Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18Co/123/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8305213505 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8305213505.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu Q. K., bytom A. XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kpt. Nálepku 440, Medzilaborce, proti žalovaným l./ F. X., bytom A. XX, zastúpenom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Humenné, Nám. Slobody č. 2, 2./ C. X., bytom A. XX, o odstránenie stavby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu v Humennom č.k. 16C/270/2005-249 zo dňa 22.9.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovaným v l. a 2. rade povinnosť odstrániť na vlastné náklady časť stavby hospodárskej budovy zasahujúcej do parcely KN 232 kat. úz. A. a to vo vzdialenosti 210 cm od hraničnej čiary medzi pozemkami žalobcu KN 232 a žalovaných KN 229 v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovaným odstránenia časti hospodárskej budovy, ktorá zasahuje do jeho parcely KN 232 kat. úz. A.. Tvrdil, že stavba bola postavená právnym predchodcom žalobcu bez súhlasu vlastníčky pozemku a ide o stavbu neoprávnenú. Predmetná časť stavby negatívne vplýva na jeho pozemok tým, že spôsobuje mu podmáčanie pozemku, chátra a obmedzuje ho vo výkone vlastníckeho práva. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na skutočnosť, že v roku 1998 odkúpil od štátneho podniku Lesy Prešov hájenku, postavenú na pozemku 229 s tým, že v zadnej časti pozemku sa nachádzala aj hospodárska budova. Už pri kúpe vedel, že časť tejto hospodárskej budovy zasahuje do pozemku žalobcu KN 232. Nesúhlasil s odstránením časti hospodárskej budovy z dôvodu, že odstránením sa poškodí, resp. naruší statika celej budovy a tým dôjde k znehodnoteniu celej hospodárskej budovy. Tvrdil, že jeho právny predchodca bol oprávnený postaviť na pozemku stavbu, ktorý mal v užívaní a poukazoval na obsah zápisnice z 5.1.1957. Vykonaným dokazovaním a doplneným dokazovaním podľa pokynu odvolacieho súdu, vyslovenom v zrušujúcom uznesení č.k. 1Co 187/2009-178 z 24.5.2010 zistil, že žalobca je vlastníkom parcely č. 232, zapísanej na LV č. XXX kat. úz. A., ktorú nadobudol od svojej matky Y. K. v rokoch 1985-1986. Na parcele č. 232 sa nachádza časť hospodárskej budovy, tvoriacej príslušenstvo hlavnej stavby, hájenky, postavenej na parcele č. 229 k.ú. A.. Z výpisu z pôvodnej pozemnoknižnej vložky č. 32, kat. úz. A. zistil, že v tejto zložke je zapísaná parcela č. 33/3, stavebná plocha v intraviláne o výmere 2543 m2 ku, ktorej bolo zapísané vlastnícke právo v prospech V. E., ktorá predmetnú parcelu previedla do vlastníctva Y. K., o čom svedčí Notárska zápisnica N 816/82 Nz 652/82 z 26.11.1982 a Y. K. darovaním, spísaným do notárskej zápisnice N 429/90, Nz 440/90 z 27.6.1990 previedla parcely EN 231 a 232 do vlastníctva žalobcu. Ďalej zistil, že predmetná hospodárska stavba, nachádzajúca sa sčasti na parcele č. KNC 229 a sčasti na parcele KNC 232, bola postavená v roku 1959 ako príslušenstvo hlavnej stavby Hájenky Borov Lesným závodom v Medzilaborciach, ktorý ju spoločne s hlavnou stavbou v roku 1998 odpredal žalovaným. Nepochybne zistil, že ide o stavbu na cudzom pozemku, zriadenú ešte za účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950 ( zákona č. 141/1950) preto na posúdenie, či sa jedná o stavbu neoprávnenú aplikoval ustanovenie § 158 citovaného Obč. zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že právny predchodca žalovaného postavil predmetnú hospodársku budovu bez súhlasu vlastníka pozemku ( V. E.) a ani od nej tento súhlas nežiadal. Nezistil, žeby právny predchodca žalovaného mal predmetný pozemok v trvalom užívaní, túto skutočnosť vyvrátila pôvodná vlastníčka V. E. a pričom zo zápisnice z 5.1.1957 zistil, že pred začatím stavby mal Lesný závod povinnosť zabezpečiť si vlastnícke právo k susedným parcelám. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že v predmetnej veci išlo o stavbu neoprávnene zriadenú na cudzom pozemku, preto bolo potrebné usporiadať pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku postupom podľa § 135c, ods. l až 3 Občianskeho zákonníka. Rozhodol o odstránení iba časti stavby zasahujúcej do pozemku žalobcu a to podľa znaleckého posudku znalca Ing. Q. K. č. 043/2006 z 10.7.2006, ktorý doporučil odstrániť stavbu vo vzdialenosti 210 cm od hraničnej čiary. Prihliadol na stanovisko Mesta Medzilaborce z 23.9.2010, ktoré z estetických dôvodov doporučilo túto časť stavby odstrániť. Odstránenie časti stavby odôvodnil tým, že žalovaní časť hospodárskej budovy, zasahujúcej do pozemku žalobcu dlhodobo neužívajú, táto chátra. Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podali odvolanie žalovaní a žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Za závažné pochybenie súdu prvého stupňa považoval skutočnosť, že napriek jasne vyslovenému právnemu názoru odvolacím súdom, podľa ktorého bolo možné rozhodnúť o usporiadaní pomerov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku podľa § 135c Obč. zákonníka až po vyriešení otázky oprávnenosti, či neoprávnenosti stavby, súd prvého stupňa rozhodol o odstránení stavby napriek tomu, že predložil rozhodnutie Odboru výstavby Rady bývalého KNV v Prešove Výst. 1347/57-II. zo dńa 20.3.1957, o určení stavebného obvodu v Borove, ktoré rozhodnutie sa vydalo zvlášť pre účely stavby Lesovnej Krajskej správy Lesov v Solivare s tým, že stavba bude prevedená podľa schváleného projektu a bližších podmienok daných Odborom pre výstavbu ONV vo Vranove rozhodnutím o prípustnosti stavby. Podľa neho toto rozhodnutie jednoznačne znamená, že išlo o legálnu stavbu, teda v žiadnom prípade nie o o stavbu neoprávnenú. Uvedené rozhodnutie podľa neho znamenalo, že na základe toho bolo možné udeľovať stavebné povolenia a vyvlastňovať pozemky na staveniska vnútri označeného obvodu a proti tomuto rozhodnutiu mohol podať odvolanie len MNV v Borove a verejné orgány, ktorých sa určenie stavebného orgánu týkalo. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Podľa § 135 c) ods. l až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil ( ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Citované zákonné ustanovenie umožňuje vlastníkovi pozemku domáhať sa ochrany len proti neoprávnenému stavebníkovi. Otázku zriadenia stavby je vždy potrebné riešiť v súlade s právnymi predpismi platnými v čase jej vzniku, ako stavby v právnom zmysle. Iba pri neoprávnenosti stavby je možné rozhodnúť spôsobom, ktorý upravuje ustanovenie § 135 c) Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu vyplýva, že hospodárska budova, ktorá je predmetom sporu bola zriadená vlastnou výstavbou Lesným závodom v Medzilaborciach a bola dokončená v roku 1959, preto pre posúdenie oprávnenosti zriadenia stavby na cudzom pozemku bolo potrebné aplikovať zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka z roku 1950 t.j. zákon č. 141/1950 Zb. a súvisiace predpisy. Podľa § 158 zákona č. 141/1950 Zb. socialistická právnická osoba mohla si zriadiť a mať vlastnú stavbu na pozemku, ktorý jej bol odovzdaný do trvalého užívania. Uvedené zákonné ustanovenie odkazuje na § 103 ods. 2. Z ustanovenia § 103 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v záujme rozvoja národného hospodárstva a všeobecného blahobytu bolo možné časť národného majetku tiež odovzdať socialistickým právnickým osobám, najmä ľudovým družstvám, štátnym lesom do trvalého užívania. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že právnická osoba, štátne lesy, si mohli oprávnene zriadiť vlastnú stavbu iba na pozemku, ktorý by im bol odovzdaný do trvalého užívania z majetku štátu. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby pôvodná parcela zapísaná v pozemnoknižnej vložke 32 k.ú. A., par. č. 33/3, zodpovedajúca parcele KNC 232 bola vo vlastníctve štátu. Z uvedenej pozemnoknižnej vložky jednoznačne vyplýva, že predmetná parcela bola pôvodne vedená v pozemnoknižnej vložke č. 341 k.ú. A.. Dňa 24.4.1952 pod č.d. 157/1952, podľa regulačného plánu a zápisnice č. 26, bola uvedená parcela zapísaná do vložky č. 32 k.ú. A. ako stavebná plocha o výmere 2543 m2 a vložené vlastnícke právo pre V. E., rod. F. v celosti. Z uvedeného dôvodu predmetná parcela ani nemohla byť v trvalom užívaní štátnych lesov a zriadenie vlastnej stavby na tomto pozemku štátnymi lesmi z tohto dôvodu nebolo právne možné. Občiansky zákonník z roku 1950 umožňoval § 159 zriadiť stavbu na cudzom pozemku z iného právneho titulu ako upravovalo ustanovenie § 158 len na základe práva stavby. Podľa § 160 právo zriadiť si trvalú stavbu na cudzom pozemku ( právo stavby) vznikalo zo zákona alebo úradným výrokom ( § 114) alebo zmluvou. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa nevyplýva, žeby bolo k predmetnému pozemku zriadené právo stavby podľa § 160 zákona č. 141/1950 Sb.. Rozhodnutie o zriadení práva stavby nebolo preukázané žiadnymi listinnými dôkazmi. Taktiež nebolo preukázané, žeby došlo k uzavretiu zmluvy medzi vlastníkom pozemku (V. E. ) a vlastníkom stavby. Za právo stavby nemožno považovať Rozhodnutie Odboru pre výstavbu Rady Krajského národného výboru v Prešove č. Výst. 1347/57-II. zn 20.3.1957, ktoré považoval súd prvého stupňa, ako aj žalovaní, za stavebné povolenie. Citovaným rozhodnutím bo iba určený stavebný obvod pre plánovanú stavbu lesovne Krajskej správy lesov v Solivare. Určenie stavebného obvodu sa spravovalo zákonom č. 280/1949 Zb. a vládnym nariadením č. 51/1950 Zb. Ustanovenie § 5 zákona č. 280/1949 Sb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí, a vládne nariadenie č. 51/1950 Sb. o územnom plánovaní obcí určovalo stavebné obvody pre každú obec, v ktorej sa mali uskutočňovať nové pozemné stavby alebo verejné zariadenia. Za tým účelom sa určil jeden alebo viac stavebných obvodov. Podľa § 14 vlád. nar. č. 51/1950 Sb. určenie stavebných obvodov malo len prechodný charakter v obciach, ktoré nemali potvrdený územný plán ani platný upravovací plán a len v najpotrebnejšom rozsahu. Citované rozhodnutie Odboru výstavby Rady KNV v Prešove rozhodne nie je stavebným povolením ani rozhodnutím o zriadení práva stavby na cudzom pozemku. Je len rozhodnutím o určení územia pre výstavbu v obci Borov, t.j. územným rozhodnutím, určením miesta kde sa mala stavba realizovať. Zo samotného rozhodnutia vyplýva, že stavba mala byť prevedená podľa schváleného projektu a bližších podmienok daných Odborom pre výstavbu ONV vo Vranove rozhodnutím o prípustnosti stavby. Rozhodnutie o prípustnosti stavby, t.j. práva stavby sa vyžadovalo. Takéto rozhodnutie nebolo predložené a nebolo preukázané, žeby na pozemku vo vlastníctve V. E. bolo zriadené právo stavby v prospech štátnych lesov. Stavba nebola ani zapísaná v pôvodnej pozemnoknižnej vložke. K tomu, aby mohol právny predchodca zriadiť stavbu na pozemku vo vlastníctve V. E. sa vyžadovala buď zmluva, alebo aspoň jej súhlas. V. E. jednoznačne potvrdila, že právny predchodca žalovaných s ňou nejednal, a ona žiaden súhlas k výstavbe tejto nehnuteľnosti nedala. Tomu nasvedčuje aj zápisnica z jednania MNV v Borove z 5.1.1957 ( čl. 127 spisu) z ktorej je zrejmé, že zástupcovia miestnej štátnej správy, MNV v Borove, pri rozhodovaní, kde sa má stavba lesovne umiestniť, vychádzali z toho, že pozemky mpč. 33/3 a 33/4 pôvodne patrili O. V., ktorý bol nezvestný a boli toho názoru, že v tom