Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308204904 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8308204904.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: JUDr. E. H., J. B. 8, XXX XX T. T., správca konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a.s. „v likvidácii" „v konkurze", so sídlom Strojárenská 19, 976 43 Valaská - Piesok, IČO: 36 050 890, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Medveďom, advokátom, Medveďovo 1441, 976 52 Čierny Balog, proti žalovanému: Ing. D. T. BAHOS, so sídlom 1. mája 2058/10, 069 01 Snina, IČO: 35 460 954, právne zastúpenému JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, Pugačevova 1, 066 01 Humenné, o zaplatenie 2.090,- eur s prísl., o vzájomnom návrhu na zaplatenie 8.122,44 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 15Cb/32/2008-279 z 20.10.2011, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením uložil žalobcovi (navrhovateľovi) povinnosť zaplatiť žalovanému (odporcovi) 1.175,09 eur na trovách konania na účet zástupcu žalovaného (odporcu) v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 28.5.2010 č. k. 15Cb/32/2008-162 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.6.2011 č. k. 2Cob/60/2010-273. Týmito rozhodnutiami bola zamietnutá žaloba žalobcu a zároveň sa skonštatovalo, že konanie o vzájomnom návrhu je podľa § 156 zák. č. 7/2005 Z.z. zastavené. Po uvedenom rozhodnutí odvolacieho súdu ostalo povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť o trovách konania. Žalovaný bol úspešný v konaní o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal sumy 2.090,- eur. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mu preto patrí nárok na náhradu trov konania. Tieto trovy žalovaného pozostávajú z poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 135,- eur a z náhrady výdavkov spojených s právnym zastúpením za v dôvodoch rozhodnutia špecifikované úkony právnej služby, vrátane náhrady výdavkov spojených s cestami na nariadené pojednávanie, či náhradu za stratu času. Súd zdôraznil, že rozhodoval len o náhrade trov konania súvisiacich so žalobou žalobcu, ale nemohol rozhodovať o náhrade trov konania súvisiacich so vzájomným návrhom žalovaného. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie žalobca. V dôvodoch odvolania poukazuje na to, že proti rozsudku odvolacieho súdu podá dovolanie. Namieta aj nesprávne priznanie náhrady trov súvisiacich s účasťami zástupcu žalovaného na tých pojednávaniach, ktoré boli odročované s tým, že zástupca žalovaného bol včas upovedomovaný o tom, že sa zástupca žalobcu z pojednávaní ospravedlnil, napriek tomu sa pojednávaní zúčastňoval, pritom tieto jeho úkony boli realizované zbytočne a umelo tým navyšoval trovy konania. Žiada preto, aby uznesenie bolo zrušené. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že podá vo veci dovolanie, nemôže mať žiadny vplyv na samotné uznesenie. Zástupca žalobcu bol žalovaným upovedomený, že jeho mailová adresa U. <mailto:U.> je nefunkčná. Žalovaný i jeho zástupca sa zúčastňovali nariaďovaných pojednávaní. Žalobca ako akciová spoločnosť s kolektívnym štatutárnym orgánom sa neustále ospravedlňoval z neúčasti na pojednávaniach a preto žalovaný upozorňoval súd, že nemôže takéto sústavné ospravedlňovanie tolerovať. Za takéhoto stavu niet dôvodu, aby žalobca za toto nezodpovedné konanie neniesol zodpovednosť. Žalovaný má preto nárok na náhradu trov konania. Žiada preto rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať žalovanému aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 53,01 eur. Pôvodne súdom prvého stupňa predloženú vec na rozhodnutie o podanom odvolaní odvolací súd uznesením 2Cob/107/2011-303 z 26.4.2012 vrátil súdu prvého stupňa, pretože konanie vo veci bolo podľa § 47 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) prerušené pre konkurz vyhlásený na majetok dlžníka - žalobcu. Po súhlase správcu konkurznej podstaty s pokračovaním v prerušenom konaní (podanie z 24.5.2012 na č. l. 306 spisu) súd prvého stupňa predložil vec odvolaciemu súdu opätovne na rozhodnutie o podanom odvolaní. Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť. Treba najskôr skonštatovať, že správca konkurznej podstaty sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stal podľa § 47 ods. 3 ZKR účastníkom konania namiesto úpadcu (tak ako je to uvedené v úvodnej časti tohto uznesenia). Súhlas, či návrh správcu na pokračovanie v konaní sa síce skôr predpokladá v tých prerušených konaniach, v ktorých úpadca ako navrhovateľ uplatňuje svoje práva, napr. na zaplatenie spornej pohľadávky, ale odvolací súd nevidel prekážku, aby tento návrh správcu na pokračovanie aj v tomto konaní, keď sa už rozhoduje len o trovách konania neakceptoval. Napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa predchádzali rozhodnutia Okresného súdu Humenné č. k. 15Cb/32/2008-162 z 28.5.2010 a Krajského súdu v Prešove č. k. 2Cob/60/2010-273 zo 16.6.2011. Už v spomenutom rozhodnutí odvolacieho súdu bol zdôraznený význam skutočností nadväzujúcich na aplikáciu ust. § 120 ods. 1, § 155 ods. 2 ZKR i ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Na týchto záveroch niet čo meniť ani v súvislosti s teraz prejednávaným odvolaním. V konaní nebolo medzi stranami sporným, že žalovaný nárok, ktorý uplatňoval vzájomným návrhom proti žalobcovi v tomto konaní, vrátane nároku na náhradu trov konania súvisiacich s týmto konaní neprihlásil do reštrukturalizačného konania. Potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zaniklo právo vymáhať nároky voči dlžníkovi (§ 156 a § 120 ods. 1 ZKR). Ak konanie vo veci samej bolo čiastočne zastavené (o vzájomnom návrhu) a o žalobe žalobcu meritórne rozhodnuté ešte pred vyhlásením konkurzu, aj trovy súdneho konania predchádzajúce vyhláseniu konkurzu mohli by byť uspokojené v konkurze len prihláškou pohľadávky. Priznaniu náhrady trov konania (ako to bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa) bránia teda už uvedené ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR i ust. § 28 ods. 1 ZKR. Mimo konkurzného konania tieto nároky na náhradu trov konania nemôžu byť uspokojené. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a náhradu trov prvostupňového konania účastníkom nepriznal. V odvolacom konaní bol žalovaný neúspešný. Žalobca nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepodal. Pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.