Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5CoE/36/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309203003 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8309203003.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Štúrova 7, Prešov proti povinnému N. A., nar. XX.X.XXXX, T. XXX, o vymoženie 33,19 € s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 12Er/203/2009- 9 zo dňa 10.1.2012 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách exekúcie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Povinného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Svätoslavovi Mruškovičovi trovy konania v sume 41,13 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v danej veci je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 30.6.2007, číslo bloku AA 2044307 vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru v Koškovciach. Rozhodnutie, na základe ktorého bolo vydané poverenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.7.2007, teda trojročná prekluzívna lehota určená na výkon rozhodnutia uplynula dňa 17.7.2010, z tohto dôvodu nieje možné ďalej pokračovať v exekúcií. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže dňa 17.7.2010 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil v zmysle vyššie citovaného právneho ustanovenia, lebo uvedené rozhodnutie sa stalo neúčinným uplynutím doby na jeho vykonanie. Právne odôvodnil rozhodnutie o zastavení konania ust. § 96, § 97 ods.1 a § 200 ods.2 Exekučného poriadku a ust. § 88 ods.1 Zákona o priestupkoch. Výrok o trovách exekúcie odôvodnil súd prvého stupňa tak, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 41,39 € v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky"). Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €. Súdny exekútor požiadal v zmysle ust. § 14 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky o priznanie paušálnej odmeny za jednotlivé úkony v sume 33,19 € a preto súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za jednotlivé úkony v zákonom určenej nominálnej výške 33,19 €. S poukazom na ust. § 196 druha veta Exekučného poriadku, pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa jeho odmena o 20 % DPH. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi aj túto daň (výlučne z odmeny v zmysle dikcie ust. § 14, 15 vyhlášky, nie však aj z hotových výdavkov, ako to požadoval exekútor) vo výške 6,64 € z vypočítanej odmeny podľa ust. § 14, 15 vyhlášky, ktorá v danom prípade predstavuje sumu 33,19 €. Súd prvého stupňa priznal tiež súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v súvislosti s poštovými výdavkami vo výške 1,30 Eur podľa ust. § 22 ods.1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. Keďže v danom prípade bola zastavená exekúcia z dôvodu uplynutia lehoty určenej na výkon rozhodnutia, nie zavinením oprávneného ani z dôvodu nemajetnosti povinného, súd zaviazal v zmysle ust. § 197 ods. 1 EP povinného na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 41,13 €, ktorú sumuje povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi v zmysle vyššie uvedenej výrokovej časti tohto uznesenia. Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie súdny exekútor. Namietal výrok uznesenia prvostupňového súdu v časti o trovách exekúcie. Uviedol, že prvostupňový súd musí ad hoc posudzovať, či dôvod, pre ktorý exekúciu súd zastavil, napĺňa znaky zavinenia oprávneného alebo nie. V prejednávanej veci však oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie a pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať s poukazom na ust.§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zastavenie exekúcie. Exekučný titul v predmetnej veci nadobudol právoplatnosť 30.06.2007, vykonateľnosť dňa 17.07.2007, pričom oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie až 01.04.2009, čím svojim konaním skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného o 20 mesiacov. Keďže exekútor môže vykonávať exekúciu až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, oprávnený nepodal včas návrh na vykonanie exekúcie napriek tomu, že vedel, že rozhodnutie o uložení pokuty možno vykonať v lehote 3 rokov. Preto žiadal, aby odvolací súd výrok o povinnosti povinného zaplatiť trovy exekúcie zrušil a aby bol na úhradu trov exekúcie v celom rozsahu zaviazaný oprávnený v súlade s ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. S právnym názorom vysloveným v uznesení súdu prvého stupňa sa plne stotožnil. V danom prípade oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm.b/ Exekučného poriadku. K zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku uplynutia času, ktorý je zákonom určený na vymáhanie pohľadávok v zmysle § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Vzhľadom na to, že v danom prípade sa jedná o prekluzívnu lehotu na uplynutie ktorej exekútor musí prihliadnuť z úradnej povinnosti, bolo by proti základnej myšlienke zákona, keby z dôvodu nedostatočného časového priestoru umožneného zákonom na vymoženie uložených pokút v priestupkovom konaní zaviazal k náhrade trov oprávneného, ktorý nielenže nemá svoju pohľadávku vymoženú, ale by dokonca znášal aj náhradu trovy exekútora. Tým kto nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil včas, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, je povinný. Preto navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vydal vyšší súdny úradník. V spise sa nachádza záznam, podľa ktorého zákonný sudca nemienil odvolaniu súdneho exekútora vyhovieť. Preto nariadil vec predložiť odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 O. s. p. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že Okresný súd Humenné poveril dňa 23.4.2009 súdneho exekútora JUDr. Svätoslava Mruškoviča vykonaním exekúcie na vymoženie 33,19 € s prísl. v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 30.6.2007, číslo bloku AA 2044307 vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru v Koškovciach, ktorý dňa 30.6.2007 nadobudol právoplatnosť a dňom 17.7.2007 sa stal vykonateľným. Súdny exekútor listom došlým súdu dňa 28.12.2011 oznámil, že dňa 17.7.2010 uplynula prekluzívna lehota určená na vykonanie exekučného titulu a na základe uvedeného navrhol exekúciu zastaviť. Zároveň požiadal o priznanie trov exekúcie v sume 41,39 €. Exekučným titulom v danej veci je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste zo dňa 30.6.2007, číslo bloku AA 2044307 vydaný Obvodným oddelením Policajného zboru v Koškovciach. Rozhodnutie, na základe ktorého bolo vydané poverenie nadobudlo vykonateľnosť dňa 17.7.2007, teda trojročná prekluzívna lehota určená na výkon rozhodnutia uplynula dňa 17.7.2010, z tohto dôvodu nieje možné ďalej pokračovať v exekúcií. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže dňa 17.7.2010 došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil v zmysle vyššie citovaného právneho ustanovenia, lebo uvedené rozhodnutie sa stalo neúčinným uplynutím doby na jeho vykonanie. Ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku dáva súdu možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Súd má možnosť a nie povinnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného. Toto zavinenie oprávneného je záležitosťou úvahy súdu a skúma sa individuálne ad hoc pre každú jednu vec. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že za zastavenie exekúcie zodpovedá oprávnený tak, ako to tvrdí súdny exekútor vo svojom odvolaní, pretože oprávnený podal návrh na začatie exekúcie včas, počas plynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty. V akomkoľvek štádiu plynutia tejto lehoty, ak oprávnený požiadal o exekúciu, nie je možné mu pričítať na ťarchu zodpovednosť za zavinenie za zastavenie exekúcie v dôsledku uplynutia alebo skrátenia tejto prekluzívnej lehoty. Úvahy, že za trovy exekúcie v prejednávanej veci zodpovedá povinný sú správne. U povinného nebolo preukázané, že by bol bezmajetný a vôbec nebolo preukázané, že by za trovy exekúcie v prejednávanej veci zodpovedal oprávnený, ktorý plynutím času sa nedomohol vymoženia svojej pohľadávky a bolo by aj v rozpore so zásadou spravodlivosti v exekučnom konaní, aby trovy za exekučný titul, ktorý nebol vo vzťahu k povinnému vykonaný a ktorý spôsobil priestupok, znášal opäť len oprávnený. Je preto povinnosťou súdneho exekútora, aby tieto trovy si zabezpečil od povinného, ktorý jednoznačne zodpovedá za to, že exekúcia bola vedená, že exekučný titul nerešpektoval a len v dôsledku plynutia času bolo potrebné exekúciu zastaviť. Preto odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako správny potvrdil. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.