Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3Co/58/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308201905 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8308201905.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu T. S., bytom Q., Y. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Jánom Kavuličom, advokátom v Humennom, Ul. 26. novembra 1510/3 proti žalovanému X. T. - REMONT, Humenné, Dargovských hrdinov 1830/9, zastúpeného JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom v Humennom, ul. Štefánikova 17, o zaplatenie 4.333,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 14. 4. 2010 č. k. 12C 65/2008 - 121, takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.280,07,- Eur s 8,5% úrokom z omeškania od 17.12.2007 do zaplatenia a trovy konania 1.612,25,- Eur na účet zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2. 8. 2006 bol zamestnaný u žalovaného, za dohodnutú mzdu vo výške 100,- Sk za odpracovanú hodinu. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, pričom žalobca vykonával pre žalovaného práce, ktoré mu prideľoval a žalovaný mu za výkon práce platil iba zálohy mzdy. Žalobca v konaní predložil súdu špecifikáciu mzdových nárokov (č. l. 48 spisu; poznámka odvolacieho súdu), a nárok odôvodnil tým, že počas výkonu práce mu vznikol nárok na: mzdu za rok 2006 v celkovej výške 103.700,- Sk, mzdu za rok 2007 vo výške 71.800,- Sk, náhrada za dovolenku za rok 2006 za 17 dní vo výške 13.600,- Sk a náhrada za nevyčerpanú dovolenku za rok 2007 za 17 dní vo výške 13.600,- Sk. Počas výkonu práce u žalovaného po odpočítaní zálohy vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie mzdy 202.700,- Sk. Žalovaný žalobcovi zaplatil zálohy mzdy vo výške 73.750,- Sk, a preto žiadal priznať 128.950,- Sk titulom nevyplatenej mzdy a náhrady za dovolenku za roky 2006 a 2007. Prvostupňový súd mal za preukázané, že spoluzamestnanec žalobcu R. Q. podobne ako žalobca uplatňuje na tamojšom súde nárok na zaplatenie mzdy a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za roky 2006 a 2007 vo výške 130.550,- Sk z dôvodu nevyplatenia mzdy a náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Žalovaný bol v konaní nečinný. Podľa pokynov odvolacieho súdu uložených v predchádzajúcom zrušenom uznesení Krajského súdu Prešov z 5. 6. 2009 č. k. 3Co 37/2009-87 mal žalovaný preukázať svoje tvrdenia, keďže v konaní pred odvolacím súdom spochybňoval rozsah a počet odpracovaných hodín žalobcu počas výkonu práce. Žalovaný žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia napriek viacerým výzvam zo strany súdu nepredložil, a tým neuniesol dôkazné bremeno. S poukazom na ust. § 120 ods. 1 O. s. p., ust. §§ 118 ods. 1, 101, 102, 103 ods. 2, 116 ods. 3 Zákonníka práce a ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, prvostupňový súd vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie nevyplatenej mzdy a nevyčerpanej dovolenky za roky 2006 a 2007 je dôvodný. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného, ktorý namietal počet odpracovaných hodín, uviedol, že žalovaný túto skutočnosť ničím nepreukázal. Na základe výzvy súdu nepredložil v konaní faktúry, ktorými mal fakturovať stavebné práce svojim odberateľom, pričom z týchto dôkazov by bolo možné ustáliť aj množstvo, resp. počet odpracovaných hodín zo strany žalobcu. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočností, že spoluzamestnanec žalobcu R. Q. uplatnil vo vzťahu k žalovanému na súde nárok na zaplatenie nevyplatenej mzdy a náhrady za dovolenku v rovnakej výške ako žalobca, čo tiež potvrdzuje tvrdenia žalobcu. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške, pretože žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že pokiaľ ide o vykonanie dôkazov, prvostupňový súd v dôvodoch napadnutého rozsudku vytýka žalovanému, že po zrušení skoršieho rozhodnutia a vrátení veci súdu prvého stupňa bol nečinný a žiadne dôkazy súdu nepredložil. Uviedol, že tvrdenia súdu sú nepravdivé, pretože predložil v konaní faktúry vystavené odberateľom za dodávky stavebných prác, a to na pojednávaní dňa 14.4.2010. Predložené dôkazy po nahliadnutí súdom boli žalovanému vrátené. Zdôraznil, že bolo povinnosťou súdu za podpory oboch zúčastnených strán, ale i z vlastnej iniciatívy, vykonať dôkazy. Tým, že prvostupňový súd dôkazy nevykonal, nerešpektoval záväzný pokyn odvolacieho súdu, ktorý odvolací súd vyslovil vo svojom zrušujúcom uznesení. