Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 10Co/7/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307204908 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Irena Dobňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8307204908.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a sudcov JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: Urbárske pozemkové spoločenstvo v Trebišove, Námiestie mieru č. 1, Trebišov, zastúpený Ing. Dušanom Čintalom, Opatovská cesta 145, Košice, proti žalovaným: 1/ U. E., bytom M. V. XXXX/X, U. a 2/ Z. E., F. XXXX/X, U., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, Námestie osloboditeľov 10, Michalovce, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k.10C/76/2007-490 zo dňa 11.9.2009, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti vo veci samej tak, že určuje, že žalovaná U. E. nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov pod B 1 v 2/30 a pod B 441 v 1/30 a žalovaný Z. E. nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov pod B 442 v 1/30 a pod B 443 v 2/30 tak, ako boli na nich vedené v LV č. XXX pre kat. úz. E. zo dňa 2.12.2008, k parcelám registra E evidovaným na mape určeného operátu vedeným v katastri nehnuteľnosti ako parcela č. 713/2 - o výmere 279.879 m2 - lesné pozemky, parc. č. 740 - o výmere 3.104 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 758/2 - o výmere 1.593.227 m2 - lesné pozemky, parc. č. 761 o výmere 3.753 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 762 - o výmere 4.278 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 764 o výmere 1.465 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 765 o výmere 3.607 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 766 o výmere 7.935 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 767 o výmere 3.256 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 768 o výmere 1.822 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 769 o výmere 20.482 m2 - trvalé trávne porasty a parc. č. 770 o výmere 2.884 m2 - trvalé trávne porasty. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o povinnosti nahradiť trovy štátu. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Žalobca je povinný nahradiť súdny poplatok vo výške 15,50 eur na účet Krajského súdu v Prešove, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že návrh žalobcu v časti určenia, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX v podiele 6/30, zamieta. Určil, že vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. 713/2 o výmere 279.879 m2 - lesné pozemky, parc. č. 740 - o výmere 3.104 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 758/2 - o výmere 1.593.227 m2 - lesné pozemky, parc. č. 761 o výmere 3.753 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 762 - o výmere 4.278 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 764 o výmere 1.465 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 765 o výmere 3.607 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 766 o výmere 7.935 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 767 o výmere 3.256 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 768 o výmere 1.822 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 769 o výmere 20.482 m2 - trvalé trávne porasty a parc. č. 770 o výmere 2.884 m2 - trvalé trávne porasty, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. E. na meno odporcu v časti pod B 1 na U. E. v podiele 2/30, B 441 na U. E. v podiele 1/30, pod B 442 na Z. E. v podiele 1/30, B 443 na Z. E. v podiele 2/30, je Urbárske pozemkové spoločenstvo v Trebišove, IČO: 35 539 917, so sídlom Námestie mieru 1, Trebišov. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne vydať predmet tohto súdneho sporu v podiele 6/30 z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. E. vlastníkovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh žalovaných v 1. a 2. rade, že zástupca žalobcu nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, zamietol. Účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania a žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť na účet Okresného súdu Humenné svedočné vo výške 3,1 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť na účet Okresného súdu Humenné svedočné vo výške 3.1 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový súd mal za preukázané, že žalobca svoje vlastnícke právo odvodzuje od kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola uzavretá 7.7.1987 v Budapešti. Účastníkmi tejto kúpnopredajnej zmluvy boli na jednej strane rytier R. E., ako splnomocnený zástupca vdovy K. F. rod. L. U. a E. L., rod. K. U., ktorí vystupovali na strane predávajúcich a na strane druhej 10 kupujúcich, ktorí uzatvorili túto kúpnopredajnú zmluvu v ich mene, v mene Hospodárov a želiarov v Trebišove. Odporcovia v 1. a 2. rade odvádzajú svoje vlastnícke právo od notárskej zápisnice č. N206/95, Nz 217/95 zo dňa 25.9.1995, ktorou si PharmDr. E. R., PhDr. L. Y. CSc. a E. U. nechali osvedčiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným vo vložke č. 51 k. ú. E. a tiež na základe kúpnopredajnej zmluvy vyhotovenej v Budapešti dňa 7.7.1897, a to po právnych predchodcoch L. Y. a L. U.. Podľa odôvodnenia tejto notárskej zápisnice, právni predchodcovia L. U. a L. Y. ako pôvodní trebišovskí urbariári a želiari od kúpy dňa 7.7.1897 predmet kúpy užívali dobromyseľne a nerušene. Podiel L. U. po jeho smrti užíval syn P. U., ktorý zomrel X.XX.XXXX, ale ešte predtým v roku 1943 daroval svoj podiel otcovi U. E., L. Y. a PharmDr. R. E. L. Y., ktorí užívali predmetné nehnuteľnosti až do doby, keď tieto prešli do užívania JRD. L. Y. bol tiež jedným z urbarialistov a želiarov, ktorý získal podiel na predmetných nehnuteľnostiach na základe kúpnopredajnej zmluvy z roku 1897. Tento svoj podiel ústnou zmluvou daroval svojmu synovi a dedovi účastníkovi notárskej zápisnice L. Y. v roku 1920. Tento predmetné nehnuteľnosti v roku 1924 daroval svojmu synovi a otcovi účastníkov notárskej zápisnice, ktorý tieto nehnuteľnosti užívali nerušene až do doby, pokiaľ tieto nehnuteľnosti neprešli do užívania JRD. Ďalej žalovaní v 1. a 2. rade tvrdili, že v čase podpísania kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 7.7.1897, spoločenstvo hospodárov a želiarov v