usudzoval, že ho dáva K., keďže on bol majiteľ firmy. T. pri svojej výpovedi dňa 02.04.2009 uviedol, že K. nikdy nedával osobne pokyny, čo majú taviť - na to mali vedúcich zamestnancov. Zjavný rozpor v ich výpovediach je aj v tom, koho mali pri vykládke ingotov pri nákladnom aute vidieť. T. vo svojej výpovedi dňa 03.10.2003 uviedol, že pri vykladaní boli prítomní K., K., S. a J., pri konfrontáciách dňa 31.05.2005 uviedol, že tam boli K., K., G. S., J., K. brat a C. Y.. E. pri konfrontácii s T. dňa 30.05.2005 potvrdil, že pri vykladaní ingotov boli prítomní dvaja vozíčkari (Y. a Y.), bol tam aj K., vedúci dvora C. Y., asi aj G. S., bol tam riaditeľ K. a asi aj jeho brat. G. konfrontáciách dňa 15.06.2005 E. uviedol, že tam boli prítomní S., C. Y., K., vozíčkari I. a Y. ml., Y. a nespomína si, či aj J. a K.. Pri konfrontácii s K. J. dňa 15.06.2005 E. vypovedal, že J. pri vykládke nevidel a pri konfrontácii s O. K. v ten istý deň vypovedal, že si nespomína, či K. pri vykládke videl alebo nie. Pri konfrontácii s Ing. S. K. dňa 12.05.2008 však už E. uviedol, že pri vykládke videl C., jeho manželku, G. S. a jeho brata S. S., pričom na ďalšie mená si nespomenie. Na otázku prečo v skorších výpovediach uviedol, že tam boli prítomní aj J. a K. a teraz už nie, odpovedal, že na nich zabudol. Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 03.12.2010 E. uviedol, že pri vykládke boli prítomní K., K., K. a S.. Z toho je zrejmé, že svedkovia T. a E. vo svojich výpovediach nielenže v priebehu konania menili okruh ľudí, ktorých mali pri vykládke ingotov z LIAZ- ky vidieť, ale dokonca E. pri výpovedi dňa 12.05.2008 rozšíril tento okruh aj o manželku obžalovaného K., pričom do tohto momentu ani on a ani nikto iný (ani T.) nespomenul, že by sa tejto vykládky mala zúčastniť aj ona. Taktiež T. pri konfrontácii s C. Y. dňa 30.05.2005 uviedol, že ŠPZ LIAZ-ky nevie, pretože auto videl z boku, avšak E. pri konfrontácii s T. dňa 21.04.2009 uviedol, že videl aj ŠPZ tohto auta, ale si ho nepamätá. Na auto sa pritom mali obaja pozerať z toho istého miesta - cez okno v taviarni. Podľa názoru krajského súdu z hľadiska hodnovernosti svedkov tieto rozpory nebolo možné prehliadnuť. Naproti výpovediam svedkov I. T. a P. E. stoja výpovede obžalovaného ako aj svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní (G. S., O. K., K. J.) a v prípravnom konaní (ktorých výpovede boli na hlavnom pojednávaní čítané) - vtedajších zamestnancov spoločnosti D. O. (prvého taviča), G. E. (prvého taviča), C. Y. (vozíčkara na VZV), I. I. (pomocného robotníka), I. T. (druhého taviča), V. C. (druhého taviča) a I. C. (prvého taviča), ktorí všetci zhodne a konzistentne popreli, že by boli svedkami toho, že do spoločnosti TAVAL s.r.o. boli dňa 28.01.2003 dovezené hliníkové ingoty s vyrazeným znakom SLOVALCO a prepáskované páskou s označením Žiar nad Hronom, ktoré by mali byť dané okamžite do tavby, hoci podľa výpovedí svedkov T. a E. sa títo mali zúčastniť pri vykladaní, resp. pretavovaní ukradnutých ingotov. Taktiež vtedajší lisári C. B. a G. V. vo svojich výpovediach uviedli, že síce pracovali pri lise a svoje stanovište počas pracovnej doby neopúšťali, o