Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/73/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8305200541 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8305200541.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky T. N., bytom H., T. XXXX/X, t. č. H., C. XX, právne zast. JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom so sídlom Humenné, Kukorelliho 1505/52, proti odporcovi D. N., bytom H., T. XXXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaniach navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 17C 6/2005-360 zo dňa 16. 2. 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov nasledovne: Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje hnuteľné veci: spálňa, koberce plyšové, záclona, tyč na záclonu, luster, bodové svietidlá, chladnička Whirlpool, mikrovlnná rúra, vysávač Zelmer- vodník, mixér, robot, obraz nad gaučom, televízor OTP Orava, okrúhly stôl, stoličky 2 ks, skrinka. Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje: byt č. XX na X. poschodí bytového domu súpisné č. 1708 na ul. T. č. X v H. spolu s podielom 6979/419966 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a k pozemku pod parc. č. 1384, 1385 a 1386 k. ú. H. na LV č. XXXX a hnuteľné veci: obývacia stena, konferenčný stolík, gaučová súprava, plyšový koberec, luster, hi-fi veža Grundig, video Philips, záclona s garnižou, rohová lavica, mraznička, práčka Tatramat, luster v kuchyni, záclona s garnižou, botník, zrkadlo, dve kreslá, konferenčný stolík, elektrický ohrievač 3 ks, PC zostava stolík pod počítač, osobné motorové vozidlo značka Felicia 1,3 LXi, EČ: HE 973 AG, rok výroby 1999. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na úplné vyrovnanie sumu 14.264 Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. Náhradu trov štátu účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: „Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania vyporiadava takto: Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje: hnuteľné veci: spálňa, koberce plyšové, záclona, tyč na záclonu, luster, bodové svietidlá, chladnička Whirpool, mikrovlnná rúra, vysávač Zelmer-vodník, mixér, robot, obraz nad gaučom, televízor OTP Orava, okrúhly stôl. stoličky - 2 ks, skrinka. Do výlučného vlastníctva odporcu prikazuje: byt č. XX na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX na ulici T. č. X v H. spolu s podielom 6979/419966 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckym podielom k pozemkom 1384, 1385 a 1386, katastrálne územie H., zapísaný na LV č. XXXX vedenom Správou katastra Humenné, hnuteľné veci: obývacia stena, konferenčný stolík, gaučová súprava, plyšový koberec, luster, hifi veža Grundig, video Philips, záclona s garnižou, rohová lavica, mraznička, práčka Tatramat, luster v kuchyni, záclona s garnižou, botník, zrkadlo, dve kreslá, konferenčný stolík, elektrický ohrievač - 3 ks, PC zostava, stolík pod počítač, osobné motorové vozidlo zn. Felícia 1,3 LXi EČ: HE 973 AG, rok výroby 1999. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie sumu 9 401,-EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania účastníkom nepriznáva. Navrhovateľka a odporca sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu v Humennom trovy štátu vo výške 340,76 EUR, každý z nich v jednej polovici, t.j. po 170,38 EUR, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu v Humennom súdny poplatok vo výške 708,- EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Prvostupňový súd rozsudok odôvodnil nasledovne: „Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2005 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania po rozvode ich manželstva tak, že do jej výlučného vlastníctva