KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov25. 1. 2012plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoPr/5/2011 z 25. 1. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 25. januára 2012, sp. zn. 1CoPr/5/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8307213158.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoPr/5/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307213158
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8307213158.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobkyne Q. J., nar. X.X.XXXX, bytom R. n/Q., J.. D. XXXX/cX, zastúpenej
JUDr. Michalom Plentom, advokátom vo Vranove n/Topľou, Sídl. Okulka č. 19/42, proti žalovanému E.
C. - E., C. F. B. č. XXX, zastúpenému Mgr. Mariánom Lipom, advokátom v Humennom, Ul. Štefánikova č.
18, o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Humenné č.k. 8 C 225/2007 - 194 zo 4.10.2011 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie tak, že žalovanému sa prisudzuje náhrada trov prvostupňového konania vo výške
1.177,50 Eur a žalobkyňa je povinná ju zaplatiť Mgr. E. A., advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania vo výške 1.382,31 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Vychádzal zo zistenia, že v
predmetnej veci bola žalobkyňa neúspešná, pretože jej žaloba bola zamietnutá jednak súdom prvého
stupňa, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 25.5.2011 č.k.
1Co 9/2011-188. Preto je žalobkyňa povinná nahradiť trovy konania žalovaného v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p., ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a to v celkovej
sume 1.382,31 Eur. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa potom špecifikoval jednotlivé úkony
a sadzby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorých boli tieto trovy ustálené a vypočítané.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa.

Poukázala na to, že v predmetnej veci je možné použiť ustanovenie § 150 O.s.p. v otázke náhrady trov
konania. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa treba uviesť celkové pomery panujúce medzi účastníkmi,
kde zamestnávateľ nemal pre zamestnankyňu zabezpečené pracovisko a teda nemala kde vykonať
svoju prácu. Pracovisko k 1.10.2007 fakticky nebolo vytvorené, chýbali v ňom základné vybavenie a
nebytový priestor, v ktorom sa pracovisko nachádzalo bol zamknutý. K tejto situácii prospeli obaja
účastníci rovnakým dielom a nemožno preto dôsledky z toho vyvodzovať výlučne len pre jedného z nich.
Na základe toho navrhla, aby odvolací súd uznesenie zmenil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.



Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.
2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.

V predmetnej veci súd prvého stupňa v zásade správne aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v
otázke náhrady trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi, a to z toho dôvodu, že žalobkyňa v predmetnej
veci, a to vo veci samej úspešná nebola. Jej žaloba o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru
a náhradu mzdy bola právoplatne zamietnutá, a to jednak rozhodnutím Okresného súdu Humenné č.k.
8 C 225/2007 - 150 z 28.10.2010 a následným potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.
1 Co 9/2011 - 188 z 25.5.2011, a to vo veci samej.

Pokiaľ ide o trovy konania, v tomto smere je potrebné aplikovať vyhlášku č. 655/2004 Z.z. s tým, že v
zmysle § 13 ods. 3, pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej
z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá
by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.

Súd prvého stupňa správne zistil, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatňovala nárok na náhradu mzdy
v celkovej sume 3.226,44 Eur, pričom vychádzajúc z tejto hodnoty uplatňovanej v súdnom konaní,
vzťahuje sa v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena v tejto časti poskytovania právnej pomoci
vo výške 121,17 Eur.

Žalobkyňa si však taktiež uplatňovala nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru, pričom poskytovanie právnej pomoci vo vzťahu k tomuto nároku sa riadi ustanovením § 11 ods.
1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda vo výške 1/13 -tiny výpočtového základu.

Výpočtový základ pre účely vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pre rok 2009 predstavoval sumu 53,49 Eur a pre
rok 2010 to bola suma 55,49 Eur.

Ako bolo vyššie naznačené, k sadzbe odmeny vzťahujúcej sa na úkony s najvyššou hodnotou je
potrebné pripočítať 1/12 -vicu sadzby odmeny v ostatných spojených veciach, to znamená, že k sume
121,17 Eur je potrebné pripočítať polovicu z 1/13 -tiny výpočtového základu pre rok 2009, to znamená
26,75 Eur, čo spolu predstavuje sumu 147,92 Eur a pre rok 2010 sumu 27,75 Eur, čo spolu predstavuje
sumu 148,92 Eur.