Trebišove malo len 10 členov, ktorí túto zmluvu podpisovali za seba a dvaja z týchto účastníkov L. Y. a L. U. boli právni predchodcovia žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd určil, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi nehnuteľností v podiele 6/30 zapísaných na LV č. XXX k. ú. E.. V tejto časti súd návrh žalobcu zamietol s odôvodnením, že žalobca nemá na takomto určení naliehavý právny záujem, pretože jeho právne postavenie by sa pri určení, že odporcovia v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti, nezmenilo. Takýmto určením by sa navrhovateľ vlastníkom nestal. Preto vo veci bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Dopĺňacím rozsudkom rozhodol o povinnosti vydať predmet sporu žalobcovi do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh žalovaných v 1.a 2. rade, že zástupca žalobcu nie je spôsobilý na riadne zastupovanie zamietol. Taktiež rozhodol o nepriznaní náhrady trov účastníkom konania a o trovách štátu za svedočné. Na základe podaní a odvolaní žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade vo veci rozhodoval odvolací súd. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok súdu o zamietnutí návrhu, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k. ú. E. v podiele 6/30 a žiadal odvolací súd zmeniť výrok napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a priznať žalobcovi náhradu trov konania vo výške 6.924,15 eur s uložením povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil navrhovaný petit návrhu a preto rozhodol výrokom, že žalovaní nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, čo tento výrok časovo pôsobí zhodne s výrokom súdu, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalobca. Pokiaľ ide o trovy konania, nestotožnil sa s odôvodnením súdu, že žalobca nebol v konaní celkom úspešný, že úspech oboch účastníkov konania je rovnaký. Ak žalobca je vlastníkom celého požadovaného podielu, potom nemožno hovoriť, že žalobca mal len čiastočný úspech a to taký, ako mali žalovaní, pretože žalovaní nemali žiaden úspech. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa priznal náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvého stupňa bolo podané odvolanie aj zo strany žalovaných. Odvolanie podali z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), f) O.s.p.. Napadnutým rozsudkom súd určil, že vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 371 k. ú. E. v podiele 6/30, ktoré pôvodne patrili žalovaným v 1. a 2. rade je žalobca Urbárske spoločenstvo v Trebišove, Námestie mieru 1, Trebišov. Neobstojí tvrdenie súdu, že po preskúmaní kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 7.7.1897 súd mal za to, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom tejto zmluvy ako kupujúci získali urbariálni hospodári a želiari v Trebišove, pričom na strane kupujúceho za týchto hospodárov a želiarov kúpnopredajnú zmluvu podpísali ich 10 zástupcovia. Žalovaní v 1. a 2. rade odvodzujú svoje vlastnícke právo od notárskej zápisnice, z ktorej je zrejmé, že L. Y. a L. U. sú ich právnymi predchodcami, ktorí ako dvaja z 10 kupujúcich podpísali kúpno- predajnú zmluvu. Z kúpnopredajnej zmluvy je zrejmé, že spoločenstvo v tom čase malo len 10 členov, ktorí uvedenú zmluvu vlastnoručne podpísali. Ak by žalobca chcel byť úspešný, tak by konaním musel preukázať, že zákonným spôsobom nadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam po ďalších 8 členoch spoločenstva, ktorí podpísali kúpnopredajnú zmluvu v roku 1897. Na liste vlastníctva č. XXX nie je vyznačené, že ide o spoločné nehnuteľnosti členov Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Trebišove, preto spoločenstvo nemôže ani podať takúto žalobu, ktorá je predmetom konania. Vykonanie dôkazu prekladom kúpnej zmluvy napáda z dôvodu, že tento preklad je už starý skoro 20 rokov. Má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé a vzbudzuje pochybnosti. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta. Odvolací súd na prejednaníe podaných odvolaní nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p.. Na tomto nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol viazaný dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých by bol oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu prvého stupňa len vtedy, ak by prípadné vady konania mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po prejednaní veci v intenciách príslušných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu, ako aj žalovaných v 1. a 2. rade, nie je možné vyhovieť. Z dôvodov viazanosti dôvodmi podaných odvolaní odvolací súd rozsudkom súdu prvého stupňa 10C/76/2009-551 zo dňa 8.12.2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti vo veci samej tak, že určil, že žalovaná U. E. nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov pod B 1 v 2/30 a pod B 441 v 1/30 a žalovaný Z. E. nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov pod B 442 v 1/30 a pod B 443 v 2/30 k parcelám registra E evidovaným na mape určeného operátu vedených v katastri nehnuteľnosti v LV č. XXX pre k. ú. E. ako parcela č. 713/2 - o výmere 279.879 m2 - lesné pozemky, parc. č. 740 - o výmere 3.104 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 758/2 - o výmere 1.593.227 m2 - lesné pozemky, parc. č. 761 o výmere 3.753 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 762 - o výmere 4.278 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 764 o výmere 1.465 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 765 o výmere 3.607 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 766 o výmere 7.935 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 767 o výmere 3.256 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 768 o výmere 1.822 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 769 o výmere 20.482 m2 - trvalé trávne porasty a parc. č. 770 o výmere 2.884 m2 - trvalé trávne porasty. Rozsudok súdu prvého stupňa v jeho vyhovujúcich častiach o určení vlastníckeho práva a o povinnosti vydať nehnuteľnosti zmenil tak, že žalobu v týchto častiach zamietol. Potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o povinnosti nahradiť trovy štátu a nepriznal účastníkom náhradu trov konania. Po preskúmaní konania súdom prvého stupňa a po objasnení dôkazov