Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1To/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309010769 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anton Lukáč ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8309010769.3 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Antona Lukáča a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Petra Reváka na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.5.2012, v trestnej veci obžalovaného R. R. I. pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 194/2009 zo dňa 07.03.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného R. R. I.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného R. R. I. za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - v období najmenej od 21.04.2006 v presne nezistenom čase a v presne nezistených dňoch v rodinnom dome č. XX v obci X., okres X., týral svoju matku R. R., nar. XX.XX.XXXX, s ktorou býval v spoločnej domácnosti tým spôsobom, že jej neustále vulgárne nadával, opakovane sa jej vyhrážal zabitím a ublížením na zdraví a fyzicky ju napádal tak, že ju udieral po rôznych častiach tela, ťahal ju za vlasy, udieral jej hlavou o dvere, vykrúcal jej ruky, vyhadzoval jej stravu z chladničky na ulicu, opakovane ju nútil, aby pre neho nakupovala potraviny a tiež od nej žiadal peniaze na alkohol, pričom ona z obavy o svoj život bola nútená v tomto období najmenej 5-krát pred ním utiecť z domu a prespávať u príbuzných, pričom toto jeho konanie trvalo až do 02.10.2009, keď niečo po 14.00 hod. v rodinnom dome č. XX v obci X. opäť napadol svoju matku R. R. tým spôsobom, že ju oboma rukami schytil za vlasy, pritiahol ju k dverám do obývačky, kde jej hlavu začal udierať o dvere, čo viackrát zopakoval a pritom jej ústavne vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju musí zabiť, že sa jej musí zbaviť, v dôsledku čoho R. R. ušla z domu, privolala hliadku polície. Týmto svojím konaním jej spôsobil podkožné podliatiny oboch ramien a pravého predlaktia s dĺžkou liečenia do 7 dní. Za to mu podľa § 208 ods. 2 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie obžalovaný. Ako z písomných dôvodov jeho odvolania vyplýva, necíti sa byť vinným zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Nikto mu nedokázal žiaden úmysel ublíženia voči psychicky chorej domýšľavej choleričke (jeho matke). Neexistuje žiaden dôkazný prostriedok voči jeho osobe, ktorý by ho priamo usvedčoval z úmyselného spáchania trestného činu voči nikdy „nepoškodenej luhárke, podvodníčke R. XXXX/XXXX z X. XX“. Navrhol preto, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Písomné dôvody odvolania predložil aj obhajca obžalovaného. Z jeho odvolania vyplýva, že dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, nepreukazujú spáchanie trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe. Poškodená R. R., Dr. Q. R. a jeho manželka Dr. R., odmietli v konaní pred súdom vypovedať. Má za to, že ide o rozhodnú právnu skutočnosť pri rozhodovaní súdu o vine obžalovaného. Tým, že poškodená odmietla v konaní pred súdom vypovedať, bolo mu zabránené vyvrátiť skutočnosti, ktoré z jej strany boli uvedené pred vyšetrovateľom. Popiera spáchanie protiprávneho konania, ktoré zo strany poškodenej bolo v rámci konania uvedené. To, čo uviedol JUDr. Q. R. do zápisnice v prípravnom konaní, boli len sprostredkované informácie, ktoré mu povedala R. R. a ktoré sa nezakladajú na pravde. Na základe hore uvedeného má za to, že vykonaným dokazovaním nedošlo k preukázaniu, že obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s blízkou osobou alebo osobou, ktorá je v starostlivosti alebo výchove, ktorej páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti. Vyznačuje sa určitou trvalosťou, prípadne aj sústavnosťou alebo opakovanými útokmi, ktoré takáto osoba vzhľadom na jeho hrubú bezohľadnosť alebo