Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 7Co/133/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308213752 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8308213752.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Ing. X. S., podnikateľa podnikajúceho pod obchodných menom Ing. X. S. TKR servis, s miestom podnikania v Humennom, na ul. Osloboditeľov č. 1578/8 proti žalovanému Q. A., bývajúcemu v Z., na ul. S. č. X, o vydanie hnuteľnej veci alebo o zaplatenie sumy 11.617,87 Eur a o zaplatenie obvyklého nájomného vo výške 15.720,20 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 8.9.2011 č.k. 6C 200/2008 - 307 takto jednohlasne r o z h o d o l : Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudok žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3.090,65 Eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že kúpna zmluva o odpredaji motorového vozidla bola medzi účastníkmi uzatvorená ústne dňa 28.12.2005, kedy sa uskutočnil prepis motorového vozidla. Kúpna cena dojednaná vo výške 350.000,-Sk mala byť podľa tvrdenia žalobcu zaplatená do konca roka 2005. Kúpna cena podľa vyjadrenia žalovaného bola vyplatená v hotovosti v aute pred Dopravným inšpektorátom v Humennom pri prepise motorového vozidla. Nakoľko tvrdenia účastníkov o zaplatení kúpnej ceny sú rozporné a neexistuje žiaden priamy dôkaz o úhrade kúpnej ceny, pri rozhodovaní sa vychádzalo zo všetkých nepriamych dôkazov. Hodnoteniu boli podrobené najmä tvrdenia účastníkov uvádzané v priebehu súdneho sporu a ich správanie od prepisu motorového vozidla až do doby podania žaloby. V neprospech žalobcu svedčí to, že dobrovoľne prepísal motorové vozidlo na žalovaného a to bez zaplatenia kúpnej ceny. Dokonca žalobca spočiatku poukazoval na neexistenciu dohody o lehote, v ktorej mala byť kúpna cena zaplatená. Takéto správanie sa žalobcu je neštandardné najmä vtedy, keď hodnota motorového vozidla dosahovala minimálne sumu 350.000,-Sk. Žalobca navyše nikdy nevyzval žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny. Až listom zo dňa 26.7.2007 požiadal o vrátenie motorového vozidla. Následne dňa 22.12.2008 odstúpil od kúpnej zmluvy, čo je takmer 3 roky po prepise motorového vozidla. Vyjadrenia žalobcu týkajúce sa predaja motorového vozidla boli počas prebiehajúceho súdneho sporu protichodné a preto jeho výpoveď sa vyhodnotila ako nejednoznačná a nepresvedčivá. Rovnako sa nepreukázalo tvrdenie žalovaného o uzatvorení písomnej kúpnej zmluvy a to niekoľko mesiacov pred prepisom motorového vozidla. Žalovaný však nemá v danej veci dôkazné bremeno a ani nemusí tvrdené skutočnosti dokazovať. Naopak nemožno vyvodiť záver, že kúpna cena nebola zaplatená len preto, že to tvrdí žalobca, lebo žalobca svoje tvrdenia pred súdom nijako nepreukázal. Dôkazom o zaplatení kúpnej ceny sú ďalšie nepriame dôkazy. Žalovaný listinnými dôkazmi preukázal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny. Je to zrejmé z výpisov z účtu za rok 2005, kedy vyberal vyššie finančné čiastky zodpovedajúce hodnote motorového vozidla a tieto mal požičiavať svojmu bratovi. Medzi žalovaným a jeho bratom žiadne písomné zmluvy uzatvárané neboli a preto sa nepreukázalo, či tieto peniaze, ktoré žalovaný vybral, svojmu bratovi aj skutočne požičal. Rovnako sa nedá ustáliť, či brat žalovaného, ktorý na konci roka 2005 ako konateľ firmy AGROEM Rokytov s.r.o. disponoval sumou 500.000,-Sk, túto skutočne aj vrátil žalovanému z titulu poskytnutej pôžičky. Za ďalší nepriamy dôkaz svedčiaci o úhrade kúpnej ceny sa považovala výpoveď manželky žalovaného a svedka Ing. H. J.. Podľa manželky žalovaného, žalovaný si ku koncu roka 2005 zobral z domu sumu 350.000,- Sk s tým, že ide vykonať prepis motorového vozidla a zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu. Tiež svedok Ing. H. J. videl u žalovaného koncom roka 2005 sumu 500.000,-Sk v hotovosti. Tento svedok sa stretol so žalovaným, keď išiel kupovať kolky potrebné pre prepis motorového vozidla a vtedy mu žalovaný povedal, že dôjde k prepisu a zaplateniu kúpnej ceny. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania táto nemohla byť akceptovaná. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 28.12.2005 a lehota na odstúpenie od kúpnej zmluvy začala plynúť dňom 29.12.2005, pričom k uplynutiu premlčacej lehoty došlo dňa 29.12.2008. Žaloba na súde bola podaná dňa 23.12.2008, teda ešte v rámci plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, aby žalovaný užíval motorové vozidlo bez právneho dôvodu a preto žaloba žalobcu o vydanie tejto hnuteľnej veci alebo o zaplatenie sumy 11.617,87 Eur musela byť zamietnutá. V dôsledku zamietnutia žaloby čo do základu vo veci sa už nevykonávalo žiadne dokazovanie ohľadne uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie obvyklého nájomného za užívanie motorového vozidla žalovaným od 29.12.2005 do 23.12.2008. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko nebol vykonaný navrhovaný dôkaz a to oboznámenie sa s účtovným denníkom spoločnosti AGROEM Rokytov s.r.o.. Účtovný denník do spisu predložený bol a nachádza sa na č.l. 257 až 264. Ako sa s týmto listinným dôkazom vyvracajúcim tvrdenia žalovaného a jeho brata Milana o vrátení požičanej sumy 500.000,-Sk žalovanému, z ktorej mal následne žalovaný dňa 28.12.2005 uhradiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 350.000,-Sk vyrovnal konajúci súd z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe. Porovnaním zápisov v účtovnom denníku za december 2005 so zápismi v peňažnej knihe spoločnosti AGROEM Rokytov s.r.o. vyplýva záver, že tieto zápisy sa zhodujú a to čo do peňažných operácii, ako aj čo do dní, kedy boli zápisy robené v týchto dokladoch. Dňa 22.12.2005 brat žalovaného Q. A. ako konateľ firmy AGROEM Rokytov s.r.o. vybral z účtu tejto spoločnosti v peňažnom ústave sumu 500.000,-Sk. Túto čiastku toho istého dňa vložil do poklade spoločnosti. Dňa 22.12.2005 Q. A. vybral z poklade spoločnosti AGROEM Rokytov s.r.o. sumu 290.000,-Sk a preto len túto sumu mohol vrátiť žalovanému a nie sumu 500.000,-Sk tak ako to uviedol pri svojom výsluchu. Suma 290.000,- Sk síce mohla byť vrátená z titulu pôžičky, avšak táto čiastka nepostačovala na úhradu celej kúpnej ceny vo výške 350.000,-Sk. Žalovaný iné peniaze v hotovosti nemal a tvrdil, že v rozhodnom čase, t. j. 28.12.2005 mu brat vrátil pôžičku vo výške 500.000,-Sk, pričom údajne z týchto peňazí žalovaný dňa 29.12.2005 vložil na svoj účet sumu 130.000,-Sk. Čo sa týka sumy 720.000,-Sk vybratej z poklade spoločnosti AGROEM Rokytov s.r.o. dňa 31.12.2005 bratom žalovaného táto nemohla byť použitá dňa 28.12.2005 na zaplatenie kúpnej ceny žalobcovi. Pri rozhodovaní o veci sa opomenulo riešiť daný spor aj z hľadiska bremena tvrdenia, teda z hľadiska dôkazného bremena a jeho presúvania. Existencia ústnej dohody o odpredaji motorového vozidla za sumu 350.000,-Sk bola riadne preukázaná. V tomto smere teda žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. Osobou, ktorá neuniesla bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu bol preto žalovaný. Žalobca ďalej poukázal na to, že v inom konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 6 Cb 29/09 vzniesol námietku zaujatosti sudkyne JUDr. Jany Kurucovej z dôvodu, že táto je osobnou veľmi dobrou priateľkou právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Tatiany Mackovej. Preto aj v tejto veci vznáša námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie je opodstatnené. V danom prípade predmetom konania je spor vyplývajúci z ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 28.12.2005 týkajúcej sa odpredaja motorového vozidla žalovanému za dohodnutú kúpnu cenu 350.000,- Sk. Kúpna zmluva ako záväzkovo právny vzťah je v Občianskom zákonníku upravená v ustanovení § 588. Podľa tohto ustanovenia z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Z tohto ustanovenia vyplývajú pre účastníkov zmluvy i určité povinnosti týkajúce sa splnenia ich dôkaznej povinnosti. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Cieľom dôkaznej povinnosti vychádzajúc z tohto ustanovenia je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy prípade výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Existencia ústnej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi nepochybne preukázaná bola a rovnako bolo preukázané i odovzdanie motorového vozidla žalovanému. Čo sa týka povinnosti zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu túto povinnosť právny predpis ukladá kupujúcemu a preto jedine kupujúci musí hodnoverným spôsobom preukázať, či si túto svoju povinnosť splnil. Záver o zaplatení kúpnej ceny bol založený len na nepriamych dôkazoch a to na výpovediach manželky žalovaného a svedka Ing. H. J., z ktorých ani jeden pri údajnom odovzdávaní peňazí dňa 28.12.2005 prítomný nebol, ako aj na tom, že žalovaný disponoval dostatkom finančných prostriedkov potrebných na úhradu kúpnej ceny na konci roku 2005. Dostatok finančných prostriedkov na úhradu dlhu nie je okolnosťou preukazujúcou splnenie záväzku zo zmluvy vyplývajúceho. Dôkazom opaku nie sú ani vyjadrenia dvoch svedkov osobne neprítomných pri odovzdávaní peňazí, z ktorých jeden je osobou blízkou žalovanému. Navyše podľa odôvodnenia rozhodnutia tvrdenia žalovaného a jeho brata o vrátení pôžičky v sume 500.000,-Sk žalovanému na konci roku 2005 sa nepreukázali. V tomto smere sa teda neuverilo tvrdeniu samotného žalovaného o zaplatení kúpnej ceny z peňažných prostriedkov vrátených mu bratom Q. koncom roku 2005. Z akých iných prostriedkov sa mala kúpna cena vyplatiť z odôvodnenia rozhodnutia nie je známe, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 157 O.s.p. Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 157 ods.2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 157 ods.2 O.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátanie ich povinností svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa odníma účastníkovi konania možnosť v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 221 ods.1 písm. f/ a ods.2 O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ňom bude úlohou súdu prvého stupňa podrobne odôvodniť rozhodnutie vo vzťahu k povinnosti žalovaného hodnoverným spôsobom preukázať splnenie dlhu vyplývajúceho z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Prvostupňový súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) v novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.). Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú v rámci odvolacieho konania, táto vôbec nemala byť predložená na rozhodnutie v dôsledku čoho nebolo potrebné o nej rozhodovať. Údajný priateľský vzťah medzi právnou zástupkyňou žalovaného a sudkyňou bol žalobcovi známy už v roku 2010, kedy sa o ňom dozvedel v rámci iného konania vedeného pod sp. zn. 6 Cb 29/09 Okresného súdu Humenné. Podľa ustanovenia § 15a ods. 2 O.s.p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Námietka zaujatosti bola uplatnená až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty v dôsledku čoho nebolo možné na ňu prihliadať a rozhodovať o nej, čo je zrejmé z ustanovenia § 16 ods. 2 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.