v odvolacom konaní odvolací súd rozhodol tak, že menil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti vo veci samej tak, že určil, že žalovaná U. E. a žalovaný Z. E., nie sú vlastníkmi spoluvlastníckych podielov zapísaných na LV č. XXX pod položkami B 441, B 442, B 443 v podieloch 6/30 k. ú. E.. Mal za preukázané, že uzavretá kúpna zmluva v roku 1897 bola uzavretá v prospech kupujúcich, zapísaných v katastri ako Spoločný lesný majetok bývalých lesných urbariálnych majiteľov obce Trebišov, ako to vyplýva zo zmluvy a tento majetok mal byť opatrovaný ako spoločný urbariálny les na základe riadneho hospodárskeho podnikového plánu. Zo zápisnice číslo 51 pozemkovej knihy k. ú. E. vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané v tejto zápisnici, boli vedené na Trebišovských urbarialistov, gazdov a želiarov, titulom kúpy v roku 1897. Ďalší dôkaz v prospech žalobcu je Krajinský vestník z 17.6.1933, z ktorého odvolací súd zistil, že Lesné oddelenie Okresného úradu v Humennom pod položkou 33 viedlo bývalých urbarialistov E. ako spoločenstvo na základe vtedy platných zákonov. Z rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva, lesného hospodárstva vyplýva, že pracovná skupina Štátnej starostlivosti o lesy Rady ONV v Medzilaborciach bývalý Urbariát Trebišov v Roškovciach spoločný les odovzdala do obhospodarovania podľa § 2 zák. SNR č. 2/1958 Zb. dňa 4.8.1958 na základe rozhodnutia č. 2563/1958. V zmysle citovaného zákona boli odovzdané nehnuteľnosti kat. úz. obce E., vložka č. 51 lesné spoločenstvo vo výmere 184440 ha. Z výpovede svedkyne W. P. vyplýva, že jej dedo Y. podpisoval kúpnopredajnú zmluvu v roku 1897. Táto zmluva bola podpísaná za urbariát, a nie za jednotlivca. Z notárskej zápisnice N 206/95 Nz 217/95, napísanej na Notárskom úrade JUDr. X. F., v obvode Okresného súdu Trebišov, podľa § 56 ods. 2 písm. g/ a § 63 zák. č. 323/92 Zb. sa zisťuje, že vydala osvedčenie o vyhlásení vydržania vlastníctva k nehnuteľnosti účastníkom tejto notárskej zmluvy, a to U. E., rod. Y., PharmDr. E. R., rod. Y. a P.. Y. L. CSc., ktorí pred notárkou vyhlásili, že v zmysle § 134 Obč. zák. vydržali vlastníctvo k nehnuteľnostiam evidovaných v k. ú. E. vo vložke č. 51, parc. č. 713/b les vo výmere 34 ha 3656 m2, parc. č. 740 lúka vo výmere 3.104 m2, parc. č. 758/b les vo výmere 149 ha 2753 m2, parc. č. 761 lúka vo výmere 3.370 m2, parc. č. 762 lúka vo výmere 4.107 m2, parc. č. 764, 765, 766, 767, 768, 769 lúky vo výmere 2 ha 178 m2, parc. č. 770 lúka vo výmere 3.205 m2, podľa kúpnopredajnej zmluvy vyhotovenej v Budapešti dňa 7.7.1897 v 2/10, na podiely členov bývalých Trebišovských urbarialistov, hospodárov a želiarov L. U. a L. Y., a to každému z nich v rovnakom pomere, t. j. po 2/30 k celku. Tomuto pozemnoknižnému stavu zodpovedá stav podľa katastra - parc. č. 713/b, 740 - v parcelách KN 475 - LZ Medzilaborce, parc. č. 758/ b - v parcele KN 454, 455 - LZ Medzilaborce, parcely č. 761, 762 - v parcelách KN 454 - LZ Medzilaborce, parcely 764, 765, 766, 767, 768, 769 - v parcelách KN 454 - LZ Medzilaborce, parcela č. 770, zlúčená v parcele KN 455 - LZ Medzilaborce, nakoľko splnili všetky zákonom ustanovené podmienky vydržania. Predmetné nehnuteľnosti užívali ich právni predchodcovia L. U. a L. Y. ako pôvodní bývalí Trebišovskí urbariálni hospodári a želiari, dobromyseľne a nerušene v ideálnych podieloch spolu s ostatnými Trebišovskými hospodármi a želiarmi na základe kúpnopredajnej zmluvy vyhotovenej v Budapešti 7.7.1897 odo dňa kúpy. Podiel L. U. užíval po jeho smrti jeho syn Pavel U., ktorý zomrel 2.11.1945, pred smrťou asi v roku 1943 daroval svoj podiel v predmetných nehnuteľnostiach ústnou darovacou zmluvou ich otcovi L. Y., s ktorým žil v spoločnej domácnosti. L. Y. predmetné nehnuteľnosti užíva odo dňa daru dobromyseľne a nerušene ako svoje vlastné, až do doby, kým tieto neprešli do užívania JRD. V súčasnosti tieto pozemky užíva Lesný závod Medzilaborce. L. Y. daroval darovacou zmluvou svoj podiel 1/10 svojmu synovi, t. j. dedovi L. Y. asi v roku 1920 a ten predmetné nehnuteľnosti daroval opäť ústnou darovacou zmluvou asi v roku 1924, t. j. pred svojou smrťou synovi a ich otcovi L. Y.. Tieto tvrdenia v priebehu vykonávania dokazovania neboli preukázané a v prejednávanej veci bolo jednoznačne preukázané, že ide o spoločný majetok a preto žalovaní na základe notárskeho osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona číslo 323/1992 Zb. sa nemohli stať vlastníkmi žalovaných parciel v rozsahu 6/30 z pozemkového spoločenstva. Odvolací súd konštatoval, že ani spoločenstvo sa nemôže stať vlastníkom sporných nehnuteľností a z tohto dôvodu zmenil rozsudok aj vo vyhovujúcej časti o určení vlastníckeho práva a o povinnosti vydať nehnuteľnosti tak, že žalobu v týchto častiach zamietol. Z vykonaného dokazovania, ako aj z platných predpisov vyplýva, že vlastníkmi spoluvlastníckych podielov sú všetci spoluvlastníci uvedení v liste vlastníctva. Z platného zákona upravujúceho vlastníctvo k spoluvlastníckym podielom týkajúcich sa urbariátov a obdobných spoločností jednoznačne vyplýva zákonný postup pre nadobúdanie vlastníctva pre uvedenú právnickú spoločnosť. Z uvedeného dôvodu uvedená právnická osoba sa nemohla stať vlastníkom spoluvlastníckych podielov a z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto vyhovujúcej časti pokiaľ išlo o určenie vlastníckeho práva. Proti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 10Co/76/2009-551 zo dňa 8.12.2010 bolo podané dovolanie zo strany žalovaných, a to v intenciách ustanovení § 237 písm. d) O.s.p. a tiež z dôvodov uvedených v § 238 ods. 1 O.s.p.. Žalovaní v 1. a 2. rade v dôvodoch dovolania poukazujú na to, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a preto podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné. Odvolací súd svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 4 zákona číslo 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého podielové spoločenstvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Ďalej, že podmienky drobenia jednotlivých vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti vlastníci upravujú tak, aby nevznikali vlastnícke podiely spoločnej nehnuteľnosti s výmerou menšou ako 2000 m2. Na základe notárskeho osvedčenia o prehlásení