Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoP/82/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112211348 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8112211348.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci navrhovateľa Y. L., nar. X.X.XXXX, bytom J., E. XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Pitoňákovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Hlavná 77, Prešov proti odporkyni F. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J., T. X., zastúpenej JUDr. Janou Toporcerovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Lipany, Nám. sv. Martina č. 39, o zníženie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Prešove č.k. 24P/108/2012-42 zo dňa 28.5.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 24P 108/2012-47 zo dňa 9.7.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením. Odporkyni sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 108,88 eur a navrhovateľ je povinný ju zaplatiť JUDr. Jane Toporcerovej, advokátke, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného. Uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania, priamo jej právnej zástupkyni vo výške 326,64 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Opravným uznesením opravil záhlavie rozsudku 24P/ 108/2012-42 z 28.5.2012 tak, že do záhlavia uviedol aj právnu zástupkyňu navrhovateľa. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal zníženia výživného, určeného rozsudkom Okresného súdu v Prešove z 1.9.2009 sp. zn. 25C/25/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 12.10.2009 sp. zn. 1Co 162/2009 zo sumy 160 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej úpravy nastala zmena pomerov na jeho strane v dôsledku ktorej nie je schopný plniť výživné v doteraz určenej výške. Odporkyňa so znížením výživného nesúhlasila. Uviedla, že aj na jej strane nastala výrazná zmena pomerov, pretože jej matka dňa X.XX.XXXX zomrela. Ostala sama, pretože otec sa o ňu nezaujíma a jediným príjmom je jej sirotský dôchodok priznaný vo výške 185,50 eur a výživné od otca, z ktorého príjmu musí hradiť všetky svoje výdavky. Vykonaným dokazovaním zistil že posledná úprava výživného na odporkyňu bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 25C/25/2009 z 1.6.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co 162/2009 z 12.1.2009. Uvedeným rozsudkom bolo zvýšené výživné zo strany navrhovateľa na odporkyňu zo sumy 99,58 eur na sumu 160 eur mesačne. V čase poslednej úpravy bol navrhovateľ zamestnaný a dosahoval príjem vo výške 565 eur mesačne. Žil v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá mala príjem 284 eur mesačne. Matka odporkyne bola dlhodobo práceneschopná s mesačným príjmom 378 eur. Navrhovateľka bola študentkou l. ročníka Lekárskej fakulty UJPŠ v Košiciach. V súčasnej dobe je odporkyňa študentkou 4. ročníka Lekárskej fakulty UJPŠ v Košiciach. Jej matka zomrela dňa X.XX.XXXX a navrhovateľka žije sama. Jej príjmom je iba vyplácaný sirotský dôchodok vo výške 185,50 eur a výživné od otca. Sama musí hradiť náklady spojené s užívaním rodinného domu ( elektrinu, plyn, telekomunikačné poplatky, vodu), ktorý nadobudla darom pred smrťou od svojej matky. Náklady na bývanie uhrádza prostredníctvom SIPO vo výške 264,40 eur mesačne. Denne dochádza do školy a mesačne platí cestovné vo výške 43,84 eur. Sama si hradí všetky náklady spojené so stravovaním, oblečením, zdravotným stavom, výdavky spojené so štúdiom. Navrhovateľ dňa 12.12.2011 ukončil pracovný pomer u zamestnávateľa PYROBATIS SK, s.r.o. dohodou, z dôvodu organizačných zmien. Bola mu priznanú dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % z denného vymeriavacieho základu 25,9766 eur od 1.1.2012, t.j. denne vo výške 12,9883 eur za kalendárny deň. Žije s manželkou, ktorá je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 329,60 eur. Mesačne platí za užívanie bytu s manželkou sumu 416,64 eur. Z dohody o skončení pracovného pomeru zistil, že navrhovateľovi malo byť po skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku. Ďalej zistil, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu s pozemkom, zapísanom v LV č. XXXX, k.