Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoP/75/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8305210985 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8305210985.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci maloletého L. R., nar. XX.XX.XXXX, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti matky K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, B. a otca L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., B. O., ČR, toho času X., P.O.V. X, X., ČR, o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo 17.05.2012 č. k. 16C/237/2005-94 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania so spresnením povinnosti otca prispievať na výživu maloletého L. R. sumou po 26 Eur mesačne od 13.10.2004 do budúcna. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o určenie otcovstva voči maloletému L. R. zastavil. Súd zveril maloletého L. R. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 26 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné za obdobie od 13.10.2004 do 17.05.2012 vo výške 2.370 Eur uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že konanie o určenie otcovstva k maloletému L. R. bolo potrebné zastaviť podľa § 108 O. s. p., keďže v priebehu konania otec uznal svoje otcovstvo k maloletému. Súd prvého stupňa rozhodoval o úprave práv a povinností rodičov k maloletému, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. V závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania zveril maloletého do starostlivosti matky, vychádzajúc zo situácie, že táto sa o maloletého od jeho narodenia stará a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu, čo je základnou povinnosťou. Podľa súdu prvého stupňa vyživovacia povinnosť bola určená od dátumu narodenia, teda od 13.10.2004 do rozhodnutia súdu a následne do budúcna s tým, že pri určení výšky výživného vychádzal súd z osobných a majetkových pomerov otca, keď zistil, že tento dlhodobo nepracoval, nevlastní žiaden majetok je vo výkone trestu odňatia slobody, kde nie je pracovne zaradený a nemá žiaden príjem. Preto výšku výživného určoval podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré musí otec platiť bez ohľadu na to, či má príjem. Výška výživného tak bola určená sumou 26 Eur mesačne s tým, že od 13.10.2004 do 13.12.2004 to predstavuje sumu 67,48 Eur, ďalej priznával výživné za roky 2005 až 2011 a čiastočne za 17 dní mesiaca máj 2012. Celková výška výživného od narodenia maloletého dieťaťa do rozhodnutia súdu prvého stupňa tak predstavuje 2.370 Eur. Vzhľadom na to, že otec nemá žiaden príjem a nevlastní žiaden majetok, nebolo možné povoliť zaplatiť otcovi dlžné výživné v splátkach. Povinnosťou otca do budúcna bude platiť riadne bežné výživné vo výške 26 Eur mesačne k rukám matky. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zaplatení čiastky 2.370 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zdôraznil tú okolnosť, že v súčasnej dobe sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody vo väznici X., ČR. Vo výkone trestu odňatia slobody nie je zamestnaný a tak nemá žiaden finančný príjem, je nemajetný a nemá ako uhradiť súdom stanovenú čiastku. Požiadal, aby odvolací súd rozhodol o možnosti splácania čiastky 2.370 Eur po prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody. Matka maloletého nesúhlasí s odvolaním otca a nepokladá jeho tvrdení o splácaní dlhu po prepustení z výkonu trestu za dôveryhodné. Zdôrazňuje, že vo výkone trestu odňatia slobody je možnosť pracovného zaradenia väzňov a ona nemá záruku v tom, že po prepustení otec toto výživné zaplatí, keď ako tvrdí nepracoval celých 7 rokov. Odvolací súd preskúmal rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O. s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. ) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je. Výrok o čiastočnom zastavení konania o určenie otcovstva nebol dotknutý odvolaním účastníkov, a preto nepodliehal preskúmavaniu odvolacím súdom ( § 206 ods. 2, 3 O. s. p. ). Ako je zrejmé z obsahu spisu, v priebehu konania bolo otcom uznané otcovstvo k maloletému L. R., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX. So zreteľom na túto situáciu súd prvého stupňa dôvodne rozhodoval o úprave práv a povinností oboch rodičov k maloletému dieťaťu. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 160 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa § 154 ods. 1 O. s. p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ako je zrejmé z obsahu spisu, rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a o maloletého sa od jeho narodenia stará matka. Je zrejmé, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletého na požadovanej úrovni a v tomto smere neboli z jej strany zistené žiadne nedostatky. Na uvedenú skutočnosť poukazoval v konaní aj kolízny opatrovník, a preto súd prvého stupňa správnym spôsobom rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči dieťaťu vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné pritom slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, ktoré sú však vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je obmedzené na obdobie kým toto nie je schopné samo sa živiť. Otec v konaní pred súdom prvého stupňa potvrdil, že naposledy pracoval v období rokov 2004 - 2005, následne bol bez zamestnania a pracoval iba brigádnicky. Od 18.08.2011 je otec vo výkone trestu odňatia slobody vo Věznici X., ČR, kde pre nedostatok pracovných príležitostí nie je pracovne zaradený a koniec jeho trestu je stanovený na 05.03.2016. S ohľadom na túto majetkovú a zárobkovú situáciu na strane otca súd prvého stupňa správne rozhodol o jeho vyživovacej povinnosti k maloletému L. R. s účinnosťou od 13.10.2004, teda od jeho narodenia v rozsahu po 26 Eur mesačne v nadväznosti na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa takto určené výživné priznával od narodenia maloletého dieťaťa, a to od 13.10.2004 a v závislosti od toho rozhodoval aj o povinnosti otca uhradiť dlžné výživné, ktoré bolo do doby jeho rozhodovania ustálené správnym spôsobom celkovou sumou 2.370 Eur. Ako už bolo uvádzané, otec maloletého dieťaťa je dlhodobo bez pracovného pomeru, nemá príjem a nevlastní žiaden majetok. So zreteľom na takto danú sociálnu a majetkovú situáciu na strane otca nebolo možné ani posúdiť dôvodnosť ako aj rozsah prípadných splátok takto vzniknutého dlhu na výživnom. Návrh otca na splácanie dlhu na výživnom po ukončení výkonu trestu odňatia slobody dôvodný nie je. Je totiž povinnosťou otca platiť stanovené výživné k maloletému dieťaťu, výkon trestu odňatia slobody bude z jeho strany ukončený až v priebehu roku 2016, pričom nemožno vylúčiť, že v nasledujúcom období môže byť otec aj vo výkone trestu pracovne zaradený. S ohľadom na všetky tieto dôvody odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd rozhodol správnym spôsobom o povinnosti otca uhradiť vzniknutý dlh na výživnom. Poukazujúc na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O. s. p., avšak so spresnením, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého L. R. s účinnosťou od 13.10.2004 do budúcnosti. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu je nepochybné, že výživné bolo určované od 13.10.2004 a nie od právoplatnosti rozsudku ako to vo svojom výroku uviedol prvostupňový súd. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa ( § 81 ods. 1 O. s. p. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.