prikáže hnuteľné veci v celkovej hodnote 67 900,- Sk, do výlučného vlastníctva odporcu byt. č.XX na X. poschodí bytového domu súp. č. 1708/8 na ulici T. v H. s hnuteľnými vecami v celkovej hodnote 699 800,- Sk a hodnotu získanú rekonštrukciou nebytových priestorov na ulici Nádražnej v Humennom v sume 300 000,- Sk a zaviaže odporcu k povinnosti vyplatiť navrhovateľke sumu 465 950,- Sk do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Neskôr sa požiadavky na počítač vzdala a požadovala, aby do jej vlastníctva súd prikázal okrúhly stôl, dve stoličky a skrinku. Rovnako tak v priebehu konania sa účastníci zhodli na tom, že účtovnícky software Alfa + Olymp netvorí masu BSM. Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že mal v úmysle dohodnúť sa s navrhovateľkou mimosúdne. Dňa 20.10.2004 jej zaslal list, v ktorom jej navrhol, aby sa vzdala svojho podielu na byt a auto, vyrovnala neoprávnene zobratú finančnú hotovosť a on jej vydá ním označené hnuteľné veci - jednalo sa prevažne o bytové zariadenie, koberce a elektrospotrebiče. Navrhol, aby podiel z bytu prepísala buď na neho alebo deti, o ktoré sa stará on ako zdravotne postihnutý, pretože obe deti študujú na vysokej škole. Hodnotu získanú rekonštrukciou nebytových priestorov na R. ulici v H. v sume 300 000,- Sk nepovažuje za súčasť ich bezpodielového spoluvlastníctva, tieto priestory nie sú v jeho vlastníctve, platí za nich nájom. Uviedol, že v roku 2003 plánovali ešte ako manželia kúpiť dom, resp. chalupu v hodnote cca 300 000,- Sk. O rok na to však u neho nastali zdravotné problémy, podrobil sa operácii srdca. V tom čase navrhovateľka použila spoločné finančné prostriedky pre svoju potrebu, urobila manko v pokladni prevádzky, a rodinu, t.j. odporcu s dvomi dospelými deťmi nastupujúcimi na vysokú školu, nechala bez peňazí. Navrhoval, aby súd ponechal byt a auto jemu a deťom, navrhovateľku zaviazal k vyrovnaniu neoprávnene prisvojeného finančného rozdielu a jeho k vydaniu hnuteľných vecí, ktoré žiada navrhovateľka.“ V rozsudku ďalej uviedol, že „zo znaleckého posudku Ing. K. C. č. 57/2005 z 08.07.2005 vyplynulo, že všeobecná hodnota vozidla Škoda Felícia 1,3 LXi EČ: HE-973 AG je ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania v sume 136 430,- Sk. Zo znaleckého posudku Ing. T. K. č. 18/2004 z 29.12.2005 bolo preukázané, že všeobecná hodnota bytu č. XX v bytovom dome s.č. XXXX na T. ulici v H. spolu s príslušným pozemkom je ku dňu 30.09.2004 v sume 430 000,- Sk. Investície do nebytových priestorov pri železničnej stanici na R. ulici v H. ( skladová karta zásob, výroba okien a dverí, sadrokartónový podhľad, kovové žalúzie a svietidlá) predstavujú podľa znaleckého posudku sumu 79.400,- Sk. Dodatkom č. 1 z 21.12.2007 znalkyňa zaktualizovala hodnotu bytu na sumu(560 000)- Sk ku dňu, kedy bola uznesením súdu vyzvaná na určenie jeho aktuálnej hodnoty. Odporca po oboznámení sa s ním trval na tom, aby súd túto hodnotu bytu do úvahy nebral, pretože byt bol ohodnotený ku dňu rozvodu a s jeho cenou súhlasila aj navrhovateľka.“ Z rozsudku ďalej vyplýva, že „z dôvodu rozdielnych postojov účastníkov konania k výške peňažných súm nadobudnutých za trvania manželstva si súd vyžiadal správy od jednotlivých bankových inštitúcií. Všeobecná úverová banka, a.s. súdu oznámila, že odporca vkladový účet zriadený dňa 19.04.2002 zrušil dňa 22.04.2003 a vkladový účet zriadený 30.03.1992 zrušil 19.04.2002, navrhovateľka vkladový účet zriadený dňa 07.04.2000 zrušila dňa 10.09.2004. Slovenská sporiteľňa, a.s. uviedla, že bankové produkty na meno odporcu neeviduje, navrhovateľka v dňoch 12.03.2003, 24.09.2004 a 20.08.2004 zrušila sporoknižky, ktoré boli založené dňa 08.07.1992. OTP Banka Slovensko, a.s. oznámila súdu, že navrhovateľka mala do právoplatnosti rozsudku o rozvode vedený termínovaný vklad - ten bol z jej strany zrušený dňa 09.09.2003, a bežný účet, ktorý zrušila dňa 13.09.2004. Odporca má naďalej vedený aktívny bežný účet so zostatkom 28 698,32 Sk. Zo správy Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. bolo zistené, že deti účastníkov konania T. N. a N. N. majú u nej vedené účty, pričom aktuálny stav na týchto účtoch k 21.12.2006 je u T. N. vo výške 39 804,60 Sk a u N. N. vo výške 12 000,-Sk.