ingotoch nemajú žiadnu vedomosť. Pokiaľ okresný prokurátor v odvolaní poukázal na to, že ostatní zamestnanci (svedkovia), ktorí tam ostali zamestnaní, majú dôvod vypovedať tak, aby zamestnávateľovi nepoškodili, tu je treba uviesť, že svedkovia T. a E. nie sú jediní, ktorí už v čase výpovedí neboli zamestnancami spoločnosti TAVAL s.r.o.. V čase výpovedí už vo firme TAVAL s.r.o. nepracovali ani svedkovia K. J., G. E., V. Mruz, I. T., C. B. a G. V.. Aj samotný svedok E. vo svojej výpovedi uviedol, že pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny boli prepustení 10-ti zamestnanci. Výpoveď pritom zmenili (a obžalovaného K. zo skutku usvedčovali) len svedkovia T. a E.. Pokiaľ ide o výpoveď svedka E. G., ktorý uviedol, že z rozprávania tavičov počul, že sa vo firme mali pretavovať kradnuté ingoty, krajský súd k tomu poznamenáva, že ide o nepriamy dôkaz (tzv. „svedectvo z druhej ruky“), pričom svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, od ktorých tavičov túto informáciu počul. Nie je vylúčené, že to počul od tavičov T. a E., alebo že išlo o reči, ktoré mali pôvod v špekuláciách, ktoré vznikli po tom, čo do firmy prišla polícia. Skutočnosť, že do spoločnosti TAVAL s.r.o. mali byť privezené a následne pretavené ingoty pochádzajúce z krádeže, mala byť okrem uvedených výpovedí preukazovaná aj znaleckým posudkom vypracovaným znalkyňou Ing. K. J., ktorým znalkyňa na základe analýz hodnotila vzorky z tavieb zaistené v uvedenej spoločnosti. Znalkyňa v znaleckom posudku poukázala na to, že 4 vzorky zaistené v TAVAL s.r.o. boli z hľadiska chemického zloženia tak kvalitné (nízky obsah železa, prítomnosť legujúcich prvkov titánu a stroncia), že ich nebolo možné vyrobiť pretavením hliníkového šrotu, ale svedčí to o vysokokvalitnom vstupe, ktorým bol s najväčšou pravdepodobnosťou hliník pochádzajúci zo SLOVALCO a.s. (na Slovensku a ani v okolitých krajinách okrem SLOVALCO nie je výrobca, ktorý by tak kvalitný materiál dokázal vyrobiť). Poukázala na to, že 4 po sebe nasledujúce tavby s takým chemickým zložením nemôžu byť náhodou. V závere posudku ale uviedla, že v tomto odbore je veľa teórií, ktoré nie sú exaktne dokázané a že ani rekonštrukčná tavba by nemusela mať vypovedaciu hodnotu, pretože kvôli rôznorodosti vsádzky sa nedá dosiahnuť opakovateľnosť procesu. V posudku spochybnila tvrdenie, že tak kvalitný materiál bol vyrobený z Al-Si bločkov. Vo svojej výpovedi dňa 17.07.2007 však už znalkyňa pripustila možnosť, že v roku 2002 a 2003 mohol byť takýto hliník (vstupná surovina) vyrobený aj inou spoločnosťou ako SLOVALCO a.s. a pripustila aj to, že ak je vo vstupnom materiáli veľmi nízky obsah železa, bolo by možné vyrobiť zliatinu, ktorá bola zadržaná v spoločnosti TAVAL s.r.o., aj pretavením používaných bločkov AlSi (napr. výrobcom FOUR TRADE s.r.o.). Z vyjadrenia spoločnosti FOUR TRADE s.r.o. zo dňa 31.03.2009 (nachádzajúceho sa v spise na č.l. 1372) vyplýva, že táto spoločnosť síce nedodávala pre TAVAL s.r.o. Ľubotice v ingotoch zliatinu normy DIN 239A, dodávali im ale 500 kg ingoty s označením „AlSi“ zo sterov nakupovaných zo SLOVALCO a.s. a to koncom roka 2002 (t.j. tesne pred tým, ako malo dôjsť ku skutku) v celkovom množstve takmer 57 ton (v novembri 2002 vo váhe 12.014 kg, septembri 2002 vo váhe 14.550 kg a auguste 2002 vo váhe 30.103 kg). Z uvedeného je zrejmé, že ani znaleckým dokazovaním nebolo bez pochybností preukázané, že vzorky zaistené v spoločnosti TAVAL s.r.o. jednoznačne pochádzajú z pretavených ingotov patriacich spoločnosti SLOVALCO, a.s., Žiar nad Hronom ukradnutých v obci Rosina, okr. Žilina. 