Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/18/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211206005 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8211206005.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35763469, zastúpeného advokátom JUDr. Oliverom Balážom, so sídlom v Bratislave, Zámocká 10, proti žalovanému: G. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom B. B. XX, Z., zastúpenému ustanovenou opatrovníčkou JUDr. Y. Z., rod. O., vyššou súdnou úradníčkou Krajského súdu v Prešove, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 6.12.2011 pod č.k. 4C/161/2011 - 24, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 39,04 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bardejov vyššie označeným rozsudkom nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur spolu s 15 % ročnými úrokmi z omeškania z tejto sumy od 28.2.2008 do zaplatenia zamietol. Určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2566966, uzavretého medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., a žalovaným dňa 2.4.2007, v článku 1. bode 2, poslednej vety - „Účastník zároveň berie na vedomie a súhlasí s tým, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v predchádzajúcej vete je podľa bodu 4 tohto Dodatku povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je ako neprijateľná neplatná. Zároveň určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2566966, uzavretého medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., a žalovaným dňa 2.4.2007, v článku 1. bode 4, prvej vety - „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“, je ako neprijateľná neplatná. Taktiež rozhodol, že žalobca a žalovaný nemajú právo na náhradu trov konania a žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 77,54 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 508,41 Eur s 15 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 28.2.2008 do zaplatenia titulom neuhradenej ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty. Z požadovanej istiny tvoril nárok 176,47 Eur za neuhradené služby a 331,94 Eur za zmluvnú pokutu. V rozsudku zo dňa 13.7.2011 pod č.k. 4C/61/2010 - 42 zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 176,47 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.2.2008 do zaplatenia. Žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania z tejto sumy nad 9,5 % ročne od 28.2.2008 do zaplatenia pre rozpor s kogentným ustanovením zákona zamietol. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur s 15 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 28.2.2008 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách celého konania. Teda predmetom tohto konania je vylúčený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur s 15 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 28.2.2008 do zaplatenia. Do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpilo dňa 28.10.2011 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný ako spotrebiteľ uzavrel s predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení dňa 2.4.2007. V dodatku k tejto zmluve sa účastníci dohodli o povinnosti žalovaného zaplatiť v prípade, ak poruší niektorú zmluvnú povinnosť, zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur. Obsahom dodatku bolo porušenie akejkoľvek povinnosti zo strany žalovaného, a to nielen vymenovaných povinností v čl. 4. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, ak práve on poruší ustanovenia zmluvy, dodatku alebo všeobecných obchodných podmienok, však v dodatku dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť spôsobuje nielen nerovnováhu v zmluvných vzťahoch, ale aj neprijateľnosť, a teda v svojom dôsledku neplatnosť. Nie je možné akceptovať taký stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ alebo bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Na druhej strane, dodávateľ masívnou reklamnou kampaňou vytvára v spotrebiteľovi legitímne očakávanie, že vstupuje do zmluvného vzťahu so zmluvnou stranou, ktorá sa správa korektne. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen vzhľadom na veľmi drobné a husté písmo, akým sú podmienky v dodatku k zmluve o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom súvislom texte. Dohodnutá zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení v čl. 1. bod 4 navyše zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu počas celej doby viazanosti, teda počas 24 mesiacov (730 dní). Nárok na zmluvnú pokutu mal právny predchodca žalobcu aj v takom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu v posledný deň lehoty, a to v plnej výške napriek tomu, že dovtedy neporušil žiadne ustanovenie zmluvy. V rámci dojednania mal právo na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty takisto aj v prípade, ak by bol žalovaný napríklad v omeškaní so zaplatením napr. 1,- Eur, a to v plnej výške 331,94 Eur. Takéto dojednanie nemôže obstáť pri právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. V tomto prípade poukázal aj na znenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, rovnako v rozpore s ktorým sú uvedené ustanovenia o zmluvnej pokute. Nie je pri súčasnej právnej úprave, podľa názoru okresného súdu, možné paušálne určiť tak vysokú zmluvnú pokutu za akékoľvek porušenie zmluvného dojednania spotrebiteľom, čo by sa v prípade platnosti takéhoto dojednania vzťahovalo aj na neplatenie faktúry, ktorá znie napríklad na niekoľko Eur. Vo všetkých prípadoch zneli jednotlivé faktúry, vystavené žalovanému, na sumu, ktorá bola vždy minimálne niekoľkonásobne nižšia než dohodnutá zmluvná pokuta. Dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute v prípade porušenia zmluvných podmienok pritom nebola dohodou o hlavnom predmete konania, ktorým bolo poskytovanie služieb zo strany žalobcu a úhrada za ne zo strany žalovaného. Navyše, zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v prípade porušenia hoc aj jednej povinnosti žalovaným pri následnom vypojení SIM karty z prevádzky, a okrem prípadu, kedy došlo k zániku zmluvy, bol právny predchodca žalobcu - spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., oprávnený pri ďalšom porušení niektorej z povinností žalovaného oprávnený uplatňovať takúto zmluvnú pokutu znova a znova (čl. 1. bod 4 Dodatku), pokiaľ zároveň nedošlo k zániku zmluvy. Vypojenie SIM karty účastníka z prevádzky totiž automaticky neznamenalo zrušenie alebo zánik zmluvy, čo pripúšťa aj právny predchodca žalobcu v Pokuse o zmier zo dňa 31.7.2008, adresovanom žalovanému. Z jeho obsahu vyplýva možnosť spätnej aktivácie SIM karty v prípade jej vypojenia. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 14 Všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.. Viazať možnosť vypovedania zmluvy zo strany spotrebiteľa ako konania, ktoré je v súlade so zákonom, prípadne objektívnej žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky v prípade krádeže, kedy hrozí spotrebiteľovi škoda spočívajúca v možnom využití telefonických služieb inou osobou na účet spotrebiteľa, na zaplatenie zmluvnej pokuty je absolútne neprijateľné pre priamy rozpor so zákonom, a aj z tohto dôvodu nemôže zmluvná pokuta dohodnutá v čl. 1. bod 2 Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2566966 ako prijateľná obstáť. Uzavrel, že zmluvná pokuta je právnym inštitútom upraveným v Občianskom zákonníku (§ 544 a nasl.). V tomto prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky o dojednaní zmluvnej pokuty spôsobuje neplatnosť tohto dojednania od počiatku a nespôsobuje predpokladané a dohodnuté právne účinky. Táto skutočnosť nie je v rozpore s ustanoveniami zákona upravujúcimi zmluvnú pokutu, pretože pokiaľ by si účastníci platne dohodli zmluvnú pokutu, v prípade splnenia podmienok by ju povinná zmluvná strana musela zaplatiť. V tomto prípade to však nenastalo a dohoda o zmluvnej pokute v oboch vyššie uvedených článkoch dodatku k zmluve o pripojení je neplatná. Rovnako je nepochybné, že právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol oveľa nižšiu kúpnu cenu mobilného telefónu Sony Ericsson K 610i red, a to za 1,- Sk. Tu je však nutné konštatovať, že tak spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., učinila dobrovoľne a je nepochybné, že práve toto bolo účelom jej marketingovej a obchodnej stratégie (absolútne legitímnej) získať čím väčší podiel na trhu a čím viac zákazníkov pri predmete svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane je však žalobca ako jeho právny nástupca povinný pri dosahovaní svojho základného cieľa, ktorým je zisk, rešpektovať ako práva spotrebiteľa, tak aj zákonnú úpravu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že tak nečinil. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, pretože žalobca si ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zároveň podľa § 153 ods. 4 O.s.p. určil, že zmluvné podmienky uvedené v Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 2.4.2007 v článku 1. bod 2, poslednej vety, a v článku 1. bod 4, prvej vety, sú neprijateľné. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. V celom konaní bol pomerne úspešný žalovaný (v istine neúspech 176,74 Eur - úspech 331,94 Eur + zodpovedajúce príslušenstvo u žalovaného násobené úspechom v rozsahu zamietnutia nad zákonný úrok z omeškania 9,5 %). Keďže pomerne úspešný žalovaný si náhradu trov konania nežiadal, vyslovil, že žalobca a žalovaný nemajú právo na náhradu trov konania. Vedľajšiemu účastníkovi v súlade s § 93 ods. 4 a § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov konania vo výške 77,54 Eur za 2 úkony právnej služby s príslušenstvom. Žalovaný, na strane ktorého vedľajší účastník vystupoval, bol v konaní o zmluvnej pokute úspešný v celom rozsahu. Vedľajší účastník vstúpil do konania, predmetom ktorého bolo iba zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti, o určení neprijateľnosti a zároveň neplatnosti zmluvných podmienok v dodatku k zmluve o pripojení, a výrokoch o trovách konania podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal v napadnutej časti zmeniť rozsudok tak, aby jeho nároku bolo vyhovené aj ohľadom zmluvnej pokuty a zároveň priznané trovy celého konania. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi žiadal rozhodnúť tak, že náhrada trov konania sa mu nepriznáva. V odvolaní, okrem iného, uviedol, že súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zmluvná pokuta bola dojednaná v súlade so zákonom, pričom boli dodržané všetky formálne náležitosti. Žalovaný výslovne akceptoval jej výšku, určenú pevnou sumou v dodatku, ako dostatočne citeľnú majetkovú hrozbu, zohľadňujúcu aj dĺžku obdobia, počas ktorého zabezpečenie malo trvať, a teda aj možnú výšku do úvahy prichádzajúceho súhrnu škôd hroziacich žalobcovi. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, súhrne upravených v § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. Jej zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Žalovaný mal možnosť voľby a oboznámil sa s podmienkami, ako aj následkami vyplývajúcimi z prípadného porušenia zmluvných podmienok pred uzavretím zmluvy. V prípade posudzovanej veci zmluvnú pokutu nepovažuje žalobca za neprimerane vysokú sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka) vzhľadom na zabezpečované záväzky. Žalovaný mal možnosť kúpiť si telefón za jeho trhovú cenu a uzavrieť zmluvu bez akejkoľvek viazanosti a zmluvnej pokuty, a to ešte pred uzavretím zmluvy. Ak sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku odvoláva na § 53 Občianskeho zákonníka, účinného k 2.4.2007, a Smernicu Rady č. 93/13/EHS, konkrétne jej článok 3, k tomu uviedol, že v zmluve a v dodatku k nej nepoužil žiadne zmluvné podmienky, ktoré by boli v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a zakladali tak oprávnenie súdu vyhlásiť ich za neprijateľné, a preto neplatné. Vo veci individuálneho dojednania jednotlivých konkrétnych ustanovení zmluvy a dodatku poukázal na skutočnosť, že bez individuálnej dohody o všetkých podrobnostiach zmluvy o pripojení s každým konkrétnym klientom jednoducho nie je možné tieto uzavrieť. Zároveň nie je pravda, že klient nemá možnosť ovplyvniť ktorúkoľvek z povinností, na ktoré sa zmluvne zaväzuje. Napríklad v tomto prípade napadnutá zmluvná pokuta je výsledkom rokovania o všetkých podmienkach zmluvy ako výsledný zabezpečovací mechanizmus oprávnených záujmov poskytovateľa služieb pre prípad takého konania klienta, ktoré má za následok odstúpenie od zmluvy. Nik predsa nemôže od podnikateľského subjektu spravodlivo požadovať, aby jednostranne plnil svoje povinnosti a poskytoval výhody na svoju škodu bez primeraného zabezpečenia. Navyše, poskytovateľ služieb je zo zákona viazaný povinnosťou uzavrieť so záujemcom zmluvu o pripojení a poskytovať na jej základe telekomunikačné služby. Pri neplnení si povinností klientom môže od zmluvy odstúpiť až po 45 dňoch. Každá zmluva a každý dodatok sú tvorené „na mieru“ podľa požiadaviek klienta. Každý klient môže mať rôzne kombinácie vo výbere požadovaného obsahu konečnej zmluvy či dodatku. Pokiaľ súd určil neprijateľnosť a zároveň neplatnosť zmluvných podmienok Dodatku k zmluve o pripojení v čl. 1. bod 2 a čl. 1. bod 4, nesprávne citoval ustanovenie Dodatku k zmluve. Citovaný text je prvou vetou bodu č. 4 Dodatku. Toto ustanovenie špecifikuje porušenia zmluvy, ktoré môžu mať za následok ukončenie zmluvného vzťahu. Súd ho vykladá tak, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu za porušenie hociktorej jeho povinnosti. V skutočnosti gramatický výklad hovorí, že to platí pre porušenie hociktorej z vymenovaných povinností, čo je podstatný rozdiel. Ustanovenie nie je spôsobilé samo osebe vyvolať značnú nerovnováhu