čase boli vo vlastníctve štátu. Z uvedenej zápisnice nepochybne vyplýva, že investor (štátne lesy) mal dosiahnuť vlastnícke právo cestou pôdohospodárskeho odboru ONV v Medzilaborciach. Za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať stavbu postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto postavenej neoprávnenej stavby je treba rozlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov (stavby bez stavebného povolenia, prípadne stavby postavené v rozpore so stavebným povolením). Aj stavba, ktorá bola povolená podľa príslušných administratívnych predpisov môže byť stavbou neoprávnenou. Vlastnícke právo bolo chránené aj vtedy platnou Ústavou z roku 1949 ale aj Občianskym zákonníkom z roku 1950. Odňať vlastnícke právo, alebo ho obmedziť bolo možné podľa § 108 cit. Obč. zák. len v stave núdze, za náhradu a v nevyhnutnej miere. Ani socialistická organizácia nemohla zriaďovať stavby na pozemkoch, ktoré jej neboli vyčlenené z majetku štátu do trvalého užívania, ktoré nenadobudla na základe zákona alebo úradným výrokom alebo zmluvou. Pokiaľ takúto stavbu zriadila na pozemku, ktorej vlastník bol známy, ktorý pozemok bol v súkromnom vlastníctve, ako je to v tomto prípade, realizáciu stavby nehnuteľnosti bez súhlasu vlastníka je vždy treba považovať za neoprávnenú a stavbu za neoprávnene zriadenú. V takomto prípade je možné usporiadať pomery medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku podľa § 135c) ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa usporiadal pomery medzi vlastníkom stavby t.j. žalovanými a žalobcom podľa § 135c) ods. l Občianskeho zákonníka tak, že nariadil odstrániť časť stavby vo vzdialenosti 210 cm od hraničnej čiary, tvoriacu oplotenie. Takýto spôsob vysporiadania odôvodnil tým, že je to účelné s ohľadom na skutočnosť, že vlastník sa o stavbu nestará. Už v roku 1990 požiadal právneho predchodcu o zbúranie stavby, k čomu dostal aj súhlas, ale stavbu nezbúral. Táto je v schátralom stave a ničí životné prostredie. Svoj záver odôvodnil aj stanoviskom Mesta Medzilaborce, ktoré práve z ekologického hľadiska doporučilo stavbu odstrániť na náklady žalovaných, ako aj záverom vysloveným v znaleckom posudku súdnym znalcom Ing. Q. K., ktorý nedoporučil asanovať celú stavbu, ale iba jej časť a zároveň vylúčil, žeby zbúraním tejto časti stavby vo vzdialenosti 210 cm od hraničnej čiary s pozemkom žalobcu došlo k narušeniu statiky celej stavby. Odvolací súd sa s týmto záverom plne stotožňuje a považuje ho za správny. Z pripojenej fotodokumentácie je zrejmý stav celej nehnuteľnosti. Časť hospodárskej budovy, nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných, si títo opravili aj vzhľadovo tak, že je prijateľný aj s ohľadom na životné prostredie, v ktorom ako žalobca tak aj žalovaní žijú. Zvyšná časť, na pozemku žalovaných je skutočne vo veľmi schátralom stave a potvrdzuje, že žalovaní nemali žiadnu snahu udržiavať ju v užívania schopnom stave v súlade s prostredím, v ktorom sa nachádza. Stavba pôsobí dehonestujúco ako aj okolitá časť pozemku. Každý vlastník má povinnosť, starať sa o nehnuteľnosti a udržiavať ich tak, aby neničili životné prostredie. Pokiaľ žalovaní časť predmetnej hospodárskej budovy neužívajú, nestarajú sa o jej údržbu a táto je v stave, v akom sa v súčasnej dobe nachádza, bolo účelné a zákonné nariadiť žalovaným odstrániť na vlastné náklady časť hospodárskej budovy nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu vo vzdialenosti 210 cm od hraničnej čiary, tvoriacu oplotenie. So zreteľom na uvedené, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. O trovách celého konania, včítane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p. s ohľadom na to, že využil postup rozhodovania o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.