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v súlade s pokynmi odvolaciemu súdu prvostupňový súd viacnásobne vyzval žalovaného na preukázanie ním produkovaných tvrdení, najmä k otázkam rozsahu žalobcom odpracovaných hodín, ako aj žalovaným uplatnenej námietke započítania. Žalovaný mal dostatok času i priestor na splnenie dôkaznej povinnosti. Žalovaný však nepredložil žiadne dôkazy súdu ani jeden rok po odvolacom konaní a napriek piatim vytýčeným termínom pojednávania bol opäť nečinný. Jediným dôkazom, ktorý žalovaný vyprodukoval v priebehu konania (1.2.2008) boli tzv. „zmenovky,“ ktoré žalovaný predložil súdu. Tento dôkaz však nemohol prvostupňový súd zohľadniť, keďže išlo jednoznačne o falzifikát vyrobený tendenčne žalovaným v priebehu konania, ktorý mal splniť pre žalovaného jediný cieľ - oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Do takého tendenčného rámca správania sa žalovaného je potrebné zaradiť aj jeho podané odvolanie. Žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol, jeho tvrdenia neboli žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, a preto súd na ne nemohol vo svojom rozhodnutí ani prihliadať. Prvostupňový súd preto v záujme plynulosti a hospodárnosti konania bol nútený rozhodnúť vo veci samej v stave, keď mal nepochybne preukázané rozhodujúce skutkové okolnosti veci vyplývajúce z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, ktoré neboli spochybnené či vyvrátené dôkazmi produkovanými žalovaným. Tieto rozhodujúce skutkové okolnosti sú potvrdené aj postupom spoluzamestnanca žalobcu R. Q., ktorý v rovnakej výške ako žalobca uplatnil svoje pracovnoprávne nároky na súde voči žalovanému. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s ust. § 205 ods. 2, § 205a O. s. p. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania nariadil pojednávanie na deň 5. 9. 2012. Pojednávanie bolo odročené na žiadosť žalovaného (mal sa podrobiť dlhodobo plánovaného vyšetrenia v nemocnici) bez meritórneho prerokovania veci. Odvolací súd dospel následne k záveru, že o odvolaní žalovaného možno rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a z tohto dôvodu stanovil na deň 19. 9. 2012 verejné vyhlásenie rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nemôžu privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu (§ 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce). Citované ustanovenie Zákonníka práce zakotvuje jedno zo základných práv zamestnanca, a to právo na mzdu. Toto právo je viazané na výkon práce zamestnanca. Zákon charakterizuje mzdu ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Základnou myšlienkou uvedeného vymedzenia je peňažné plnenie. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie mzdy za výkon práce u žalovaného za obdobie august 2006 - jún 2007 (§ 118 ods. 1 Zákonníka práce) a náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku za kalendárne roky 2006 a 2007 (§ 116 ods. 2, 3 Zákonníka práce). Žalobca na základe písomnej pracovnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 2.8.2006 na dobu neurčitú nastúpil dňom 2.8.2006 do zamestnania u žalovaného na výkon montážnych, zámočníckych a zváracích prác pri rekonštrukciách a montážach rozvodných, technologických a ostatných zariadení s tým, že miesto výkonu práce bolo dohodnuté podľa aktuálnych objednávok žalovaného na území štátov Európskej únie. V pracovnej zmluve sa žalovaný zaviazal ako zamestnávateľ zaplatiť žalobcovi za vykonanú prácu mzdu 100,- Sk/1 hod. pri 42,5 hod. pracovnom čase. Uvedenou pracovnou zmluvou sa zároveň žalovaný zaviazal prideľovať žalobcovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Žalobca ako zamestnanec sa zaviazal vykonávať práce podľa pokynov žalovaného ako zamestnávateľa podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu. Žalobca mzdový nárok za rok 2006 odôvodňoval počtom odpracovaných hodín: august 2006 - 261 hodín, september 2006 - 205 hodín, október 2006 - 220 hodín, november 2006 - 201 hodín, december 2006 - 150 hodín. Mzdový nárok za rok 2007 