bolestivosť považuje za ťažké príkorie, ponižovanie. Takéhoto konania sa obžalovaný nedopustil. Navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe tohto odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. V posudzovanej trestnej veci bolo na prvostupňovom súde vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako je uvedené v ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu. Prvostupňový súd vyhodnotil vykonané dôkazy spôsobom uvedeným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. a takýmto postupom dospel aj k správnym skutkovým zisteniam. Vykonaným dokazovaním bolo v posudzovanej veci preukázané, že skutok tak, ako ho prvostupňový súd ustálil, sa stal a tento spáchal obžalovaný, a to aj napriek tomu, že obžalovaný jeho spáchanie v celom rozsahu popiera. K odvolacej námietke obhajcu, že poškodená R. R. v konaní pred súdom odmietla vypovedať, je potrebné uviesť, že táto pred súdom vypovedala dňa 26.5.2010. Obžalovaný v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Udával, že je to len výmysel jeho mamy, ktorá je choromyseľná. Matke sa nikdy nevyhrážal, ani ju neudrel, snažil sa jej maximálne pomáhať. O tom, že mala matka pred ním utekať z domu, prvýkrát sa mal dozvedieť od vyšetrovateľa. Mama nemá žiadneho svedka a pokiaľ nejaké výroky voči matke povedal, tak ako je uvedené v zápisnici, tak s takýmito výrokmi to nemyslel vážne. Poškodená R. R. v prípravnom konaní vypovedala, že dňa 2.10.2009 obžalovaný došiel domov v opitom stave okolo 14.00 hod., začal nadávať, kričal, vyhrážal sa jej zabitím, chytil ju za hlavu, za vlasy, mykal jej hlavou, udieral jej asi 10-krát hlavou o dvere, začal jej vykrúcať pravú ruku, kričal, že patrí do blázinca alebo na cintorín. Tento prípad potom oznámila starostke obce, ktorá volala na políciu. Poškodená bola aj na lekárske ošetrenie, kam ju odviezli príslušníci polície. Mala modrinu a opuch na ľavom ramene. Syn poškodenej, obžalovaný, keď má požité alkoholické nápoje, sa jej sústavne vyhráža, bije ju, udiera jej hlavu o stôl, bije ju po celom tele a po tom všetkom, čo prežila, sa bojí, že jej môže nejako vážnejšie ublížiť, má veľkú obavu o svoj život. Toto všetko sa dialo dlhodobo a viackrát bola na lekárskom ošetrení a taktiež na polícii po jeho napadnutiach. Pamätá si, že po jednom z fyzických napadnutí bola na ošetrení u svojej obvodnej lekárky MUDr. Q. v X., ktorá ju poslala na chirurgiu. Bolo to niekedy vo februári 2009, kedy mala veľkú modrinu a opuch na ľavom ramene, za ktoré ju syn silno tlačil. Obžalovanému peniaze zo svojho dôchodku nechcela dávať, lebo by všetko prepil a tak si peniaze odkladala u svojej sestry, u p. X.. K tejto tiež chodila spať, keď syn doma vyvádzal a mohla tam spať tak 4- alebo 5-krát alebo viackrát. Poškodená ešte v prípravnom konaní zaslala dňa 10.11.2010 list na OO PZ v Humennom, v ktorom okrem iného uvádza, že syn podľahol alkoholu, stratil nad sebou kontrolu a robil všetko to, čo uvádzala vo svojej výpovedi. V liste, ktorý jej napísal obžalovaný, jej vyčíta, že ho dala uväzniť. V závere svojho listu udáva, že žalobu sťahuje späť. V súdnom konaní poslala pred svojím výsluchom na hlavnom pojednávaní súdu list, v ktorom okrem iného uvádza, že sa necíti byť týranou, nevznikli jej žiadne problémy, čo má dokazovať aj lekárska správa. Veci, ktoré uviedla na polícii neboli pravdivé. Na hlavnom pojednávaní poškodená uviedla, že syn ju netýral, keby to robil, už by nežila, nevyhrážal sa jej zabitím. Dňa 2.10.2009 bol opitý, a keďže požíval alkohol už od jari, zavolala policajtov a volala ich preto, aby nepožíval alkohol. Pokiaľ bola v ten deň na ošetrení, nebolo to z jej iniciatívy, ale ju len policajti odviezli. Modriny mala často. Okresný súd odstraňoval rozpory vo výpovediach poškodenej. Tvrdila, že v prípravnom konaní bola rozrušená, nevie, čo vlastne podpísala. Nepamätá si, či bola dvakrát