Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1CoE/117/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205201879 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8205201879.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti povinnému S. Z., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX D., za účasti vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, o vymoženie 1.214,90 Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka a oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č. k. 3 Er 152/2005-21 zo dňa 20.4.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka a výroku o trovách exekúcie. Z r u š u j e uznesenie vo výroku o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepripustil vstup vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Ďalej zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia sumy 1.214,90 Eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 5037/2004 Nz 89390/2004 z 11.12.2004. Následne súd uviedol, že vedľajšie účastníctvo je zo svojej podstaty pojmovo vylúčené v exekučnom konaní a uviedol, že patrí výlučne do sporového konania, v exekučnom poriadku je upravené samostatne a preto naň nie je možné použiť všeobecnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku. Za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere č. 8051565. Tento za povinného uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 1.639,38 Eur (49.388,- Sk ), pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 1.10.2004 do zaplatenia. Povinný uznal svoj dlh prostredníctvom splnomocneného advokáta v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Splnomocnenec v mene povinného vyhlásil, že tento dlh splatí v lehote do 8.12.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Prvostupňový súd zároveň poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o úvere, nakoľko povinný nemal možnosť výber zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzavrel, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá formulárová zmluva, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci. Na základe uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Tým svojím účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné. Prvostupňový súd skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom, pričom dospel k záveru, že pri vydávaní exekučného titulu - notárskej zápisnice boli porušené zákonné podmienky. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. súd exekúciu zastavil. Súd zároveň zamietol žiadosť o zmenu súdneho exekútora z dôvodu neúčelnosti rozhodovania, pretože existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. O trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti uznesenia. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie vedľajší účastník na strane povinného. Uviedol, že na vstup do konania ho legitimizuje priamo zákon o ochrane spotrebiteľa. Jeho zámerom je chrániť vyššie sociálne princípy, keďže dochádza k plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv. Návrh na zastavenie exekúcie bol vecný a podnetný a súd sa nemôže tváriť ako keby neexistoval. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie aj oprávnený. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, bola postupom súdu účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, nebol dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami. V priebehu odvolacieho konania ešte oprávnený podaním doručeným súdu dňa 9.8.2012 navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku v nasledujúcom znení: 1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ? 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/ EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? Povinnému bolo odvolanie doručené na vedomie v zmysle ust. § 209a Občianskeho súdneho poriadku, tento sa však k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné a odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval splnomocnenca vo formulárovej zmluve o úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia sa splnomocnenec zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie. Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02). Na základe uvedeného odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 109 ods. 1 písm. c) zamietol. Vo vzťahu k odvolaniu vedľajšieho účastníka odvolací súd poznamenáva, že prvostupňový súd nebol dôsledný pri rozhodovaní o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Zákon totiž umožňuje rozhodovať o pripustení výlučne len na návrh a z obsahu spisu takýto návrh nevyplýva (§ 93 ods. 3 in fine O.s.p.). Naviac argumenty o nepripustení vstupu Asociácie sa zdajú byť vo svetle práva Európskej únie neudržateľné. Prvostupňový súd pojmovo vylúčil v exekučných veciach vedľajšieho účastníka. Uviedol, že účelom vedľajšieho účastníctva je pomôcť účastníkovi, nakoľko sa nepriamo rozhoduje o jeho právach. Pripomenul vyšetrovaciu zásadu a princíp ochrany povinného. Domnieval sa, že vedľajšie účastníctvo by len predlžilo exekúciu. Záver prvostupňového súdu by mohol byť ako tak právne udržateľný, ak by sa v prípade vedľajšieho účastníka vyžadoval právny záujem na výsledku sporu. Všetky známe závery z teórie a praxe na túto právnu problematiku vychádzali z právnej úpravy pred 15. októbrom 2008, t.j. pred účinnosťou novely procesného kódexu vykonanej zákonom č.384/208 Z. z.. Nové ustanovenie § 93 ods.2 O.s.p. však práve v prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv nevyžaduje právny záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Výklad zákonodarcu počíta práve so združeniami na ochranu spotrebiteľov (porov. dôvodová správa k § 93 ods. 2. Z dôvodovej správy: ,,Navrhovaná právna úprava súvisí s právnou úpravou v zákone č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení 539/2005 Z. z. a zákona 326/2007 Z. z., v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod. Navrhovaná právna úprava umožňuje rozšíriť predmet konania na návrh vedľajšieho účastníka. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane navrhovateľa) ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácií by bolo takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku. V praxi ide hlavne o právnické osoby v postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou, o združenia na ochranu spotrebiteľov a podobne“. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, zastavení exekúcie a zamietnutí návrhu na zmenu súdneho exekútora a zrušil napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka do konania a vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal a úspešnému povinnému v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.