Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoE/105/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308212059 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8308212059.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom AK Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnej Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, U., o vymoženie 361,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 12Er/1087/2008-40 zo dňa 31.08.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustné a exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s obsahom spisu, dokladov založených v spise a najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku rozhodcu JUDr. E. Ráca zo dňa 23.07.2008 sp. zn. SR 06556/08, s obsahom úverovej zmluvy č. 819571 zo dňa 17.09.2007 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi oprávneným v povinným bola uzavretá úverová zmluva, ktorou sa povinná zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu prvostupňový súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú, kde povinný je v pozícii spotrebiteľa. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal vykonaním exekúcie vymoženia sumy 1454,62 eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je nekalou v zmysle článku 3 ods. 3 a jeho prílohy 5 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa v porovnaní s dodávateľom nachádza spotrebiteľ v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu a úroveň informovanosti. Táto situácia vedie spotrebiteľa k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Ak v tomto prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné podmienky. Rozhodcovská doložka, obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal oprávnený ako dodávateľ prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, čo znamená, že dodávateľ má istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrálnej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Vzhľadom na to, že už priamo vo Všeobecných podmienkach poskytovania úveru je miesto rozhodcovského konania presne určené, a to v Bratislave, takto určené miesto ani zďaleka nespĺňa požiadavky predvídateľnosti a dostupnosti rozhodcovského súdu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia Smernica Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného prvostupňový súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ nie je viazaný. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že nakoľko exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, nerozhoduje o návrhu Bytového družstva Humenné na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko zastavil exekúciu v celom rozsahu, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie ponechal na samostatné rozhodnutie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nemožno sa stotožniť s právnym názorom konajúceho súdu o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie takejto argumentácie by znamenalo pre dodávateľa úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to v zmysle vnútroštátneho práva aj európskeho práva. Rozhodcovské konanie v danom prípade prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne vo veci aplikoval právne predpisy a správne aj vo veci rozhodol. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje so správnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd len dopĺňa, že exekučný súd nie je z materiálnej stránky právoplatnosti viazaný rozhodcovským rozsudkom. Pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a môže ho podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní riadne preskúmať. Exekučný súd teda môže teda skúmať či sú dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p., resp. § 57 Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolané, alebo odporuje dobrým mravom. Ide o zákonné zmocnenie, ktoré správne použil exekučný súd, keď skúmal aj materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súd môže v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní kontrolovať zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní. Vo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že rozhodcovská doložka je len nevýhradná, odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ Štandardné zmluvy, str. 214, Vydavateľ Aleš Čeněk). Odvolací súd v tejto súvislosti zastáva názor, že možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože mu je z jeho činnosti známe, že rozhodcovské žaloby podávajú takmer vždy len veritelia. Spotrebiteľská doložka nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah formulárovej zmluvy ovplyvniť, ani individuálne dojednať rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je napísaná písmom, ktoré je ťažko čitateľné a husto popísané v kontexte s inými zmluvnými podmienkami. Spôsob, akým je samotný text písaný, sťažuje spotrebiteľovi riadne sa oboznámiť s obsahom dotknutého dojednania, preto takéto dojednanie rozhodcovskej doložky už aj v kontexte na obsah rozhodcovskej doložky a na ďalšie podmienky vyplývajúce z rozhodcovskej doložky je neplatné zmluvné dojednanie. Pretože rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatne dojednanej zmluvnej doložky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, teda takým, na základe ktorého by povinnému vznikla povinnosť a oprávnenému právo v súvislosti s vydaným rozhodcovským rozsudkom. Uvedený postup bol v kompetencii exekučného súdu aj napriek tomu, že spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní svoje práva nebránil opravnými prostriedkami. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vyplýva priamo zo zákona a pokiaľ exekučný súd zistil, že exekučný titul nebol vydaný kompetentným orgánom, žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie správne zamietol. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.