2.) Preukázanie toho, že obžalovaný vedel, že v spoločnosti TAVAL s.r.o. sú pretavované ingoty pochádzajúce z krádeže (preukázanie subjektívnej stránky trestného činu). V prvom rade je vo vzťahu k tejto otázke potrebné uviesť, že je priamo viazaná na kladnú odpoveď na prvú otázku (tzn. že len ak by bolo preukázané, že ukradnuté ingoty boli skutočne dovezené do spoločnosti TAVAL s.r.o., má význam riešiť odpoveď na otázku, či o tom obžalovaný vedel). Keďže však vzhľadom na vyššie uvedené nebola jednoznačne preukázaná ani táto skutočnosť, riešenie tejto otázky je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamné. Aj napriek tomu však krajský súd poznamenáva, že aj v prípade preukázania toho, že do spoločnosti TAVAL s.r.o. boli kradnuté hliníkové ingoty dovezené, absentujú jednoznačné dôkazy toho, že obžalovaný Ing. S. K. o nich vedel, resp. že vedel o ich pôvode. Z účasti obžalovaného pri údajnej vykládke ukradnutých ingotov v spoločnosti TAVAL s.r.o. ho usviedčali len výpovede svedkov T. a E., ktorých hodnovernosť, ako je už vyššie konštatované, bola vážne spochybnená (viď. str. 5 tohto uznesenia). Navyše aj podľa ich vyjadrení im mal dať príkaz na tavbu O. K. a nie priamo Ing. K. (aj keď svedok E. v prípravnom konaní trval na tom, že pokyn dostal priamo od obžalovaného a od nikoho iného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si to len vyvodil z toho, že K. je majiteľom firmy). Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že on o nejakých denných pohyboch zásob prehľad mať nemusel a ani nemal (on mal na starosti riadenie firmy). Jeho povinnosťou bolo kontrolovať plnenie plánov a hospodárskych ukazovateľov. Ani jeho podriadení mu neboli povinní hlásiť pohyb zásob na prevádzke. Taktiež svedok C. J. v prípravnom konaní dňa 02.04.2009 vypovedal, že K. nedával osobne pokyny tavičom o tom, čo, kedy a ako majú taviť, pretože mal na to svojich zamestnancov a len zriedka prešiel okolo nich v hale. Podľa jeho názoru sa Ing. K. veľmi nerozumel do hutníckej problematiky a nikdy neprišiel na podstatu a mechanizmus tavby. Preto, tak ako správne uviedol súd prvého stupňa, aj keby boli do spoločnosti TAVAL s.r.o. dovezené hliníkové ingoty, nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že obžalovaný o ich pôvode vedel. Na základe vyššie uvedeného, vychádzajúc z vykonaného dokazovania podľa názoru krajského súdu, nie je možné jednoznačne dospieť k záveru, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a preto s prihliadnutím na zásadu „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) rozhodol prvostupňový súd správne, keď obžalovaného spod obžaloby prokurátora oslobodil. Z tohto dôvodu odvolací súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.