účastníkov a o nadobudnutí vlastníctva na základe vydržania sa žalovaní nemohli stať vlastníkmi žalovaných parciel v rozsahu 6/30 z pozemkového spoločenstva. Odvolací súd poukázal na Nález Ústavného súdu SR III. ÚS 154/2010-44 zo dňa 5.10.2010. Aj podľa tohto rozhodnutia údajne podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné a nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov. Uvedený právny názor odvolacieho súdu je v rozpore s právnym názorom, ktorý uviedol v uznesení zo dňa 25.6.2008 sp. zn. 10C/23, 24, 25/2008, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil dôkaz pokiaľ ide o právnych nástupcov, t. j. žalovaných, ktorí nadobudli sporné nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice. Žalovaní listom zo dňa 17.2.2009 prvostupňovému súdu doručili listinné dôkazy svedčiace o tom, že L. U. a L. Y. boli ich právnymi predchodcami. Súdu doručili rodné listy, úmrtné listy a sobášne listy, ktoré potvrdzujú, že ich právnymi predchodcami boli L. U. a L. Y.. Prvostupňový súd sa neriadil právnym názorom odvolacieho súdu a na tieto dôkazy vôbec neprihliadal. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd sa dostal do vlastných rozporov, lebo otázkou právnych nástupcov žalovaných sa už nezaoberal. Svoje rozhodnutie oprel o jediný dôkaz - že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné. Žalovaní v 1. a 2. rade odvodzujú svoje vlastnícke právo od notárskej zápisnice, z ktorej je zrejmé, že L. Y. a L. U. sú ich právnymi predchodcami, ktorí ako dvaja z desiatich členov podpísali kúpno- predajnú zmluvu dňa 7.7.1897, ktorá je v spise. Z tejto zmluvy je zrejmé, že spoločenstvo v tom čase malo len 10 členov, ktorí túto zmluvu vlastnoručne podpísali. Žalovaní nadobudli svoje vlastnícke právo po svojich predkoch v podiele 2/10, t. j. 6/30 z celkovej výmery nehnuteľnosti za podmienok, ktoré sú uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 25.9.1995. Žalovaní vierohodne preukázali, že dvaja z členov spoločenstva boli ich predkovia. Odvolaciemu súdu ušlo pozornosti, že žalovaná v 1. rade založila Pozemkové spoločenstvo Limba. O tom, že takéto Pozemkové spoločenstvo Limba založené bolo, odvolací súd mal vedomosť, lebo aj na pojednávaní dňa 10.11.2010 sa člen senátu právneho zástupcu žalovaných spýtal, že či toto spoločenstvo Limba v súčasnosti užíva predmetné nehnuteľnosti. Zo spisu je tiež zrejmé, že žalovaná v 1. rade užívala sporné nehnuteľnosti ako celok o celkovej výmere 187,15 ha. Na podporu tohto tvrdenia žalovaní predložili súdu Dohodu o vydaní užívacieho práva k lesným pozemkom vo vlastníctve Pozemkového spoločenstva Limba, zo dňa 30.12.1997. Žalovaná v 1. rade preukázala, že sporné lesy o celkovej výmere 187,15 ha užívala ako celkom ešte od roku 1996. Ak by sa prijal právny názor odvolacieho súdu, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je nedeliteľné, tak možno uzavrieť, že žalovaní sa stali vlastníkmi všetkých nehnuteľností ako celku. Žalobca, ani jednotliví členovia Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Trebišove nepreukázali, že sa stali vlastníkmi sporných nehnuteľností. Žalovaní vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam preukázali notárskou zápisnicou č. N 206/95 zo dňa25.9.1995. Neobstojí tvrdenie odvolacieho súdu, že žalovaní nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností, lebo tie sú nedeliteľné. Vzhľadom na uvedené žiada, aby dovolací súd podľa § 243b ods. 3 O.s.p. zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne žiada, aby dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd po zistení, že dovolanie podali účastníci konania zastúpení advokátom proti rozhodnutiu uvedenému v § 238 ods. 1 O.s.p. preskúmal, či dovolanie v celom rozsahu podali osoby oprávnené podať dovolanie. V danom prípade žalovaní v 1. a 2. rade napadli rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Ich dovolanie smerovalo proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu aj v časti výroku, ktorou bola žaloba zamietnutá. Dovolací súd dovolanie žalovaných v tejto časti, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie vlastníctva k sporným pozemkom a o ich vydanie, odmietol ako podané osobami, ktoré nie sú subjektívne oprávnené podať dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p.. Pokiaľ ide o časť dovolania, ktorá smeruje proti zmeňujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo určené, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú v podieloch po 3/30 spoluvlastníkmi sporných pozemkov, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie je v tejto časti nielen objektívne, ale aj subjektívne prípustné, ale je aj opodstatnené. Dovolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a jeho predchádzajúce konanie bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok treba zrušiť. Dovolací súd ex offo (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmal, či v konaní nedošlo k procesným vadám konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a zistil, že v konaní k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. d) O.s.p., nedošlo. O procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. ide tiež v prípade nepreskúmateľnosti rozhodnutia v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p.. V danom prípade odvolací súd vyhovel žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov. Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení dostatočne neodôvodnil. Pokiaľ všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (spravidla žalovaného II. ÚS 382/2010). Odvolací súd v preskúmavanej veci poukázal na § 4 zákona číslo 181/1995 Z. z. a uvedený nález nevysvetlil ale, čo konkrétne mal na mysli pod právnou kvalifikáciou nehnuteľností a bez bližšieho odôvodnenia iba konštatoval, že žalovaní v 1. a 2. rade vzhľadom na túto právnu kvalifikáciu nehnuteľností nemohli nadobudnúť podielové spoluvlastníctvo vydržaním. Rozhodnutie odvolacieho súdu je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že zákon číslo 181/1995 Z. z. používa pojem „spoločná nehnuteľnosť“ a „nedeliteľnosť“ spoločnej nehnuteľnosti, predpokladá ale existenciu viacerých spoluvlastníkov a tiež viacerých podielov na spoločnej nehnuteľnosti (viď napríklad § 2 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1 alebo § 15 zákona číslo 181/1995 Z. z.). Nevylučuje, že spoluvlastnícky podiel spoločnej nehnuteľnosti bude aj samostatným predmetom prevodu alebo prechodu vlastníctva. Pri niektorých majetkových dispozíciách zakazuje drobenie pozemkov. Pri vydržaní ale nejde o majetkovú dispozíciu, či prevod vlastníctva; vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege). Žalovaní už v odvolaní namietali, že žalobca v konaní nepreukázal, že je právnym nástupcom urbárskeho spoločenstva Hospodárov a želiarov v Trebišove, ktoré sporné pozemky nadobudlo kúpnou zmluvou zo 7.7.1897. Odvolací súd k tejto námietke žalovaných iba stroho konštatoval, že toto nástupníctvo je preukázané na základe dôkazov doložených do spisu; dostatočne si však neuvedomil, že rozsudok, ktorého skutkové a právne závery vychádzajú zo súhrnného zistenia poukazujúceho súčasne na všetky vykonané dôkazy bez bližšej konkretizácie, na základe ktorého dôkazu a z akých dôvodov sa dospelo k určitému záveru, že je nepreskúmateľný. V uvedenej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (obsahujúcej „vysvetlenie“ nástupníctva) ide teda o rozsudok nepreskúmateľný. Dovolateľmi napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo obsah spisu nemohol byť v dovolacom konaní (vzhľadom na už spomenuté tzv. iné vady konania pre toto posúdenie dostatočným podkladom. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) v časti uvedenej vo výroku II. tohto uznesenia dovolacieho súdu a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Ako súvisiaci zrušil tiež výrok zrušovaného rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodol o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0. Odvolací súd z dôvodu čiastočného zrušenia rozsudku vo veci nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p.. Predmetom odvolacieho preskúmavania je zrušujúci výrok rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorým súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti vo veci samej tak, že určil, že žalovaná U. W. nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov pod B 1 v 2/30 a pod B 441 v 1/30 a žalovaný Z. E. nie je vlastníkom spoluvlastníckych podielov pod B 442 v 1/30 a pod B 443 v 2/30 tak, ako boli na nich vedené v LV č. XXX pre kat. úz. E. zo dňa 2.12.2008, k parcelám registra E evidovaným na mape určeného operátu vedeným v katastri nehnuteľnosti ako parcela č. 713/2 - o výmere 279.879 m2 - lesné pozemky, parc. č. 740 - o výmere 3.104 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 758/2 - o výmere 1.593.227 m2 - lesné pozemky, parc. č. 761 o výmere 3.753 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 762 - o výmere 4.278 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 764 o výmere 1.465 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 765 o výmere 3.607 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 766 o výmere 7.935 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 767 o výmere 3.256 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 768 o výmere 1.822 m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. 769 o výmere 20.482 m2 - trvalé trávne porasty a parc. č. 770 o výmere 2.884 m2 - trvalé trávne porasty, ako aj súvisiace výroky o trovách štátu a trovách konania. V priebehu odvolacieho konania zástupca žalobcov predložil návrh na opravu časti petitu, čiže na zmenu žaloby s tým, aby súd určil, že podiely, ktoré sú zapísané 6/30 na U. E. a Z. E. vlastníkom týchto sú členovia Urbárskeho pozemkového spoločenstva v Trebišove, so sídlom Námestie mieru č. 1, Trebišov, ktorým nezákonným spôsobom zo strany žalovaných boli odcudzené časti z ich podielov, menovite podielovými spoluvlastníkmi sú spoluvlastníci uvedení v zozname v počte asi 164. Ďalej aby bolo rozhodnuté, že žalovaní v 1. a 2. rade sú spoločne a nerozdielne zaviazaní uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 6.638,78 eur a sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy svedočného vo výške 6,171 eur (186,- Sk) na účet Okresného súdu v Humennom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V priebehu odvolacieho konania bolo súdu dané na vedomie zo strany žalovaných, že podanie, ktoré bolo adresované Správe katastra Medzilaborce, a to žiadosť o obnovu zápisu spoluvlastníckych podielov na žalovaných, táto žiadosť bola žalovaným vrátená z dôvodu, že dňa 23.6.2011 bola na Správu katastra Medzilaborce doručená Notárska zápisnica č. N 92/2011 zo dňa 7.6.2011 napísaná na Notárskom úrade v Sečovciach notárom JUDr. Alexandrom Demeterom označená ako Dodatok k osvedčeniu o prehlásení účastníkov o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania dňa 19.5.2002 pod N 379/2005. Správa katastra uvedenú listinu zaevidovala pod číslom Z-251/2011. Zo strany žalobcu bol doložený ďalší dôkaz do spisu, a to vlastnícky list, z ktorého sa zisťuje, že tento bol vložený v roku 1898 v januári 13. pod číslom listu 204, kúpna cena 6.500 Forintov v Budapešti v roku 1897 v júli 7. a zároveň v Trebišove v roku 1897 v júli 25. došlo ku kúpnopredajnej zmluve na základe Budapeštianskej dohody z roku 1894 v októbri 7. z knihy zväzkov číslo 4 boli prevedené tieto parcely A I. rad 1-12, 713/6, 740, 758/6, 761, 762, 764, 765, 766, 767, 768, 769, 770. Tento majetok sa prevádza na nových majiteľov - Trebišovský urbársky spolok gazdov a želiarov. Obidve strany si dohodli „poradové číslo 269917 vložené v roku 1898 v máji meno Ripant“. Je to preklad z maďarskej listiny. V priebehu odvolacieho konania zástupca žalovaných poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu, že z tohto uznesenia vyplývajú pre neho tri názory, že v danom prípade nebol preukázaný žalobcov naliehavý právny záujem, pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu nehnuteľnosti, odvolací súd nesprávne zaujal stanovisko k nadobudnutiu vlastníctva, pretože Najvyšší súd poukázal aj na spôsob originálneho spôsobu nadobudnutia vlastníctva, okrem iného aj spôsobom vydržania a Najvyšší súd SR poukázal aj na to, že v danom prípade nebolo preukázané právne nástupníctvo, a to z pôvodných hospodárov a želiarov v Trebišove na terajšieho žalobcu a nedá sa automaticky stotožniť vtedajší urbariát so súčasným. Navrhuje, aby odvolací súd v intenciách Najvyššieho súdu žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že