Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/59/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8304119059 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8304119059.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu S. H., nar. XX. X. XXXX, bývajúceho v R. č. XX, proti žalovanej Z. S., nar. XX. X. XXXX, bývajúcej v R., na ul. W. č. XXXX/XX, za účasti vedľajšej účastníčky Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, na Dostojevského rade č. 4, o náhradu škody, o odvolaní vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 25. 10. 2006, č. k. 17C 127/04-185 takto jednohlasne r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,- Sk, vo výroku o trovách konania účastníkov, vo výroku o trovách konania štátu a vo výroku o trovách konania vedľajšej účastníčky a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.400.000,- Sk a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej žalovanú zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi vo výške 387.427,- Sk a na náhradu trov konania štátu vo výške 14.300,- Sk. Zároveň tejto účastníčke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 200.000,- Sk. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 18.6.2003 č.k. 2T 357/2002-162 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona a z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, pričom týchto trestných činov sa dopustila tak, že dňa 11.8.2002 okolo 3.15 hod. v R. po štátnej ceste II./559 v smere na I. viedla osobné motorové vozidlo s 1,51 promile alkoholu v krvi, v dôsledku čoho sa náležite nevenovala vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke a porušiac povinnosti ustanovené § 4 ods. 2 písm. c/, f/ a § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 315/1996 Zb. na križovatke ciest ulíc D. - G. - T. G. na prechode pre chodcov prednou časťou vozidla zrazila žalobcu prechádzajúceho v tom čase vozovku z ľavej strany na pravú v smere jazdy vozidla. Žalobca v dôsledku zrážky utrpel zranenie a to pohmoždenie mozgu vľavo, extracerebrálny hematóm vpravo, edém mozgu ťažšieho stupňa, ako aj ďalšie poranenia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej 6 mesiacov. V čase dopravnej nehody mal žalobca 21 rokov. Znalec MUDr. D. I. základný počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil na 1.400 bodov. Najzávažnejším poranením u žalobcu bolo úrazové mozgové krvácanie do ľavej mozgovej pologule v oblasti bazálnych ganglí. V dôsledku tohto poranenia došlo k rozrušeniu mozgového tkaniva a ku klinickým prejavom ochrnutia pravostranných končatín, k poruche reči v oblasti vyslovovania aj v oblasti jej chápania. Mozgové krvácanie spolu s viacpočetnými pohmoždeniami mozgu, opuchom a vnútrolebečným krvácaním pod tvrdú plénu mozgu vpravo spôsobili dlhotrvajúcu poruchu vedomia a znamenali život ohrozujúci stav. Postihnuté boli obidve mozgové pologule a z uvedeného pramenia aj trvalé následky po úraze mozgu, ktoré sa prejavujú poruchami centrálnych regulačných mechanizmov riadenia hybnosti, poruchou citlivosti pravej strany tela a psychickými poruchami. V čase úrazu mozog žalobcu vzhľadom na jeho vek disponoval značnou mierou plasticity. Plasticita predstavuje schopnosť nervového systému prispôsobiť sa najrôznejším fyziologickým a patologickým vplyvom. Podľa znalca vzhľadom na odstup vyše troch rokov od úrazu je potrebné následky po úraze mozgu považovať za trvalé. Ich prognóza v budúcnosti nie je priaznivá a zlepšenie stavu nemožno očakávať. Vekom sa dá očakávať skôr zhoršenie stavu vzhľadom na chýbajúce funkčné rezervy mozgu. Poškodenie mozgu neumožňuje žalobcovi venovať sa záľubám, realizovať sa v povolaní, ani pri zvyšovaní kvalifikácie a znemožňuje mu uplatnenie sa v oblasti spoločenského a kultúrneho vyžitia. V dôsledku poškodenia zdravia nemôže viesť plnohodnotný rodinný život s partnerkou. Žalobca bol vyučený automechanik a mal záujem zvýšiť si kvalifikáciu ďalším štúdiom. Už počas výkonu základnej vojenskej služby si urobil vodičské oprávnenie a v čase, keď bol evidovaný v evidencii nezamestnaných na úrade práce absolvoval zváračský kurz, čo chcel v budúcnosti vo svojej profesii automechanika využiť. V dôsledku dopravnej nehody a poranení sa stal plne invalidným občanom. Podľa vyjadrení jeho rodičov pred nehodou rekreačne hrával futbal. Keďže u žalobcu išlo o prípad hodný osobitného zreteľa súd prvého stupňa vzhľadom na sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v živote priznal žalobcovi sumu 8.400.000,- Sk zodpovedajúcu 50- násobku bodového ohodnotenia po jeho zvýšení znalcom na 2 800 bodov v súlade s ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozsudku s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajšia účastníčka. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že vo veci boli nesprávne vyhodnotené výsledky vykonaného dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania znalcom z oblasti zdravotníctva a priznaná výška odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je s poukazom na vykonané dokazovanie neodôvodnená a neprimeraná. Znalec v znaleckom posudku sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ohodnotil 1 400 bodmi. Tento základný počet bodov podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov sa zvýšil na dvojnásobok, teda na 2 800 bodov. Z takto zvýšeného bodového ohodnotenia pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal aj prvostupňový súd. Na takéto zvýšenie základného počtu bodov však znalec nemal oprávnenie. Súčasťou lekárskeho posúdenia totiž nie je určovanie zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Okrem toho žalobca je vyučený automechanik a v čase úrazu bol nezamestnaný. Športu a iným spoločenským aktivitám sa venoval len sporadicky a jeho predúrazové zapojenie v oblasti kultúrneho, športového a politického života nebolo ničím výnimočné. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalovaná sa stotožnila s názorom vedľajšej účastníčky uvedeným v odvolaní. Vo veci už odvolací súd dvakrát rozhodol. Rozsudkom zo dňa 8.11.2007 č.k. 7Co 201/2006-220 potvrdil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 4.200.000,- Sk a vo výroku o súdnom poplatku. Ďalej zmenil rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,- Sk tak, že v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 264.967,- Sk a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania štátu vo výške 14.300,- Sk. V dôsledku dovolania podaného žalobcom Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.7.2009 č.k. 3Cdo 64/2008-238 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 8.11.2007 vo výroku, ktorým bol zmenený výrok rozsudku Okresného súdu Humenné z 25.10.2006 č.k. 17C 127/2004-185 o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu nad 4.200.000,- Sk tak, že žaloba sa zamieta a ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania. Zároveň sa rozhodlo o vrátení veci v rozsahu zrušenia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia tak výrazné zníženie odškodnenia odvolací súd nevyvodil zo žiadnej okolnosti skutkovej povahy týkajúcej sa napríklad stupňa poškodenia zdravia žalobcu alebo miery sťaženia možnosti jeho realizácie v jeho osobnom, rodinnom a spoločenskom živote, ale výlučne iba z matematického výpočtu. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu preto v plnom rozsahu preskúmateľný nie je, lebo neobsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd dospel v porovnaní so súdom prvého stupňa k odlišným záverom v otázke primeranosti priznanej výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalším rozhodnutím, a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15. 10. 2009, č. k. 7Co 166/09-256 došlo k opätovnému zamietnutiu žaloby nad sumu 4.200.000,- Sk. Aj toto rozhodnutie Najvyšší súd SR na základe dovolania podaného zo strany žalobcu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, a to uznesením zo dňa 27. 2. 2012, č. k. 3Cdo 91/10-274. Poukázal na nepreskúmateľnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia, nakoľko bez bližšieho vymedzenia konkrétnych dôvodov vedúcich k výraznému zníženiu výšky odškodnenia priznaného žalobcovi, nebolo možné posúdiť opodstatnenosť a dôvodnosť zmeny rozhodnutia odvolacím súdom, a teda ani preskúmať, či napadnutý rozsudok spočíva na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci. Po týchto rozhodnutiach dovolacieho súdu predmetom odvolacieho konania zostal len rozdiel medzi už právoplatne priznanou sumou 4.200.000,- Sk a sumou 8.400.000,- Sk priznanou prvostupňovým súdom, teda ďalších 4.200.000,- Sk uplatnených z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu. Odvolací súd v súlade s ust. § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho doposiaľ neprávoplatnej časti týkajúcej sa priznania ďalších 4.200.000,- Sk z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie vedľajšej účastníčky je dôvodné. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu k poškodeniu zdravia žalobcu došlo dňa 11.8.2002 pri dopravnej nehode spôsobenej žalovanou. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Pojem bolestné a ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia Občiansky zákonník nevymedzuje. Nie je v ňom vymedzené ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky boli do 31.7.2004 upravené vo vyhláške č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. Možnosť použitia tohto právneho predpisu i v terajšej dobe vyplýva priamo z ust. § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len následky). Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Suma zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10 (§ 6 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,- Sk za 1 bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000,- Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000,- Sk. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2 (§ 7 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Čo sa týka základu nároku, tento je nepochybne daný. K poškodeniu zdravia žalobcu došlo totiž v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zavinenou žalovanou. Správne bol ustálený i rozsah poškodenia zdravia žalobcu a to na základe znaleckého dokazovania (znalecký posudok znalca MUDr. D. I. nachádzajúci sa č.l. 114 až 128 spisu), ktoré základný počet bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia určilo na 1 400 bodov. Podľa znalca súčasný zdravotný stav žalobcu je výsledkom difúzneho poúrazového postihnutia mozgu v oboch mozgových pologuliach. Prejavuje sa obrnou pravostranných končatín, zvýšeným svalovým napätím, neschopnosťou samostatnej chôdze, poruchou koordinácie pohybov, pričom žalobca je mobilný prostredníctvom invalidného vozíka. Má poruchu reči, poruchu citlivosti na pravej strane tela a trpí psychickými zmenami v oblasti kognitívnych funkcií (myslenie, učenie, pamäť, vnímanie, pozornosť) a tiež i behaviorálnymi poruchami (súvisiace so správaním a konaním). Pôvodné úplné ochrnutie pravostranných končatín zmenilo svoj charakter na obrnu pravostranných končatín. Žalobca zapína pravú hornú končatinu v ramene a v lakti, pohyb prstami pravej ruky je minimálny a ruku využiť nemôže. Pravú dolnú končatinu odlepí od podložky. V súčasnosti je schopný sedu a stoj je problematický. Pri stoji potrebuje jednu francúzsku barlu a pomoc inej osoby. Výdrž v stoji je krátka. Spočiatku mal žalobca úplnú stratu reči. Jeho terajší slovník je chudobný a čiastočne rozumie hovorenej reči. U žalobcu došlo k využitiu všetkých funkčných rezerv mozgu v zmysle plasticity a súčasný neurologický stav je trvalý. Prognóza do budúcna je nepriaznivá vzhľadom na neexistujúce rezervy poškodeného mozgu. Pretrváva porucha citlivosti na pravej strane tela. Bežné denné úkony je schopný vykonávať aj sám s tým, že si vypomáha hlavne ľavou rukou pri hygiene a jedení. Pri obliekaní potrebuje pomoc inej osoby. Rovnako pomoc inej osoby využíva pri presune z vozíka a na vozík. Z neurologického hľadiska liečbou a individuálnym prístupom pri rehabilitácii, pri využití funkčných rezerv mozgu, bolo dosiahnuté maximum. Ďalšie rezervy poškodený mozog už nemá, a preto prognóza je neistá a nepriaznivá. Akékoľvek nepriaznivé vplyvy môžu mať na zraniteľnom mozgu katastrofálne následky. Poškodenie mozgu neumožňuje žalobcovi venovať sa záľubám (turistika a rekreačné športovanie) a realizovať sa v povolaní a v spoločenskom a kultúrnom vyžití. Žalobca nemôže viesť plnohodnotný rodinný život s partnerkou. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená na základe počtu bodov stanovených lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a pre plnenie jeho spoločenských úloh (§ 4 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov). Už samotné základné bodové ohodnotenie (§ 6 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov) zohľadňuje okolnosť, že poškodený je vplyvom následkov utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, napríklad vo voľbe povolania, voľbe životného partnera a ďalších spôsoboch osobného uplatnenia, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnej a športovej činnosti, či v iných formách spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie podľa ust. § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov (až na dvojnásobok) potom predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenia poškodeného nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Dopadá na prípady, keď konkrétne skutočnosti vyplývajúce z porovnania zdravotného stavu pred a po zranení umožňujú záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. Zvýšenie náhrady nad stanovený limit je podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov prípustné iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, za ktoré treba považovať najmä prípady, kedy možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či celkom stratené v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na viac ako 50-násobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov je vyhradené prípadom, keď u poškodeného došlo k veľmi výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s vysokou a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody alebo vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života a keď jeho predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené, nie je schopný sám sa obslúžiť a podobne. Súd má možnosť, aby v každom jednotlivom prípade podľa svojej úvahy posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia je v konkrétnej posudzovanej veci primerané. Táto úvaha nie je celkom neobmedzená, lebo právny predpis tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na uvedenú náhradu v sume zodpovedajúcej základnému počtu bodov a pre vznik nároku na jej zvýšenie na dvojnásobok, stanovuje zároveň hľadiská, ku ktorým treba prihliadať a ktorými je úvaha súdu o miere primeranosti zvýšenia v jednotlivých prípadoch hodných osobitného zreteľa usmerňovaná. V prejednávanej veci žalobca utrpel úraz vo veku 21 rokov. V dôsledku úrazu sa stal invalidným a neschopný vykonávať prácu automechanika, na ktorú bol vyučený. Nemožnosť plne sa realizovať v rodinnom živote, chudobný rečový prejav a mobilita prostredníctvom invalidného vozíka podstatným spôsobom obmedzuje žalobcu v normálnom živote. Hoci kvalita jeho života je výrazným spôsobom znížená, nemožno u žalobcu hovoriť o takmer úplnom vyradení zo života tak, ako je to napríklad pri ešte ťažších zdravotných postihnutiach osôb trpiacich poúrazovou paraplégiou alebo poúrazovou kvadruplégiou. Terajší zdravotný stav umožňuje žalobcovi čiastočne rozumieť hovorovej reči a rozprávať, ako aj vykonávať samostatne bežné denné úkony. Ďalšou okolnosťou majúcou vplyv na určenie rozsahu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia je úroveň politických, kultúrnych, športových, či iných aktivít poškodeného v dobe pred úrazom. Tieto zásadné predpoklady pre priznanie mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia pri rozhodovaní vôbec zohľadnené neboli, a to len preto, lebo žalobca vzhľadom na svoj vek už nebude schopný dosiahnuť žiadne postavenie na mimoriadne vysokej úrovni a ani sa nebude môcť na mimoriadnej úrovni realizovať v spoločenskom, športovom, či politickom živote. Na strane druhej podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca v dôsledku úrazu úplne zo života vyradený nebol a úroveň jeho aktivít pred úrazom sa za mimoriadne vysokú označiť nedala. Prečo napriek týmto skutkovým zisteniam bolo potrebné priznať žalobcovi sumu 8.400.000,- Sk, predstavujúcu stonásobok sumy zodpovedajúcej základnému počtu bodov určeného znaleckým posudkom, sa z odôvodnenia rozhodnutia zistiť nedá. Ak je určenie výšky primeraného odškodnenia vecou úvahy súdu, podkladom pre túto úvahu musia byť konkrétne označené podklady, význam ktorých na prejednávanú vec súd primerane vysvetlí. Úvaha nemôže byť svojvoľná a priznaná výška náhrady musí byť s ohľadom na následky poškodenia zdravia primeraná, a to najmä so zreteľom k významu zdravia v hierarchii všeobecne uznávaných hodnôt k potrebe naplnenia satisfakčnej a preventívnej funkcie náhrady a prípadne aj k požiadavke porovnateľnosti s výškou náhrad iných nemateriálnych ujem priznávaných súdmi. V obdobnej právnej veci týkajúcej sa odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 4Cdo 29/07 sa za neprimerané považovalo zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia až na 20-násobok sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu. I v tomto prípade poškodeným bol muž vo veku 21 rokov, k úrazu došlo v roku 2002 a základná suma odškodnenia bola určená na 93.000,- Sk, teda na čiastku o niečo vyššiu ako u žalobcu. Aj u tohto subjektu došlo v dôsledku utrpených zranení k poškodeniu mozgu. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ust. § 157 O.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu nad 4.200.000,- Sk, vo výroku o trovách konania účastníkov, vo výroku o trovách konania štátu a vo výroku o trovách konania vedľajšej účastníčky zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie vo vzťahu k opodstatnenosti žaloby na priznanie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia nad sumu 4.200.000,- Sk. Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.