vypočúvaná. Obžalovaný namieta výpoveď poškodenej z prípravného konania aj v písomných podaniach, ktoré adresoval orgánom činným v trestnom konaní a súdu, namieta vierohodnosť jej výpovede. Tvrdí, že ide o osobu duševne chorú, šialenú. Svedok Q. R., brat obžalovaného, vypovedal, že za obdobie rokov 2006 až 2009 ani raz nenavštívil matku a nechodil tam preto, lebo tam býval jeho brat a chcel sa vyhnúť konfliktom. Matka mu nespomínala, aby ju brat bil. Mal s ňou triasť, keď ležala na válende alebo sedela v kresle. Svedok Z. I. má vedomosť, že za obdobie asi rok naspäť došla k nim asi päťkrát v neskorých večerných hodinách poškodená zbalená, že musí u nich spať. Tak sa len dovtípil, že musela utiecť pred synom, ale čo presne sa jej stalo, to nevedel povedať. Svedok O. vypovedal, že obžalovaný denne pil a týral svoju matku, keď mu nechcela dať peniaze na alkohol. Je najbližším susedom poškodenej a poškodená bola párkrát aj u neho, kde mu došla ukázať, aká je pobitá. Mala po tele modriny, vravela mu, že sa s ňou obžalovaný hádal, že ju raz hodil pod pec, raz pod dvere, že obžalovaný ju bíjaval, čo sa stávalo často, skoro pravidelne, kedy presne, v ktorých dňoch a mesiacoch, to však nevedel uviesť. Tvrdil, že poškodená R. utekala spať k svojej sestre p. X.. Na hlavnom pojednávaní zotrval na tejto výpovedi z prípravného konania a doplnil, že poškodená bola u neho dva alebo trikrát, sťažovala sa mu, že syn ju bije, ukazovala mu modriny. On však osobne žiadnu hádku nepočul, ani nevidel, aby obžalovaný niekedy matku udrel. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý vyšetrovateľ - svedok kpt. I. P.. Uviedol, že poškodená vypovedala spontánne, bola plačlivá, keď vypovedala o tom, ako sa ku nej syn správal. Obsah výpovede zaprotokoloval tak, ako ju podala. Pri výsluchu tejto svedkyne bola aj obhajkyňa obžalovaného. V spise na č.l. 259 sa nachádza list, ktorý poslala starostka obce X. obžalovanému I.. Okrem iného z neho vyplýva, že matka obžalovaného na úrad prišla niekoľkokrát, zúfalstvo a strach z obžalovaného, keď bol opitý, sa jej nezdalo hrané. Poškodená so sebou dlho bojovala, kým sa ho rozhodla oznámiť. Podľa názoru starostky to, že na obžalovaného zavolala políciu, bol čin matky na pokraji zúfalstva. Starostka obce X. Ing. R. P. bola vypočutá k obsahu tohto listu aj na hlavnom pojednávaní, kde zotrvala na okolnostiach v ňom uvedených. Informácie, ktoré uviedla v tomto liste, získala od rodiny I., ktorí sú jej príbuzní, poškodená mala u nich prespať niekoľkokrát. Poškodená R. bola asi trikrát na obecnom úrade, sťažovala sa, že sa bojí svojho syna, keď je opitý a tiež sa sťažovala, že rozpredáva veci v dome. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, PhDr. R. P. spracovala znalecký posudok poškodenej R. R.. Podľa neho poškodená je osobnosť v období stareckého veku s intelektovou vyspelosťou, ktorá zodpovedá priemeru danej vekovej populácie. Je celkovo vitálna, plne fyzicky a psychicky samostatná, bez porúch vnímania a myslenia, bez známok duševného ochorenia. Znalkyňa ďalej konštatuje, že poškodená je schopná správne vnímať prežité situácie a okolnosti, udržať ich v pamäti a následne ich adekvátne reprodukovať. Nezistila u nej snahu javiť sa v lepšom svetle, nemá tendencie vypovedať skreslene, účelovo a tendenčne vo svoj prospech, resp. cielene a účelovo v neprospech svojho syna, obžalovaného R. R. I.. U poškodenej došlo v dôsledku fyziologického procesu starnutia a zrenia k pozvoľným a prirodzeným zmenám v jej osobnosti. Nejde však o zmenu osobnosti v zmysle psychotického ochorenia. Znalkyňa ďalej konštatuje, že obžalovaný svojím konaním spôsobil jej dlhodobé fyzické a psychické utrpenie a príkorie, čo v konečnom dôsledku viedlo u menovanej k rozvoju a fixácii príznakov syndrómu fyzicky a psychicky týranej osoby. Aktuálny psychický stav poškodenej si nevyžaduje odbornú