Nie je možné mechanicky spočítať sadzby odmeny vzťahujúce sa na jednotlivé nároky uplatňované v
občianskom súdnom konaní, ale je potrebné dôsledne aplikovať § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. ako
bolo vyššie naznačené a v závislosti od toho dostaneme vyššie uvedenú odmenu, ktorá sa vzťahuje na
jednotlivé úkony právnej pomoci poskytnuté právnym zástupcom žalovaného v predmetnej veci.

Pokiaľ ide o rok 2009, je potrebné vziať do úvahy úkony prevzatie a príprava zastúpenia, pojednávanie
z 26.5.2009 (odročené bez meritórneho prejednania, teda odmena vo výške 1/4 -tiny tarifnej odmeny),
podanie vo veci samej z 5.7.2009, pojednávanie vo veci samej z 8.9.2009, pričom za každý z týchto
úkonov patrí odmena vo výške 147,92 Eur s výnimkou pojednávania z 26.5.2009, ktoré bolo odročené
bez meritórneho prejednania veci, za ktorý patrí odmena vo výške 36,98 Eur, čo spolu predstavuje sumu
480,74 Eur.



V roku 2010 sa vzťahuje v zmysle vyššie uvedeného na úkony právnej pomoci sadzba vo výške 148,92
Eur, pričom je potrebné brať do úvahy úkony, a to podanie vo veci samej z 5.1.2011, pojednávanie z
9.2.2010, podanie zo 4.3.2010, pojednávanie z 29.3.2010 a pojednávanie z 28.10.2010, pričom za každý
z úkonov vo veci samej patrí odmena vo výške spomínaných 148,92 Eur s výnimkou pojednávania z
9.2.2010, za ktorý patrí odmena vo výške 1/4 -tiny, teda 37,23 Eur, čo spolu predstavuje sumu 632,91
Eur. Spolu potom odmena právneho zástupcu predstavuje sumu 1.113,65 Eur za vyššie spomínané
úkony, avšak k tejto je potrebné pripočítať aj tzv. režijný paušál a to v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č.
655/2004 Z.z., a to za úkony vykonané v roku 2009 vo výške 6,95 Eur, čo predstavuje sumu 27,80 Eur
a za úkony vykonané v roku 2010 vo výške 7,21 Eur, čo predstavuje sumu 36,05 Eur. Na základe toho
výška režijného paušálu predstavuje sumu 63,85 Eur a celková odmena právneho zástupcu žalovaného
predstavuje takto sumu 1.177,50 Eur.

V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 O.s.p. uložil odvolací súd žalobkyni ako neúspešnej účastníčke,
aby zaplatila túto náhradu trov konania priamo právnemu zástupcovi žalovaného.

V tejto súvislosti nebolo možné akceptovať námietky žalobkyne spočívajúce v tom, že vo veci je vhodná
aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. v otázke náhrady trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, vzhľadom na to, že konkrétna situácia ohľadom skončenia pracovného pomeru bola zapríčinená
oboma účastníkmi.

Skutkové zistenia súdov v predmetnej veci takémuto záveru nenasvedčujú a naviac rozhodujúca je
aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p. v predmetnej veci v otázke náhrady trov konania a to z dôvodu toho,
že žalobkyňa vo veci úspech nemala, a preto ako neúspešná účastníčka má znášať trovy konania
úspešného žalovaného.

Preto postupom podľa § 220 O.s.p. odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a priznal správne
vypočítanú výšku trov konania na strane žalovaného, ktorá predstavuje sumu 1.177,50 Eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z účastníkov, pretože obaja
účastníci v odvolacom konaní mali úspech iba čiastočný. Je potrebné totiž konštatovať, že žalobkyni
nebolo v prevažnej miere vyhovené v jej odvolaní.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 8C/225/2007

    zmenené