“ Prvostupňový súd poukázal na ust. § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 149 ods. 4, § 149 ods. 3, § 150 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník. Prvostupňový súd v rozhodnutí ďalej uviedol, že „vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rozvodom účastníkov konania zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V rámci dokazovania bolo zistené, že do masy spoločného majetku navrhovateľky a odporcu patrí trojizbový byt č. XX na X. poschodí bytového domu č. 1708/8 na ulici T. v H., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území H., spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach uvedeného bytového domu vo veľkosti 6979/419966, spoluvlastnícky podiel na pozemkoch pare. č. 1386, 1385 a 1384 v celkovej výmere 760 m2 vo veľkosti 6979/419966, ďalej osobné motorové vozidlo zn. Felícia EČ HE 973 AG roku výroby 1999, hnuteľné veci - bytové zariadenie, koberce, záclony, bytové doplnky, domáce elektrospotrebiče, obrazy. K dohode o vyporiadaní celej masy BSM medzi účastníkmi nedošlo, a to ani pred podaním žalobného návrhu, ani v priebehu konania, kedy sa účastníci dohodli len na prikázaní hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva navrhovateľky a odporcu bez povinnosti finančného vyrovnania z druhej strany. V duchu tejto dohody súd o vyporiadaní hnuteľných vecí aj rozhodol. Odporca po celý čas žiadal, aby navrhovateľka plnila dohody spred rozvodu ich manželstva. Medzi účastníkmi aj po ukončenom dokazovaní ostal stále sporný byt, ktorý bývalí manželia nadobudli a užívali spoločne až do odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti. Súd nemohol akceptovať návrh odporcu, aby tento byt nebol predmetom vyporiadania z dôvodu údajnej ústnej dohody o tom, že byt bude prevedený na deti účastníkov. Žiadna písomná dohoda s týmto záväzkom nebola uzavretá a navrhovateľka takýto návrh odporcu podľa svojho vyjadrenia nikdy neakceptovala, pretože podľa neho sa mala vzdať akýchkoľvek majetkových nárokov a navyše mala odporcovi doplatiť aj ním požadované finančné prostriedky. Keďže v predmetnom byte na ulici T. č. X v H. ostal naďalej bývať odporca aj s plnoletými deťmi účastníkov, súd prikázal tento byt spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach a s podielom na pozemkoch, na ktorých je bytový dom postavený, odporcovi, ktorého súčasne zaviazal k vyplateniu sumy vo výške 7136,69 eur (215.000--Sk) navrhovateľke z titulu finančného vyrovnania. Pri určovaní peňažného vyrovnania, ktoré predstavuje polovica hodnoty tejto nehnuteľnosti, súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. K. z decembra 2005, v ktorom znalkyňa ocenila byt ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov sumou 14.273,38 eur (430 000,- Sk). Na následné ocenenie bytu ku dňu, kedy súd uznesením poveril znalkyňu cenu bytu aktualizovať, súd neprihliadol, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že v predmetnom byte žijú s odporcom aj plnoleté deti účastníkov ako ich rodičov a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby za daných okolností súd zobral do úvahy vyššiu cenu bytu, ktorá sa v priebehu konania