odôvodňoval počtom odpracovaných hodín: marec 2007 - 234 hodín, apríl 2007 - 103 hodí, máj 2007 - 125 hodín, jún 2007 - 256 hodín. Žalobca tiež žiadal priznať náhradu mzdy za 17 dní dovolenky v roku 2006 vo výške 13.600,- Sk a za 17 dní dovolenky v roku 2007 v sume 13.600,- Sk. Pri uplatnenom nároku 4.280,07- Eur žalobca tvrdil, že počas výkonu práce u žalovaného mu vznikol nárok na zaplatenia mzdy za roky 2006 a 2007 a náhrada za nevyčerpanú dovolenku za roky 2006 2007 v celkovej výške 6.728,41 Eur (202.700 Sk). Zároveň žiadal žalobca zohľadniť už zaplatené zálohy mzdy za roky 2006 a 2007 2.448,34 Eur, pričom žalobcom uplatnený nárok je špecifikovaný na č. l. 48 spisu. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 6.5.2009 č. k. 3Co 37/2009 - 87, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, odvolací súd vzhľadom na žalovaným predložené listiny vo fotokópii (č. l. 78 - 86) uložil súdu prvého stupňa, aby v ďalšom konaní vyzval žalovaného na preukázanie pravdivosti ním tvrdených údajov o rozsahu a počte odpracovaných hodín žalobcom za obdobie august 2006 až jún 2007 (ďalej len v rozhodnom období). Odvolací súd uviedol, že žalovaným tvrdené skutočnosti je možné zistiť z faktúr, ktorými žalovaný svojim odberateľom fakturoval dodávku stavebných prác, tiež ako dôkaz môže poslúžiť aj výsluch svedkov spoluzamestnancov žalobcu, ktorí spoločne so žalobcom vykonávali práce pre žalovaného. Žalobca totiž v priebehu konania tvrdil, že ako vedúci zmeny on sám zhotovoval tzv. „zmenovky,“ každý mesiac vypracoval prehľad odpracovaných hodín, ktoré dal následne podpísať tomu odberateľovi, u ktorého v rozhodnom období zamestnanci žalovaného pracovali na základe zmluvy uzavretej so žalovaným. Išlo o odberateľov: Tolezi, s.r.o. Košice, Gastex Konstrukta Košice, Tipeko Nitra, Hromada Bratislava, Komarek Brno, s.r.o., Cárik Humenné. Žalobca tiež tvrdil, že takto vypracované „zmenovky“ žalobca tiež odovzdal zástupcovi žalovaného p. K.. Žalovaný v priebehu konania namietal rozsah výkonu prác a počet odpracovaných hodín žalobcom v rozhodnom období. Tvrdil, že žalobca v rozhodnom období neodpracoval 1 755 hodín, ale odpracoval len 757 hodín, pričom za rozsah takto vykonanej práce mu bola zo strany žalovaného zaplatená mzda (73.750,- Sk), uznával len nárok žalobcu za nevyčerpanú dovolenku za roky 2006 a 2007. K svojim tvrdeniam žalovaný predložil vo fotokópii tzv. „zmenovky“ (č. l. 78 - 86 spisu), ktorými preukazoval ním tvrdený počet odpracovaných hodín. Bol preto vyzvaný prvostupňovým súdom, aby predložil originály dôkazov týkajúcich sa evidencie dochádzky do zamestnania žalobcu, aby predložil faktúry vystavené spoločnosťami Tolezi, s.r.o., Košice, Gastex Konstrukta Košice, Tipeko Nitra, Hromada Bratislava, Komarek Brno, s.r.o. a Cárik Humenné. Výzvu súdu žalovaný obdržal dňa 23.10.2009. Na výzvu súdu zo dňa 20. 10. 2009 (č. l. 103 spisu) žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Na pojednávaní nariadenom na deň 1.2.2010, ktoré pojednávanie prebehlo za prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov, žalovaný dôkazy súdu nepredložil. Za tým účelom bolo pojednávanie odročené na deň 8.3.2010 a žalovanému bola uložená povinnosť do termínu pojednávania predložiť originály „zmenoviek,“ ktoré žalovaný predložil vo fotokópii v rámci odvolacieho konania (č. l. 78 - 86 spisu) a doklady, na základe ktorých boli vystavené faktúry odberateľom Tolezi, s.r.o., Košice, Gastex Konstrukta Košice, Tipeko Nitra, Hromada Bratislava, Komarek Brno, s.r.o. a Cárik Humenné. Ďalej bolo žalovanému uložené, aby v lehote 10 dní oznámil súdu adresy svedkov T. F., R. C., N. J., R. F., Y. V., S. V., U. H. a E. F.. Na ďalšom pojednávaní nariadenom na deň 8.3.2010 žalovaný žiaden z označených dôkazov nepredložil. Žalobca na tomto pojednávaní navrhol žalovanému uzatvoriť zmier, podľa ktorého žalovaný zaplatí žalobcovi 50 % z uplatňovanej sumy. Pojednávanie bolo aj prerušené so súhlasom žalovaného, ktorý tvrdil, že sa pokúsia o mimosúdnu pokonávku. Po prerušení pojednávania (30 minút) k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo ( č. l. 116). Preto prvostupňový súd odročil pojednávanie na deň 14.4.2010 a uložil žalovanému splniť povinnosti uložené mu na