ú. J., ktorý nadobudla darom od jej matky. Z dedičského rozhodnutia zistil, že odporkyňa dedením po matke nič nenadobudla, pretože sa jej započítal dar poručiteľky za života a všetok ostatný majetok poručiteľky zdedil jej brat Y. L.. Odporkyňa dedičstvo neodmietla. Súd prvého stupňa porovnal pomery v čase posledného rozhodnutia so súčasnými pomermi ako na strane navrhovateľa tak aj odporkyne, vec právne posúdil podľa § 78 ods. l, 3, § 75 ods. l, § 62 ods. l, 2, 4, 5 Zákona a rodine a z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že nie sú splnené podmienky pre zníženie výživného. Konštatoval, že od posledného rozhodnutia došlo k poklesu príjmu na stane navrhovateľa avšak je v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si prácu a plniť výživné v doposiaľ určenej výške. Zohľadnil výraznú zmenu pomerov na strane odporkyne, ktorá od úmrtia matky musí si sama hradiť všetky náklady, najmä náklady na bývanie. Vyslovil názor, že výživné v doposiaľ určenej výške zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam ako aj majetkovým pomerom navrhovateľa ako aj súčasným odôvodneným potrebám odporkyne. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. l O.s.p. S ohľadom na úspech odporkyne v konaní priznal jej náhradu trov konania, ktoré v odôvodnení rozsudku aj špecifikoval a právne odôvodnil vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb. Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie navrhovateľ a žiadal aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal odňatie možnosti konať pred súdom tým, že právna zástupkyňa odporkyne predložila na pojednávaní vyjadrenie a on nemal možnosť pre krátkosť času sa s ním oboznámiť a nebol mu daný priestor na vyjadrenie k nemu. Namietal aj nesprávne právne posúdenie. Je toho názoru, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno a to že je študentkou 4. ročníka vysokej školy, pretože potvrdenie o návšteve školy si súd vyžiadal od odporkyne až po tom, čo bol vo veci vyhlásený rozsudok. Poukázal aj na neštandardné konanie súdu pri vyhlásení rozsudku, vrátení dokladov ako aj doručovaní rozsudku. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil jeho možnosti a schopnosti sa zamestnať s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav ako aj možnosti uplatnenia na trhu práce. On reaguje na stovky inzerátov ponúkajúcich prácu v rôznych častiach Slovenska, avšak bezvýsledne. Podľa neho splácanie dlhu za brata odporkyňou treba považovať za nepotrebný výdavok, na ktorý nemal súd prihliadať. Namietal aj výšku nákladov na bývanie a tvrdil, že s ohľadom na výšku zálohových platieb je toho názoru, že jej tvrdenie o neprenajímaní domu nie je pravdivé. Cestovné náklady do školy neuhrádza odporkyňa každý mesiac, pretože reálne trvá vyučovanie na vysokej škole 6 mesiacov v roku, preto by cestovné náklady mali byť iba 21 eur. Vytýkal súdu prvého stupňa aj skutočnosť, že odporkyňa je dospelá, 25 ročná osoba, a aj keď študuje, má možnosť nájsť si akúkoľvek prácu. Poukázal na to, že podpora v nezamestnanosti mu bude vyplácaná iba do 30.6.2012 a od 1.7.2012 bude bez akéhokoľvek príjmu. Podľa neho smrťou matky nedošlo k zmene pomerov na strane odporkyne, pretože náklady má odporkyňa možnosť pokryť zo sirotského dôchodku. On mal do 30.6.2012 príjem iba 360 eur a po zaplatení výživného mu ostáva iba 200 eur, pričom sama odporkyňa mala príjem 345 eur, teda o 145 eur viac ako on. V súčasnej dobe nemá žiaden príjem a výdavky, ktoré preukazuje odporkyňa sú podľa neho neprimerané. V časti výroku o trovách konania žiadal aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadrila a navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. K namietanému nepredloženiu dokladu o návšteve školy uviedla, že aj keď toto potvrdenie bolo vyžiadané až po vyhlásení rozsudku, ide o potvrdenie, ktoré deklaruje existujúci skutkový stav. Navrhovateľ nepoprel, že študuje. Každoročne mu v septembri prekladá potvrdenie o návšteve školy a takto to bolo aj v roku 2011 aj v roku 2012. Je toho názoru, že súd prvého stupňa sa s otázkou možnosti navrhovateľa sa zamestnať vysporiadal správne. Je veľmi sklamaná z prístupu otca aj s ohľadom na situáciu, v ktorej sa nachádza. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou vyživovacou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nie sú splnené podmienky pre zmenu výšky výživného zo strany navrhovateľa na odporkyňu. Súd prvého stupňa zistil všetky rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu navrhovateľa na zníženie výživného pre plnoletú odporkyňu. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo správne zistené, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej výraznej zmene pomerov na strana navrhovateľa, ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Navrhovateľ ukončil pracovný pomer u pôvodného zamestnávateľa PYROBATYS Sk, s.r.o. síce dohodou, ale z dôvodu organizačných zmien. Jeho príjem poklesol z pôvodne dosahovaného príjmu z pracovného pomeru 565 eur nie na sumu 360 eur mesačne ale na sumu 402,70 eur, ako to vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok v nezamestnanosti navrhovateľovi. Pri ukončení pracovného pomeru mu bolo vyplatené odstupné vo výške dvoch platov, t.j. najmenej 1130 eur. Na druhej strane od posledného rozhodnutia sa zvýšil príjem jeho manželky z pôvodnej sumy 284 eur na sumu 329,60 eur. Aj keď manželka navrhovateľa nemá vyživovaciu povinnosť k odporkyni je nesporné, že náklady na domácnosť znáša s navrhovateľom spoločne. Je treba konštatovať, že až ku dňu rozhodnutia súdu prvého stupňa nenastal v príjmoch domácnosti navrhovateľa výrazný rozdiel. Jeho spoločný príjem s manželkou predstavoval v čase posledného rozhodnutia o výživnom sumu 849 eur a v súčasnej dobe sumu 732,30 eur. K tomuto však je potrebné pripočítať l/12 vyplateného odstupného, čo predstavuje na mesiac sumu 94 eur. Rozdiel v príjmoch domácnosti navrhovateľa oproti pôvodnému príjmu predstavoval mesačne iba sumu 23 eur. Navrhovateľ v podanom v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že s ohľadom na vek nemá možnosť sa zamestnať a predložil listinné dôkazy, že si prácu nemôže nájsť. K tomu je potrebné uviesť, že navrhovateľ s ohľadom na dovŕšenie 60 rokov veku, mohol už v apríli 2012 požiadať o priznanie predčasného starobného dôchodku a tým si zabezpečiť pravidelný mesačný príjem a popri tom prijať aj menej kvalifikovanú a menej platenú prácu. Na druhej strane je treba konštatovať, že výrazná zmena pomerov nastala na strane odporkyne. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno, t.j. že sa sústavne nepripravuje štúdiom na budúce povolanie. Navrhovateľ nepopieral, žeby neštudovala, pretože ako bolo zistené, odporkyňa mu pravidelne predkladala potvrdenie o návšteve školy. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že odporkyňa je študentkou Lekárskej fakulty UJPŠ v F., t.č. v 5. ročníku. Táto skutočnosť vyplýva z predloženého potvrdenia o návšteve školy odporkyňou. Najzávažnejšou skutočnosťou, ktorá sa prejavila na pomeroch na strane odporkyne je však skutočnosť, že dňa X.XX.XXXX zomrela jej matka a ona ostala sama. Sama si musí uhrádzať všetky životné náklady a je nesporné že je odkázaná výživné od navrhovateľa, ktorý je jej otcom, vo výške zodpovedajúcej jej odôvodneným potrebám. Zákon o rodine stanovuje pri určení výšky výživného hľadisko odôvodnenosti potrieb oprávneného, ako aj možnosti a schopnosti povinného. Odôvodnenosťou potrieb treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti treba za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Odporkyňa v súčasnej dobe, po úmrtí matky, si musí sama hradiť náklady na bývanie, stravu, ošatenie, zdravotnú starostlivosť, cestovné náklady do školy a všetky školské potreby a výdavky. Zdrojom jej príjmu je poberaný sirotský dôchodok vo výške 185,50 eur a výživné od otca vo výške 160 eur, ktoré sa doposiaľ plní. Z vyjadrenia k odvolaniu vyplýva, že v školskom roku 2012/2013 jej bolo priznané sociálne štipendium vo výške 20 eur mesačne. Jej nevyhnutnými výdavkami je úhrada nákladov na zabezpečenie bývania vo forme platenia inkasa ( elektrina, plyn, telekomunikačné