zmenila v neprospech odporcu. Osobné motorové vozidlo zn. Felícia 1,3 LXi evid. čís. HE-973 AG súd prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorý ho aj po rozvode manželstva užíva. Znaleckým posudkom Ing. C. bola hodnota auta ku dňu 30.09.2004 určená sumou 136 430,- Sk. Súd polovicu tejto sumy pojal do finančného vyrovnania, ktoré má odporca vyplatiť navrhovateľke po právoplatnosti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľky na polovicu finančných prostriedkov investovaných do nebytových priestorov na ulici R. v H., ktoré slúžili na prevádzkovanie ich živnosti, tieto prostriedky súd do masy spoločného majetku účastníkov konania nezahrnul). Stotožnil sa s vyjadrením odporcu, že sa nejedná o majetok v ich vlastníctve; sú to priestory v prenájme a v prípade zrušenia nájmu by v zmysle nájomnej zmluvy nikto nemal nárok na žiadne finančné vyrovnanie. K uvedenému súd navyše poznamenáva, že peniaze vložené do prenajatých priestorov - podľa znaleckého posudku Ing. K. v sume 79 400,- Sk -slúžili celej rodine, pretože sa v nich prevádzkovala v rámci živnostenského podnikania stávková kancelária. V tejto pracovali všetci členovia rodiny a táto pre všetkých predstavovala aj hlavný zdroj príjmov, ktorý slúžil potrebám celej rodiny. K uplatňovaným nárokom odporcu týkajúcim sa spoločných peňažných prostriedkov súd uvádza, že tieto takisto nepojal do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania. V rámci vykonaného dokazovania nebolo dostatočne preukázané, že by ku dňu právoplatnosti rozvodového rozsudku bývalí manželia vlastnili nejakú väčšiu finančnú hotovosť, na ktorú by mal súd pri vyporiadavaní ich majetku prihliadnuť. Aj keď v konaní boli preukázané príjmy účastníkov vrátane peňažnej výhry z roku 2001, ktorú nik nepoprel, nebolo dokázané, že tieto peniaze, resp. ich časť, použila navrhovateľka pre svoju potrebu alebo ich odcudzila. Výdavky v rodine účastníkov boli nemalé, obe deti študovali a postupne zisky z podnikania klesali. Podľa názoru súdu v domácnosti účastníkov sa nevyskytli neprimerane vysoké príjmy, ktoré by prevyšovali ich bežné potreby. Navyše na pojednávaní dňa 15.10.2007 účastníci zhodne prehlásili, že do ich spoločného majetku žiadne finančné prostriedky nepatria. Obdobne súd nemohol pojať do masy BSM ani 2-izbový byt na ulici C. č. XX v H., ktorý navrhovateľka zdedila. Zdedený majetok jedného z manželov do spoločného majetku manželov nepatrí. O. odporcu o tom, že navrhovateľka na vyplatenie dedičského podielu bratovi, resp. jeho deťom, použila spoločné financie, v rámci vykonaného dokazovania neobstál, pretože navrhovateľka dostatočne preukázala, že na vyplatenie použila prostriedky z predaja zdedeného osobného motorového vozidla po svojom otcovi a zo sumy 90 000.- Sk, ktorú dostala ešte počas jeho života. Ku všetkým námietkam účastníkov konania, ku ktorým súd sa bližšie v rozhodnutí nezmieňuje, poukazuje súd na Nález Ústavného súdu 115/03 (č. 313/2003), podľa ktorého: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ Pri stanovovaní hodnoty bytu, ktorý tvorí predmet vyporiadania BSM účastníkov súd poukazuje na rozhodnutie R 11/2001, podľa ktorého „Pri stanovení ceny veci v dobe vyporiadania BSM sa vychádza z ceny v dobe vyporiadania a z jej stavu v dobe zániku BSM." Súd v tomto smere usmerňuje pozornosť účastníkov, že pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM treba vychádzať aj z jej všeobecnej ceny určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM vyporiadava. Takýmto pravidlom sa súd riadil pri stanovovaní ceny veci tvoriacej predmet vyporiadavania.“ O trovách konania účastníkov rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že prihliadol na predmet konania. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania štátu a zaviazal oboch účastníkov, každého v jednej polovici zaplatiť tieto v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok odporcu, pretože navrhovateľka bola uznesením zo dňa 11. 4. 2005 oslobodená od platenia súdnych poplatkov v konaní. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa. V odvolaní ďalej uviedla, že „pri určovaní peňažného vyrovnania navrhovateľky súd navrhovateľke priznal finančné vyrovnanie, ktoré predstavuje polovicu z hodnoty predmetného bytu a polovicu z hodnoty motorového vozidla. Pri určení hodnoty bytu súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 18/2004 znalkyne Ing. K. z 29.12.2005, v ktorom bol predmetný byt ocenený ku dňu 30.09.2004, t. j. ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov konania na sumu 430.000,- Sk, t. j. 14.273,38 Eur. Dodatkom č. 1 z 21.12.2007 znalkyňa zaktualizovala hodnotu bytu na sumu 560.000,- Sk a tu ku dňu, ku ktorému bola uznesením súdu vyzvaná na určenie aktuálnej hodnoty bytu. Následne bol v konaní zabezpečený odhad ceny predmetného bytu zo strany realitných kancelárii. Na cenu určenú v uvedenom dodatku, ani na cenu určenú realitnými kanceláriami súd pri určení vyrovnávacieho podielu neprihliadol, a to s odôvodnením, že v predmetnom byte žijú s odporcom aj plnoleté deti účastníkov ako ich rodičov a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, keby z daných okolností súd zobral do úvahy vyššiu cenu bytu, ktorá sa v priebehu konania zmenila v neprospech odporcu. Aj napriek tomu, že súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vychádzal z ceny bytu v čase vyporiadania a z jeho stavu v dobe zániku bezpodielového spoluvlastníctva pri výpočte vyrovnávacieho podielu vychádzal z ceny bytu určenej v znaleckom posudku zo dňa 29.12.2005. S cenou bytu, z ktorej súd vychádzal pri určovaní vyrovnávacieho podielu nesúhlasíme. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva mal súd vychádzať z ceny bytu v čase vyporiadania, t. j. z ceny určenej realitnými kanceláriami, ktorých ohodnotenia sa nachádzajú v súdnom spise. Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z jej všeobecnej hodnoty určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava. V opačnom prípade by bol jeden manžel nepomerne zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti druhému, pretože záver z ceny v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva by sa podstatne popieral trhový systém. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že nie je pravdou, že v predmetnom byte s odporcom žijú plnoleté deti účastníkov konania. Dcéra účastníkov konania býva v novostavbe rodinného domu v Bratislave. Syn účastníkov študuje na vysokej škole v Bratislave, kde v súčasnosti aj býva. V rozpore s dobrými mravmi je naopak to, že súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva v neprospech navrhovateľky vychádzal z ceny bytu v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva, čím došlo k zvýhodneniu odporcu. Navrhovateľka sa z predmetného bytu musela vysťahovať, aj keď nemala zabezpečenú bytovú situáciu ani nemala finančné prostriedky na zakúpenie iného bytu. Nakoľko dovtedy pracovala v stávkovej kancelárii nemala po vysťahovaní sa z bytu ani prácu. Z uvedených dôvodov si navrhovateľka musela zobrať viaceré pre navrhovateľku nevýhodné pôžičky.