žalovaní získali vlastníctvo na základe osvedčenia vydržaním a to je vysvetlené v notárskej zápisnici. Vlastníctvo nadobudli po pánovi L. U. a L. Y., ktorí uzatvárali kúpnu zmluvu v roku 1897. Ďalej uviedol, že kupujúcich bolo iba 10 a nebolo preukázané, aby boli splnomocnení na kupovanie pre iných, ako pre seba. Plnomocenstvo ku tejto kúpnej zmluve chýba. Nástupníctvo bolo preukázané po L. U. a po L. Y. v priebehu konania doložením úmrtných rodných listov a sobášnych listov. Ďalej právny zástupca uviedol, že do dobromyseľnosti sa započítava aj držba predchodcu. Zástupca žalobcu v priebehu odvolacieho konania uviedol, že z uznesenia Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa žalobcovi vyčítalo, že v dostatočnom rozsahu neboli doložené dôkazy, ale naopak, že tieto dôkazy neboli dostatočným spôsobom zdôvodnené. Zo strany žalovaných nástupníctvo vôbec nebolo preukázané, ale zo strany žalobcov bolo nástupníctvo vo vzťahu k L. Y. preukázané až do štvrtého kolena. Zo strany žalovaných vo vzťahu k L. U. nebolo preukázané darovanie žalovaným. Takýmto dôkazom žalovaní v 1. a 2. rade nedisponujú. Zástupca žalobcu opätovne predložil rodokmeň žalovaných. Pre zdôvodnenie právneho nástupníctva žalobca poukázal na to, že od predchodcov vlastníckych podielov členov, ktorí tvoria v súčasnej dobe podielníctvo uvedeného urbariátu, odvádza právne nástupníctvo žalobca. Predtým v roku 1897 išlo o jediné spoločenstvo odvádzané od tejto kúpnej zmluvy, avšak delilo sa na štyri spolky na horných a dolných hospodárov, horných a dolných želiarov. Avšak v skutočnosti tieto štyri spolky tvorili jedno spoločenstvo, jeden celok. Aj v súčasnej dobe je to len jedno spoločenstvo odvádzané od týchto podielnikov, ktorí tvoria uvedené spoločenstvo. Zástupca žalobcu dáva súdu do pozornosti zoznam podielnikov, z ktorých sa dá usúdiť, že sú právnymi nástupcami predchádzajúcich členov, ktorí kupovali predmetnú nehnuteľnosť a sú uvedení v kúpnopredajnej zmluve. Tento zoznam členov je z roku 1922. Ďalej poukazuje aj na zápisnicu o konfrontácii medzi svedkami, z ktorej vyplýva, že L. Y. pred vyšetrovateľom v Trebišove uviedol, že si uvedomil, že desiati členovia kúpnopredajnej zmluvy jednali za urbariát a nejednali za seba, o čom svedčí aj podiel, ktorý mal byť predmetom vydržania, ktorý nezodpovedal podielu 1/10, ale podielu asi v rozsahu 470 členov. Opätovne predložil zápisnicu číslo 51 ako výpis z pozemkovej knihy katastrálneho územia E., kde sú podielnici uvedení pod menom Trebišovskí urbarialisti, gazdovia, želiari titulom kúpy r. 189ý bez ťarch a z tejto výmery došlo k odčleneniu 6/30 pre žalovaných. Naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby spočíva v tom, že tieto nehnuteľnosti patria spoločenstvu, na ktorom spoločenstvo hospodári a podielovo patria členom spoločnosti. Ďalej svoj právny záujem opiera aj o rozhodnutie, ktorým predmetné nehnuteľnosti urbariáty boli prevedené do JRD Trebišov. Súdnym rozhodnutím dôjde k prinavráteniu týchto nehnuteľností, ktorých vlastníkmi sa stali žalovaní, do podielového spoluvlastníctva tým, ktorým to patrí a tým sa zvýši výška ich podielu o tento podiel, o ktorý boli ukrátení. V priebehu konania predložil aj návrh na zmenu petitu podľa písomného podania zo dňa 17.10.2012 a krátkou cestou bol tento doručený aj právnemu zástupcovi žalovaných. Odvolací súd rozhodol uznesením, že nepripúšťa zmenu žaloby podľa podania predloženého na súdnom pojednávaní dňa 17.10.2012, nakoľko výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na rozhodnutie o zmenenom návrhu (§ 95 ods. 1 O.s.p.). V závere zástupca žalobcu navrhol, aby súd rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi nehnuteľností predmetného sporu a žiadal odvolací súd o dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia. Podaným návrhom si uplatnil náhradu trov celého konania., ako aj trov štátu. Právny zástupca žalovaných predložil súdu 2 podania, a to žiadosť o obnovu zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktorým nebolo vyhovené a vrátenie listín. Zástupca žalovaných k výpovedi pred vyšetrovateľom vo vzťahu ku PhDr. L. Y. poukázal na to, že trestné konanie bolo zastavené. Podaným trestným oznámením bol zastrašovaný a preto prehlásil tak, ako prehlásil pred vyšetrovateľom. Nikdy nepovedal to, že to, čo bolo povedané pred notárskym úradom, že to nie je pravdivé. Zástupca žalobcu vysvetlil, že pokiaľ ide o predmet zápisu v katastri nehnuteľnosti, nie sú pravdivé tvrdenia, že žalovaní tam nie sú zapísaní. Sú tam zapísaní, ale podľa podielu po otcovi nie tak, ako si dali osvedčiť žalovaní v 6/30-nách. Zmena, ktorá nastane po zápise v katastri nehnuteľnosti, spočíva v prinavrátení a nerušenom užívaní ukrátených častí podielov zo spoločnej nehnuteľnosti tým, ktorým toto právo svedčí ako podielové spoluvlastníctvo vo veľkosti, ktorú v minulosti osvedčili. Do spisu bola doručená notárska zápisnica o prehlásení účastníkov o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona číslo 323/1990 Zb., ktorý bol vyhotovený notárom JUDr. Alexandrom Demeterom so sídlom v Sečovciach, dňa 19.5.2005 pod číslom N 379/2005 a Nz 22421/2005. Týmto zápisom došlo k majetkovému vysporiadaniu pozemkov v k. ú. E. na LV č. XXX v 24/30 v pomere k celku a podielu 6/30 v pomere k celku, ktorý v čase vyhotovenia notárskej zápisnice číslo N 379/2005 a Nz 22421/2005 bol predmetom súdneho konania. Došlo k rozdeleniu podielu 6/30 medzi uvedených spoluvlastníkov v tejto notárskej zápisnici ako príloha bol predložený list vlastníctva č. 371 s uvedenými vlastníkmi, ktorí boli uvedení v notárskej zápisnici. Tak, ako už bolo v odvolacom konaní konštatované, predmetom tohto konania je zrušujúci výrok uznesením Najvyššieho súdu označený sp. zn. 3Cdo 68/2011 zo dňa 6.12.2011, ktorým zrušil určujúci výrok v rozsudku odvolacieho súdu, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú v podieloch po 3/30 podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX ako parciel tam uvedených, ako aj súvisiace výroky o náhrade trov konania a náhrade trov štátu. Z vykonaného dokazovania odvolací súd má za to, že žalobca podal oprávnene určujúcu žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú podielovými vlastníkmi sporných nehnuteľností, uvedených vo výroku rozsudku. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade na základe vydržania vlastníckych podielov na sporných pozemkoch tak, ako sú uvádzané v notárskej zápisnici, sa nemohli stať podielovými vlastníkmi v podiele 6/30-tin. Odvolací súd z notárskej zápisnice zisťuje, že právnymi predchodcami žalovaných bol L. U. a L. Y., ktorí mali uzatvárať kúpnopredajnú zmluvu vyhotovenú v Budapešti dňa 7.7.1897. L. U. a L. Y. ako bývalí Trebišovskí urbarialisti a želiari hospodárili dobromyseľne a nerušene spolu s ostatnými Trebišovskými hospodármi a želiarmi na základe kúpnopredajnej zmluvy vyhotovenej v Budapešti 7.7.1897 odo dňa kúpy. Z kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola uzatváraná 7.7.1897 vyplýva, že túto zmluvu uzavreli 10 kúpitelia v mene hospodárov a želiarov v Trebišove. Z obsahu tejto kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že títo vystupovali ako splnomocnenci urbariálnych hospodárov a želiarov v Trebišove. Kupujúci na základe podmienok zapísaných na Maďarskom kráľovskom ministerstve poľnohospodárstva prehlásili, že súhlasia s tým, aby lesné územie vo výmere 325 katastrálnych jút bolo prepísané pozemnoknižne na meno Spoločný lesný majetok bývalých urbariálnych majiteľov obce Trebišov a žiadajú takéto označenie a zaväzujú sa, že tento majetok bude opatrovaný ako spoločný urbariálny lesný na základe riadneho hospodárskeho podnikového plánu. Dňa 13.1.1898 pod číslom 204 bolo zapísané vlastnícke právo na nehnuteľnosti prepísané z pozemnoknižnej zápisnice číslo 4 obce Roskocz do pozemnoknižnej zápisnice 51 ako vlastnícke právo v prospech bývalých urbariálnych hospodárov a želiarov obci Trebišov pod B.1.. Z výpisu z pozemkovej knihy katastrálneho územia E. zo zápisnice číslo 51 zo dňa 5.12.1990 sa zisťuje, že dňa 29.10.1958 prešlo na parcelách 713/b a 758/b podľa článku 14 zákona číslo 44/1958 Povereníctva poľnohospodárstva zo dňa 1.4.1958 obhospodarovanie pre Krajskú správu lesov v Solivare Trebišovský urbarialisti, gazdovia a želiari z titulu kúpy rok 1897 bez tiarch. Z tejto zápisnice vyplýva, že nešlo o individuálne zapísaných podielových vlastníkov, ale o zápis Trebišovskí urbarialisti, gazdovia a želiari. Krajinský vestník číslo 19 zo dňa 17.6.1933 uvádza pod bodom 33, 34, 35 a 36 tiež označení bývalí urbarialisti E.. Do spisu boli doložené listinné dôkazy, a to Stanovy urbárskej spoločnosti Trebišov v označení Urbárska spoločnosť Trebišov, so sídlom v Trebišove je pokračovateľom Trebišovských urbarialistov, gazdov a želiarov. Sídlo spoločnosti Trebišov. Stanovy sú datované dňom 8.9.1992. Obvodný úrad v registri pozemkových spoločenstiev Trebišov dňa 28.2.1996 zaregistroval spoločenstvo s právnou subjektivitou v registri pozemkových spoločenstiev pod názvom Urbárske pozemkové spoločenstvo Trebišov s celkovou výmerou 187-03-73 ha, druh pozemku les, počet členov spoločenstva 394. Z uvedených dôkazov vyplýva, že bývalí urbarialisti Trebišov v Roškovciach boli označení ako urbariát, a nie ako fyzické osoby. Zo záznamu zo dňa 14.4.1993 na Lesnom závode v Medzilaborciach z príležitosti započatia preberacieho konania pozemkov Urbárskej spoločnosti v Trebišove, k. ú. E., ktoré boli v užívaní Lesného závodu Medzilaborce, bolo komisionálne jednanie zvolané pozvánkou Východoslovenské lesy, štátny podnik Košice. Predmetom jednania bolo fyzické odovzdanie lesov vlastníkom urbárskeho spoločenstva. Z dokladov predložených zástupcom žalobcu vyplýva, že žalovaná v 1. rade nie je v príbuzenskom vzťahu po L. Y.. Jej otec sa volal L. Y., matka bola R., rod. C.. Starý otec bol L. Y., mal za manželku U., rod. T. a jej prastarí rodičia boli L. Y., s manželkou V., rod. Y.. Tomu zodpovedajú aj sobášne a rodné listy. Rodokmeň účastníka kúpnej zmluvy L. Y. svedčí právnej nástupkyni účastníkov kúpnopredajnej zmluvy v roku 1897 pani W. P., rod. Y., nar. XX.X.XXXX, jej otec bol L. Y., matka U. P., účastník kúpnopredajnej zmluvy L. Y., matka V. F.. Tento rodokmeň vyplýva z rodného listu pani W. P., kópie sobášneho listu a výpisu rodného listu L. Y.. Rodokmeň odporcov E., žalovaná v 1. rade U. E., jej otec L. Y., matka R., rod. C., v 3. rade otec L. Y. a v 4. rade otec L. Y., žalovaný v 2. rade Z. E., syn R. E.. Z predložených dôkazov týkajúcich sa rodokmeňa po L. Y. žalobca preukázal, že tento rodokmeň vyvracia tvrdenie žalovaných, že ich právny predchodca bol jedným z 10-tich kupujúcich splnomocnencov, ktorý pri uzatváral kúpnu zmluvu v roku 1897 v Maďarsku. Naopak, z rodokmeňa vyplýva, že právne predchodcovstvo svedčí W. P., ktorá ako svedok svedčila v tomto konaní a ktorá pred súdom uviedla, že má vedomosť o tom, že 10 kupujúci boli iba splnomocnencami pri uzatváraní zmluvy. Žalovaní nepreukázali právne nástupníctvo po L. U. v tomto konaní. Dedič po L. U. P. U. nedaroval nehnuteľnosť L. Y. (otcovi žalobcov). Testamentov daroval L. a W. - U. W. z USA. Na základe tohto testamentu zo dňa 22.10.1945 Okresný súd v Sečovciach pod č. D 281/1945 odovzdal pozostalosť dedičov L. a W.-U. W. z USA. Žalobca je právnym nástupcom predchádzajúceho urbariátu a komposesorátu, ktorého majetok bol odovzdaný do JRD v Trebišove, čo vyplýva z rozhodnutia č. 2563/1998tak, ako to bolo uvedené. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade ide o urbariálnu spoločnosť Trebišovskí urbarialisti, gazdovia a želiari odovzdali predmetnú nehnuteľnosť na základe vtedy platného zákona podľa § 2 zákona SNR z roku 1958 Zb. dňa 4.8.1958 na základe rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva, lesného hospodárstva vedeného pod číslom 2563/1998. Z predložených dôkazov a z vykonaného dokazovania nevyplýva, aby žalovaní obhospodarovali predmetnú spornú vec po bývalých urbarialistoch a želiaroch: L. U. a L. Y.. Predmetná nehnuteľnosť bola užívaná aj L. U. a L. Y. ako pôvodnými bývalými Trebišovskými urbarialistami dobromyseľne a nerušene v ideálnych podieloch spolu s ostatnými urbarialistami odo dňa kúpy od 7.7.1897 ako spoločnú nehnuteľnosť do doby, kým tieto neprešli do užívania JRD. Pretože nebolo preukázané právne nástupníctvo po L. Y. a L. U. na žalovaných, t. j., že títo previedli svoje podiely na žalovaných, z tohto dôvodu ani notárskym osvedčením o prehlásené účastníkov o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zákona číslo 323 z roku 1992 Zb. sa nemohli stať vlastníkmi žalovaných parciel v rozsahu 6/30 z pozemkového spoločenstva, pretože nepreukázali svoje právne nástupníctvo. Je pravda, že aj na základe notárskeho osvedčenia a vyhlásenia vydržania vlastníctva, je zo zákona možné nadobudnúť vlastníctvo, ale musia byť splnené zákonné podmienky pre takéto osvedčenie vlastníctva. V danom prípade tieto podmienky zo strany žalovaných neboli splnené. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o podielové vlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti, konkrétne o Urbárske pozemkové spoločenstvo Trebišov je upravené zákonom číslo 181/1995 Z. z.. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti je ako celok nedeliteľné, nemožno ho zrušiť a vyporiadať podľa osobitných predpisov, čo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona 181/1995 Z. z.. To ale neznamená, že v rámci tejto spoločnej nehnuteľnosti nemôže vlastník previesť svoj podiel na iného člena podielového spoluvlastníctva, resp. aj na nečlena, ak to dovoľujú stanovy. Musí sa prihliadať na to, že pri prevode podielov alebo jeho časti nemôže dôjsť k drobeniu podielov pod podiel menší, ako 2000 m2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnosti je nedeliteľné, čiže od neho nie je možné oddeliť určitý podiel nehnuteľnosti, a taktiež podiely vlastníkov nie sú označované parcelnými číslami. Aj vydržanie podielu z podielového spoluvlastníctva nie je zákonom vylúčené. Je to osobitný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva zo zákona, avšak musia byť splnené podmienky pre takéto vydržanie. V danom prípade tak, ako už bolo uvedené, zákonné podmienky pre vydržanie neboli zo strany žalovaných preukázané, t. j., žalovaní nepreukázali, že sú právnymi nástupcami po kupujúcich želiaroch a urbarialistoch, ktorí uzatvárali kúpnu zmluvu v roku 1897 tak, ako to už bolo konštatované. Z jednotlivých dôkazov, ktoré odvolací súd uvádza v odôvodnení rozsudku vyplýva, že jednoznačne bolo preukázané právne nástupníctvo pre žalobcu z bývalého urbárskeho spoločenstva hospodárov a želiarov v Trebišove (odovzdanie nehnuteľnosti okresnému úradu, zápisničné prevzatie, spoločné hospodárenie, Krajinský vestník a následne zápisničné prevzatie predmetnej spoločnej nehnuteľnosti). Prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, avšak nesprávne vec právne posúdil, ak rozhodol, že nie je daný naliehavý právny záujem zo strany žalobcov na rozhodnutí o určujúcej žalobe, o tom, že žalovaní nie sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Odvolací súd zastáva opačný právny názor, ako zastával prvostupňový súd a má za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na rozhodnutie určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Určovacia žaloba v zmysle citovaného právneho ustanovenia má predovšetkým preventívny charakter, jej účelom je spravidla poskytnúť žalobcovi ochranu práva skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny záujem musí existovať v čase rozhodovania, kde podmienkou prípustnosti tejto žaloby musí byť naliehavý záujem v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Neide pritom o samotnú určovaciu žalobu, čo v podstate je dôležité, ale o to, čoho, t. j. z akého určenia sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. V tomto prípade je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem v čase rozhodovania súdom zaťažuje žalobcu, t. j. žalobca musí preukázať, že má na takomto určení naliehavý právny záujem. Žalobca sa v danom prípade oprávnene domáha súdneho rozhodnutia určovacou žalobou, aby súd rozhodol, že žalovaní nie sú vlastníkmi predmetnej spornej nehnuteľnosti. Odvolací súd má za to, že táto určovacia žaloba má preventívny charakter, má svoje opodstatnenie, je tu daný naliehavý právny záujem, aby vo veci bolo súdom rozhodnuté a z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, že žalovaná v 1. rade U. E. a žalovaný v 2. rade Z. E. nie sú vlastníkmi podielov uvedených vo výroku rozsudku, čiže zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa v zamietavej časti. Súdnym rozhodnutím je potrebné rozhodnúť aj napriek tomu, že bol vykonaný zápis v katastri nehnuteľnosti a predmetná sporná nehnuteľnosť bola už zapísaná podľa podielov vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Zápis bol vykonaný na základe notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je verená listina, ktorú je možné napadnúť. Rozhodnutím súdu sa raz navždy odstráni právna neistota. S poukazom na uvedené odvolací súd vyhovel návrhu na vydanie určujúceho rozsudku. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa v jeho zamietavej časti vo veci samej podľa ustanovenia § 220 O.s.p.. Dovolacím súdom boli zrušené aj výroky o náhrade trov konania. Odvolací súd potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu vo vzťahu k žalobcovi a žalovaným v 1. a 2. rade. Zároveň odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že účastníkom náhradu trov celého konania nepriznal. V danom prípade rozhoduje o trovách celého konania, pretože menil rozsudok súdu prvého stupňa, čiže rozhodol o náhrade trov prvostupňového, odvolacieho konania a dovolacieho konania tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva z dôvodu, že úspech v prevažnej väčšine nemal ani žalobca, ani žalovaní. Žalobca bol neúspešný vo veci vydania nehnuteľnosti žalovanými. Naopak bol úspešný v určujúcom nároku.. Z tohto dôvodu bolo rozhodnuté tak, že sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (§ 224 ods. 2 cez § 142 ods. 1 O.s.p.). V priebehu odvolacieho konania podľa zákona o súdnych poplatkoch vznikli trovy súdu za vyhotovenie dokladov, ktoré neboli predložené zástupcom žalobcu v odvolacom konaní zástupcovi žalovaného a zároveň bolo odmietnuté ich doručiť právnemu zástupcovi žalovaných. Odvolací súd vyhotovil predmetné doklady a tieto krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi žalovaných a rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť súdny poplatok vo výške 15,50 eur na účet Krajského súdu v Prešove, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Nárok na náhradu trov konania vznikol súdu podľa položky číslo 21 zákona o súdnych poplatkoch (zákon číslo 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.