poplatky, voda) vo výške 264,40 eur, ktoré v čase poslednej úpravy hradila jej matka. Navrhovateľ namieta výšku týchto výdavkov. K tomu je potrebné uviesť, že odporkyňa nemá možnosť výšku preddavkov ovplyvniť, keďže ich výšku určuje dodávateľ služieb a. ich výška je vždy ovplyvňovaná cenou dodávaných služieb na trhu. Nebolo preukázané, žeby odporkyňa rodinný dom, nadobudnutý darom od svojej matky, prenajímala. Dieťa môže mať vlastný majetok získaný na základe rôznych právnych úkonov. Aplikačná prax zastáva názor, že pokiaľ ide o nehnuteľnosti, nemusí uspokojovať svoje potreby z predaja majetkových podstát, najmä ak sa mu zabezpečuje bývanie a iné bývanie nemá. Ďalším nevyhnutným výdavkom odporkyne je úhrada cestovného do školy vo výške 43,84 eur mesačne. Výška cestovného, tak ako ho navrhovateľka preukázala, zodpovedá výške mesačného cestovného lístka a tým si navrhovateľka zabezpečuje denné dochádzanie do školy. Ak by si hradila každú cestu osobitne, boli by náklady na cestovné podstatne vyššie. Len výdavky na bývanie a cestovné náklady predstavujú spolu sumu 328,24 eur a na ostatné potreby, ako je strava, ošatenie, hygienické potreby, školské potreby ostáva navrhovateľke mesačne iba suma 37 eur, čo je prakticky 1,23 eur denne. Znížením výživného by nebola schopná ukončiť prípravu na budúce povolanie, na ktoré sa sústavne, bez prerušenia pripravuje a je v jej záujme a musí byť aj v záujme navrhovateľa, ako rodiča, aby toto štúdium aj ukončila. Nemožno súhlasiť s navrhovateľom, že odporkyňa má možnosť si popri štúdiu privyrobiť. Ako je zistené, odporkyňa študuje formou denného štúdia na lekárskej fakulte. Je všeobecne známe, že tento druh štúdia je veľmi náročný, spojený aj s praktickým vyučovaním a nemožno spravodlivo požadovať od odporkyne, aby ešte vykonávala „hocakú prácu“ ako tvrdí navrhovateľ a tým si vylepšila finančnú situáciu. Porovnaním pomerov v čase posledného rozhodnutia o výživnom a súčasnými pomermi na strane oboch účastníkov konania je treba konštatovať, že od posledného rozhodnutia o výživnom nenastala na strane účastníkov taká výrazná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Odvolací súd je toho názoru, že doteraz stanovená výška výživného je primeraná súčasným možnostiam a schopnostiam navrhovateľa ako aj potrebám odporkyne. Pokiaľ sa týka trov konania, tieto súd prvého stupňa priznal v súlade s ustanovením § 142 ods. l O.s.p., vychádzajúc zo zásady úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľ nebol v konaní úspešným účastníkom, preto má povinnosť nahradiť trovy konania odporkyni, ktoré boli účelne vynaložené na bránenie jej práva. Pokiaľ sa týka výšky priznaných trov konania odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa a priznané trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia, boli súdom prvého stupňa ustálené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. V tomto smere považuje námietky navrhovateľa nedôvodnými. Bez prevzatia zastúpenia, prípravy a prvej porady s klientom by nebolo možné podať kvalifikované vyjadrenie vo veci samej, tak ako to bolo v predmetnej veci. K námietke navrhovateľa, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania mal súd prvého stupňa aplikovať ustanovenie § 150 ods. l O.s.p. je potrebné uviesť, že navrhovateľ neuviedol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na ktoré by bolo potrebné prihliadať a úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania ktoré by musel znášať sám. So zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, preto ho postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 142 ods. l O.s.p. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešnou účastníčkou, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov pri poskytovaní právnych služieb, v účinnom znení a to za jeden úkon, za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 101,25 eur a l krát režijný paušál v sume 7,63 eur, spolu vo výške 108,88 eur a ich zaplatenie uložil navrhovateľovi, ako neúspešnému účastníkovi v odvolacom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.