“ V odvolaní ďalej namieta, že „v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd do masy bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nezahrnul finančné prostriedky investované do nebytových priestorov na ulici R. v H., ktoré slúžili na prevádzkovanie ich živnosti a to s odôvodnením, že sa nejedná o majetok vo vlastníctve účastníkov tohto konania, ale ide len o priestory v prenájme a v prípade zrušenia nájmu by v zmysle zmluvy nikto nemal nárok na žiadne finančné vyrovnanie. Súd v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nezohľadnil ani investície vynaložené zo spoločných prostriedkov na predmetné nebytové priestory, ktoré boli v znaleckom posudku Ing. K. ocenené na sumu 79.400,- Sk. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v uvedených nebytových priestoroch bola v rámci živnostenského podnikania prevádzkovaná stávková kancelária a táto pre všetkých predstavovala aj hlavný zdroj príjmov, ktorý slúžil potrebám celej rodiny. Navrhovateľka ďalej nesúhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu v otázke trov súdneho konania. Poukázala na to, že „pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z ustanovení § 142 O.s.p. Procesný úspech sa posudzuje podľa toho, aký veľký podiel dostal každý z manželov. Nie je však vylúčené, aby sa prihliadlo k tomu, ako bola riešená otázka rozsahu a hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k iným skutočnostiam konkrétneho prípadu. V danom prípade súd neprihliadol na skutočnosť, že uvedené konanie na súde prebieha od roku 2005. Počas uvedeného konania sa navrhovateľka opakovane snažila s odporcom dohodnúť mimosúdne, resp. navrhla odporcovi viaceré kompromisné možnosti vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Všetky návrhy navrhovateľky však boli zo strany odporcu zamietnuté. Následne počas konania odporca spochybňoval navrhovateľkou požadovanú výšku vyrovnávacieho podielu. V prípade, že navrhovateľke nebude priznaná náhrada trov konania, väčšiu časť finančných prostriedkov, ktoré odporca navrhovateľke vyplatí bude musieť navrhovateľka použiť na vyplatenie jej právnych zástupcov, nakoľko z dôvodu niekoľko rokov prebiehajúceho konania sú trovy právneho zastúpenia navrhovateľky v tomto konaní vysoké. Predĺženie konania pritom v značnej miere zapríčinil odporca a jeho neochota prijať akýkoľvek návrh navrhovateľky na vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva.“ Proti rozsudku podal odvolanie aj odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd prehodnotil rozsudok okresného súdu. V odvolaní ďalej namietal cit.: „vyrovnanie sumy 9401 € navrhovateľke nakoľko do spoločného majetku podľa okresného súdu neboli započítané spoločné finančné prostriedky (podklady sú súčasťou spisu), ktoré si prisvojila navrhovateľka a nijako nepodložila listinné dôkazy na čo boli použité. To, že boli použité pre účely rodiny nie je pravda, napr. škola dcéry -ja som dokladoval skutočné náklady (sú súčasť spisu). To, že spoločné financie existovali potvrdili aj deti čestnými prehláseniami a syn aj osobne na súde. Nie je pravda ani to, že moje príjmy pred operáciou a rozvodovým konaním rapídne klesli. Ani jeden rok nebol príjem pod 500 000 SK, ako tvrdí navrhovateľka. So spoločnými financiami hospodárila navrhovateľka. Nie je pravda, že výhru vyhrala navrhovateľka, ktorá ju síce prevzala, ale ja (nedokončená veta, pozn.). Chybné je aj uvedené krstné meno syna. Volá sa Pavol, nie Blažej. Nesúhlasím ani so súdnym poplatkom 708€ aby som ho uhrádzal ja, nakoľko navrhovateľka umelo predlžovala súdny spor, na rozdiel odo mňa, keď ja som aj napriek ťažkej chorobe investoval do vzdelania svojich (našich) detí (sú vysokoškolsky vzdelaní) Syn Bc. končí inžinierske štúdium, dcéra má ukončené Inžinierske.“ Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, doplnil dokazovanie o oznámenie znalkyne Ing. T. K. zo dňa 13. 12. 