predchádzajúcom pojednávaní. Na pojednávanie nariadené na deň 14.4.2010 sa žalovaný ani jeho právny zástupca neustanovili, aj keď na predchádzajúcom pojednávaní (8.3.2010) vzali termín nariadeného pojednávania na vedomie, žalovaný ani jeho právny zástupca nežiadali odročiť pojednávanie, neoznámili ani dôvod neprítomnosti na pojednávaní, preto súd pojednával v ich neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.) a na uvedenom pojednávaní vyhlásil rozsudok. K odvolacím námietkam žalovaného je potrebné zdôrazniť, že z obsahu zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom nevyplýva, aby žalovaný predložil súdu žiadané dôkazy. Preto odvolací súd tvrdeniam žalovaného uvedeným v odvolaní o preukázaní dôkazov a o ich následnom odmietnutí súdom prvého stupňa, neuveril. Naviac žalovaným v odvolaní tvrdená skutočnosť, že dôkazy mal súdu predložiť na pojednávaní dňa 14.4.2010 vyznieva nedôveryhodne aj z dôvodu, že žalovaný a ani jeho právny zástupca neboli na uvedenom pojednávaní prítomní. Vyplýva to zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.4.2010 (č. l. 117 - 118 spisu). Na uvedenom pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania, pričom žalovaný bol uznesením prvostupňového súdu z 16. 9. 2009 č. k. 12C 65/2008-97 poučený, že všetky dôkazy (označené) je povinný predložiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného súd poukazuje na ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) je zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení, z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, v prípade výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí súd rozhodnúť v situácii tzv. dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. V konaní žalovaný namietal žalobcom tvrdený rozsah počtu odpracovaných hodín v rozhodnom období. Žalobca v konaní predložil špecifikáciu mzdových nárokov (č. l. 48 spisu) v rozsahu 1 755 odpracovaných hodín tvrdiac, že ako vedúci zmeny u žalovaného on sám zhotovoval tzv. „zmenovky“, mesačne spracoval prehľad odpracovaných hodín zamestnancov a tento prehľad odovzdával jednak odberateľom, u ktorých zamestnanci pracovali, ale aj zástupcovi žalovaného p. Ištvanovi. Žalovaný spochybnil v konaní výpočet odpracovaných hodín žalobcom. Žalovaný vo fotokópii predložil súdu tzv. „zmenovky,“ na základe ktorých tvrdil, že žalobca odpracoval v rozhodnom období len 757 hodín a nie 1 755 hodín. Keďže žalovaným predloženú evidenciu dochádzky (č. l. 78 - 86 spisu) vo fotokópii žalobca v konaní spochybnil tvrdiac, že on bol tzv. „parťákom,“ ktorý zhotovoval evidenciu dochádzky u žalovaného a žalovaným vo fotokópii predložené tzv. „zmenovky“ považoval za falzifikát, z tohto dôvodu bola žalovanému súdom uložená povinnosť predložiť originály dôkazov týkajúce sa evidencie dochádzky žalobcu do zamestnania, tiež predložiť faktúry vystavené žalovaným ako dodávateľom uvedeným spoločnostiam (odberateľom). Napriek opakovaným výzvam zo strany súdu, žalovaný dôkazy vzťahujúce sa na jeho tvrdenia až do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepredložil. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočívalo na žalovanom bez ohľadu na jeho procesné postavenie v predmetnom konaní. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalovaným prináša so sebou také rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného v konaní. Žalovaný nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, neuniesol dôkazné bremeno na ním tvrdené skutočnosti. Preto správne postupoval prvostupňový súd, keď pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal zo skutkových okolností vyplývajúcich z tvrdení a dôkazov predložených žalobcom, ktoré neboli vyvrátené dôkazmi produkovanými žalovaným. Za takého stavu odvolací súd v súlade s ust. § 219 O. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. V podrobnostiach je potrebné odkázať na skutkové i správne závery uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Tomuto vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Žalobca nežiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodol, že náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznáva (§ 224 ods. 1 a ust. § 142 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.