psychiatrickú liečbu. Poškodená pri vyšetrení vypovedala spontánne, popisovala, čo sa u nich deje. Pôsobila na ňu takým dojmom, že nemá žiadne psychotické príznaky v zmysle bludov a halucinácií. Na znalkyňu pôsobila dojmom, že má strach zo syna. Znalkyňa sa vyjadrila tiež k rozporu vo výpovediach poškodenej. Podľa jej názoru ide o vnútorný rozpor u poškodenej, keď na jednej strane sa cíti byť poškodenou, ale na druhej strane chráni obžalovaného ako syna. Vzhľadom na odstup času už tak intenzívne nepreciťuje to, čo sa udialo a aj toto ju mohlo motivovať k spomínanej zmene výpovede. Poškodená psychicky a fyzicky sa cíti oddýchnutá, preto zľahčuje to, čo prežila. Nemožno vylúčiť ani to, že syna bráni cielene. Znalcami bol vyšetrený aj duševný stav obžalovaného. Znalci konštatujú vo svojom znaleckom posudku, že psychickú chorobu alebo poruchu ako takú u obžalovaného nezistili. Konštatujú disharmonicky štruktúrovanú osobnosť. Vylúčili patický afekt a vychádzali aj z toho, že jeho správanie voči matke nielen pod vplyvom alkoholu, ale aj bez jeho užitia je podobné. Ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného hodnotili ako plne zachované. Neindikovali žiadnu ochrannú liečbu, pretože nezistili žiadnu psychotickú poruchu alebo závislosť na alkohole. Konštatovali, že sklon k agresii je osobnostný rys, ktorý je vôľou však ovládateľný. Z lekárskej správy zo dňa 2.10.2009 vyplýva, že poškodená R. R. bola vyšetrená chirurgom MUDr. Y. N., ktorý zistil u nej podkožné podliatiny oboch ramien a pravého predlaktia. Na základe vyššie uvedeného potom ani krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom neuveril obhajobe obžalovaného spočívajúcej v podstate v tom, že sa žiadneho konania, ktoré sa mu kladie za vinu, nedopustil, že ide len o výmysel zo strany poškodenej. Obranu obžalovaného považoval krajský súd za účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, v rozpore s obsahom vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Vychádzajúc z vyššie uvedeného prvostupňový súd skutkový stav aj podľa názoru krajského súdu správne ustálil. K zmene výpovedí poškodenej krajský súd považuje za potrebné naviac ešte uviesť tie okolnosti, pre ktoré neuveril jej výpovedi vykonanej pred súdom. Poškodená v prípravnom konaní obžalovaného usviedča z trestnej činnosti tak, ako to ustálil prvostupňový súd. Jej výpovedi korešpondujú ostatné vykonané dôkazy. Je to predovšetkým výsluch svedkyne R. P., starostkyne obce, udávajúcej, že v kritický deň došla poškodená rozrušená, vypovedala, čo sa doma dialo. Tejto výpovedi poškodenej z prípravného konania korešpondujú aj výpovede svedkov, ktorí potvrdzujú, že majú vedomosť, sprostredkovane od poškodenej, že obžalovaný voči nej sa správal spôsobom, ako uvádzala, že mala z domu odchádzať a nocovať inde. Napokon aj z lekárskej správy o ošetrení poškodenej je zrejmé, že na poškodenej boli zistené známky fyzického násilia. Do úvahy vzal krajský súd tiež aj výpoveď znalkyne P. na hlavnom pojednávaní, ktorá logickým spôsobom zdôvodnila a vyargumentovala možné dôvody zmeny výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní. Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj správna právna kvalifikácia konania obžalovaného ako zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Závery okresného súdu o uloženom treste obžalovanému majú oporu v zásadách pre ukladanie trestu. Správne konštatoval okresný súd neexistenciu ani priťažujúcich, ani poľahčujúcich okolností. Aj krajský súd považuje trest uložený obžalovanému na dolnej hranici trestnej sadzby za primeraný. Zodpovedá zákonu rozhodnutie prvostupňového súdu o zaradení obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Z uvedených dôvodov preto bolo potrebné odvolanie obžalovaného zamietnuť v súlade s ust. § 319 Tr. por. jednohlasne Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.