2011, oznámenie realitnej kancelárie Spektrum Humenné, spol. s r.o., písomné vyjadrenie odporcu a dospel k záveru, že prvostupňový súd s výnimkou bytu vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne posúdil. Zmena rozsudku súvisí s tým, že odvolací súd nemohol nijako akceptovať na účely vyporiadania hodnotu bytu ku dňu zániku manželstva. Na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva sa musí vychádzať z hodnoty vyporiadaných vecí, ktorú veci majú v čase rozhodovania súdu. Inak by bol ukrátený jeden z účastníkov konania v dôsledku vývoja cien na trhu. V danom prípade išlo o nie zanedbateľný nárast cien na trhu s bytmi. Odvolací súd modifikoval iba hodnotu bytu. Prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ustálil rozsah bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a pri vyporiadaní BSM vychádzal zo skutkovo zhodných tvrdení a zhodných návrhov účastníkov ohľadne ich vyrovnania a pri hnuteľných veciach aj z ich hodnoty. Odvolací súd sa plne stotožňuje s prvostupňovým súdom v otázke vyporiadania hnuteľných vecí z dôvodu, že tieto boli nesporné vzhľadom na zhodné prejavy účastníkov konania pred prvostupňovým súdom, ako aj skutočnosť, že odvolacie námietky účastníkov konania sa tejto časti masy BSM nedotýkajú. K podaným odvolaniam a k odvolacím námietkam odvolací súd udáva. Navrhovateľka v odvolaní namieta nesprávny záver prvostupňového súdu spočívajúci v hodnote bytu patriaceho do BSM účastníkov, keďže prvostupňový súd vychádzal z hodnoty určenej znalkyňou ešte v roku 2005 a nevyporiadal sa s hodnotou, ktorá bola navýšená v dodatku k znaleckému posudku zo dňa 21. 12. 2007 a s hodnotami, ktoré oznámili prvostupňovému súdu realitné kancelárie v mieste, kde sa nachádza sporný byt. Prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie o aplikácii použitia hodnoty bytu z roku 2005 podľa znaleckého posudku Ing. K. z 29. 11. 2005 a neprihliadol na hodnotu bytu uvedenú v dodatku k znaleckému posudku z roku 2007 ani na ceny podobných bytov podľa správ realitných kancelárií z dôvodu, že v predmetnom byte zostali bývať spolu s odporcom plnoleté deti účastníkov konania. Odvolací súd dospel k záveru, že na prejednávanú právnu vec bolo potrebné aplikovať iné právne posúdenie z dôvodu, že na účely vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa má vychádzať z hodnoty bytu síce podľa stavu bytu v čase zániku BSM (v danom prípade 30. 9. 2004), ale podľa všeobecnej ceny, ktorá odzrkadľuje ponuku a dopyt v čase rozhodovania súdu. Odvolací súd postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov na vyjadrenie sa k možnosti iného právneho posúdenia hodnoty predmetného bytu. Navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd zohľadnil cenu v rozpätí od 25.000 Eur do 30.000 Eur. Odporca nesúhlasil s cenou bytu inou, než aká bola určená prvostupňovým súdom v roku 2005. Podľa ustálenej judikatúry a praxe súdov (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 113/2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. 2/2000) je potrebné vychádzať z hodnoty bytu podľa stavu v čase zániku BSM, ale podľa všeobecnej hodnoty určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadava. Prvostupňový súd teda pochybil, pokiaľ nevychádzal zo všeobecnej ceny predmetného bytu (označovanej ako trhová) a z ceny obvyklej v mieste a čase vyporiadania. Odvolací súd v tomto smere doplnil dokazovanie o doplnok k znaleckému posudku znalkyne Ing. T. K., ktorá oznámila odvolaciemu súdu, že cena predmetného bytu sa pohybuje v rozmedzí od 26.000 Eur do 27.000 Eur. Z oznámenia realitnej kancelárie Spektrum Humenné, spol. s r.o. so sídlom v Humennom odvolací súd zistil, že priemerná cena obdobného bytu sa pohybuje v rozmedzí od 25.000 Eur do 30.000 Eur. Priemerná cena takýchto bytov je 26.555 Eur. Odvolací súd tak vychádzal pri určení všeobecnej hodnoty bytu z týchto všetkých dôkazov s prihliadnutím na všetky okolnosti prejednávaného prípadu a stanovil pre účely vyrovnania všeobecnú hodnotu bytu 24.000 Eur. Odvolací súd nenašiel dôvod, aby obvyklá cena v danom prípade bola znížená pre dôvod tvrdený odporcom, a teda, že v predmetnom byte zostali bývať plnoleté deti účastníkov konania. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľky dcéra nebýva v spoločnej domácnosti a syn sa tam zdržiava sporadicky. Deti účastníkov konania sú už plnoleté. V dôsledku odchylne posúdenej a stanovenej všeobecnej hodnoty bytu zmenil odvolací súd výšku finančného vyrovnania, ktoré je povinný zaplatiť odporca navrhovateľke. Vo finančnom vyjadrení predstavuje 1 z hodnoty bytu 12.000 Eur a 1 hodnoty motorového vozidla sumu 2.264 Eur, spolu 14.264 Eur. Podľa ust. § 160 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Pri stanovení lehoty na plnenie prihliadol odvolací súd na výšku peňažného plnenia, na osobné pomery odporcu a na jeho zdravotný stav a dospel k záveru, že je primerané určiť dlhšiu lehotu v trvaní 3 mesiacov. Ďalšia odvolacia námietka navrhovateľky sa dotýka nesprávneho posúdenia investícií, ktoré mali byť vložené počas existencie BSM zo spoločného majetku do prenajatého majetku (nebytových priestorov odporcu). Odvolací súd sa stotožňuje so správnym posúdením tejto predmetnej otázky prvostupňovým súdom. Na doplnenie odvolací súd dodáva. Podľa § 150 vety druhej OZ každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Právne významnou je otázka, či v čase zániku BSM došlo k peňažnému plneniu zo strany prenajímateľa v prospech odporcu. Podľa pôvodnej nájomnej zmluvy má nájomca nárok na vrátenie investícií po ukončení nájomnej zmluvy. Podľa nájomnej zmluvy platnej od 1. 1. 2008 nemá nárok na investície a vykonáva ich len so súhlasom prenajímateľa na vlastné náklady. Navyše je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, ako už uviedol súd prvého stupňa, že predmetné nebytové priestory slúžili na prevádzkovanie živnostenskej činnosti a prinášali príjem pre celú rodinu vrátane navrhovateľky. Na základe vyššie uvedeného tak navrhovateľka nemá nárok na náhradu za investície vložené do prenajatých nebytových priestorov. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu, že do finančného vyjadrenia výplaty v prospech navrhovateľky prvostupňový súd nezapočítal spoločné financie, ktoré si navrhovateľka mala prisvojiť, ani odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, nedospel k inému záveru, než prvostupňový súd. Odporca v priebehu konania nepreukázal svoje tvrdenia. Ustanovenie § 143 OZ vymedzuje rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Ohľadom ustálenia rozsahu BSM prvostupňový súd dostatočne vykonal dokazovanie na preukázanie tvrdení odporcu a náležite zistil skutkový stav. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok vrátane zmeny lehoty splatnosti finančného vyrovnania. Po zohľadnení argumentov odporcu uvádzaných v odvolaní, ktoré sa dotýkajú povinnosti platiť súdny poplatok a trovy štátu, zmenil odvolací súd aj výrok prvostupňového súdu o povinnosti odporcu platiť súdny poplatok, a to vzhľadom na dĺžku súdneho konania a na pomery odporcu. Pokiaľ ide o otázku trov konania, nezistil odvolací súd žiaden dôvod na aplikáciu ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Aj keď podľa tohto ustanovenia má byť použitá zásada úspechu, správny bol postup prvostupňového súdu, ak rozhodol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Je potrebné prihliadnuť na okolnosti prejednávaného prípadu a na málo konštruktívny vzájomný postoj oboch účastníkov. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.