práv a povinností. Zároveň na strane 8 rozsudku súd v treťom odseku fabuluje, že plnenie zmluvnej pokuty sa môže opakovať znova a znova. Je to vylúčené už princípom konštrukcie zmluvnej pokuty, keď vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu je viazaný na konanie spotrebiteľa, ktoré má za následok odstúpenie od zmluvy. Je potrebné, aby súd neposudzoval mechanicky v mene „ochrany“ jednej zmluvnej strany, ktorá navyše koná v rozpore s dobrými mravmi na škodu druhej strany, zmluvnú pokutu ako neprijateľnú a nespôsoboval tým poškodenie oprávnených záujmov druhej strany. Žalobca uzavrel zmluvu o pripojení na dobu 24 mesiacov a poskytuje v dobrej viere svojim klientom (na vlastné náklady a možnú škodu) zariadenia nemalej hodnoty. Spolieha sa pritom na to, že splnením zmluvy klientom sa mu takto vložený vklad vráti. Aby obmedzil riziko strát, zabezpečuje si plnenie zmluvných povinností druhej strany zákonným inštitútom - zmluvnou pokutou. Ak pripustíme túto neprimeranú „ochranu spotrebiteľa“, ktorý nielenže nebol poškodený, ale sám poškodzoval práva druhého, povedie to k rozvratu celého hodnotového systému. Ak do konania vstúpilo ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpené advokátom, združenie v konaní aktívne nekonalo a aj napriek tomu si uplatňuje nárok na náhradu trov konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na skutočnosť, že združenie hromadne vstupuje do konaní a uplatňuje si náhradu trov konania bez akejkoľvek znalosti predmetu konaní a bez poskytnutia skutočnej ochrany spotrebiteľa. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 20.4.2012 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti s tým, aby mu boli priznané trovy odvolacieho konania vo výške 39,04 Eur. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa nárok žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom napadnutým rozsudkom zamietol a zároveň určil neprijateľnosť a neplatnosť zmluvných podmienok v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2566966, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku v tejto časti súdom prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.). To isté sa týka aj výrokov o trovách konania. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd dopĺňa: Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur s 15 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 28.2.2008 do zaplatenia, pričom súd prvého stupňa tento nárok žalobcu zamietol a zároveň určil, že citované zmluvné podmienky v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 2566966 sú ako neprijateľné neplatné. V Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 2.4.2007 (č.l. 70) z čl. 4 vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3. bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5. bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (10.000,- Sk = 331,94 Eur). Pokiaľ v tomto článku sa používa výraz „najmä“, z uvedeného možno usúdiť, že nie je špecifikovaná možnosť uloženia zmluvnej pokuty, pretože nie je konkretizovaný dôvod na jej uloženie. To znamená, že tento článok nevylučuje aj ostatné, teda iné porušenia zmluvných povinností, než sú označené v tomto článku. Inými slovami, nemožno zadefinovať v zmysle tohto dojednania, aké konanie žalovaného (spotrebiteľa) vlastne nemožno postihnúť zmluvnou pokutou. Dojednanie o zmluvnej pokute v tomto článku je neplatným právnym úkonom pre jeho nezrozumiteľnosť a neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konkretizovanie dôvodu na uloženie zmluvnej pokuty nie je možné vyvodiť (vyčítať) ani z uplatneného návrhu, ani z faktúry (VS: 7801024471), pripojenej k spisu sp. zn. 4C/61/2010 na č.l. 9. Preto správne rozhodol súd prvého stupňa, ak nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Zároveň v ničom nepochybil, ak v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. 25669966 v čl. 1. bod 2, vety poslednej, a v čl. 1. bod 4, vety prvej, je neprijateľná a z tohto dôvodu je zároveň neplatná. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ich náhrada mu priznaná nebola. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol. O trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva žalovaného v súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou. Tieto pozostávajú z 1 úkonu právnej pomoci á 24,90 Eur (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.4.2012 podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a c/), režijného paušálu 7,63 Eur a 20 % DPH 6,51 Eur, spolu vo výške 39,04 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.