Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 18CoE/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309212634 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kupková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8309212634.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného Tomášom Kušnírom, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnej E. Q., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX S. H. U., o vymoženie 1333,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Humennom č.k. 15Er1056/2009-11 zo dňa 11.11.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo zistenia, že predmetom tohto exekučného konania je vymoženie pohľadávky priznanej oprávnenému právoplatným a vykonateľným rozsudkom Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. zo dňa 4.9.2009. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 28.9.2009 a vykonateľnosť dňom 2.11.2009. Uvedeným rozsudkom rozhodcovský súd uložil povinnej zaplatiť oprávnenému sumu 1333,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 1.12.2006 zo sumy 1333,34 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ako aj podľa § 45 ods. l, písm. b), c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad, resp. rozpor so zákonom, pričom dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu a zmluvy o úvere zo dňa 4.7.2005 zistil, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve posúdil ako neprijateľnú podmienku v zmysle článku 3 ods. 3 a prílohy č. 5 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, s ohľadom na skutočnosť, že v porovnaní s dodávateľom sa spotrebiteľ nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ale aj úrovňou informovanosti. Táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, nakoľko sú súčasťou úverovej zmluvy. Pri posudzovaní exekučného titulu vo vzťahu k vydaniu poverenia dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje smernica 93/13/EHS, preto zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zdôraznil, že z úpravy § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa § 45, exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Účelom exekučného konania, jej nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej a teda nemá napr. právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Uviedol, že cieľom prieskumu podľa § 45 ods. 1 písm. c/ Zákona o rozhodcovskom konaní je zistenie, či povaha samotného plnenia je v súlade s právom. Samotné ustanovenie chráni povinného pred mocenským prinútením k určitému plneniu, ktoré je právom zakázané. Dôvodom na zastavenie exekučného konania by bolo, ak by rozhodcovský rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Dal do pozornosti súdu, že cieľom úpravy k § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C 40/08 ako aj skutočnosť, že v období do 31.12.-2007 sa ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti OZ. Zmluva o úvere bola upravená v obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovalo ustanovenie § 52 a nasl. a s ohľadom na novelu OZ od 1.1.2008 nevznikla jeho právnemu predchodcovi ani povinnosť dať predmetnú zmluvu do súladu s ustanovením § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. Odvolací súd v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami ho dopĺňa. Otázka oprávnenosti exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadiska materiálnej právoplatnosti bola zhodne riešená v obdobných veciach rozhodnutiami súdov, aj Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadiska materiálnej právoplatnosti vyplýva exekučnému súdu z ustanovenia § 45 ods. l zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohoto ustanovenia môže exekučný súd zastaviť exekučné konanie buď na návrh alebo aj bez návrhu, ( § 45 ods. 2) ak zistí že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto prípade ide o protiprávnosť výroku rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku, za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok, odoprieť vykonateľnosť i bez toho, aby došlo k formálnemu odstráneniu takéhoto rozhodnutia. Z citovaného zákonného ustanovenia možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca svoju vlastnosť exekučného titulu. Tieto jeho nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Exekučný súd je povinný prihliadať na to v každom štádiu exekučného konania. Ak takýto nedostatok zistí pred vydaním poverenia exekútorovi, zamietne jeho návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Námietku oprávneného v tomto smere považoval odvolací súd za nedôvodnú. V predmetnej veci bolo nepochybne zistené, že zmluva uzavretá medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak skúmal pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie existenciu rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Správne preto aplikoval § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom ust. § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ho oprávňuje na preskúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý je v tomto prípade exekučným titulom z pohľadu aplikácie hmotného práva. Odvolacia námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia právomoci formálneho a materiálneho preskúmania exekučného titulu, je preto nedôvodná. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre samotné zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je najpodstatnejší záver o existencii neprijateľnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky, ktorá nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu alebo súdnemu konaniu v mieste jeho sídla. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzatvorenej do 31.12.2007 alebo vo Všeobecných obchodných podmienkach, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzatvorená pred 1. januárom 2008 a teda judikovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné priamo zo zákona. V danom prípade je zmluvná podmienka a to rozhodcovská doložka ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní nezávislým rozhodcom určeným spoločnosťou Správa kreditných kariet a.s. neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. l OZ a podľa § 53 ods. 5 neplatnou, lebo núti spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, podrobiť sa arbitráži rozhodcovského súdu a takýto vzťah právna teória a prax označujú za fakticky nerovný, preto by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej, rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 60/2011). Prvostupňový súd sa s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vyrovnal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Odvolací súd nenašiel žiadny relevantný dôvod na to, aby zvrátil judikovanie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu pre spotrebiteľa nevýhodnejších ustanovení procesného poriadku arbitra oproti pravidlám zakotveným v Občianskom súdnom poriadku, ktorý je viac v podvedomí bežných spotrebiteľov ako rokovací poriadok arbitrážneho súdu, najmä ak každý takýto súkromný súd má svoj vlastný rokovací poriadok. Prvostupňový súd rozhodol správne a so spresnením a doplnením dôvodov v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil uznesenie prvostupňového súdu ako správne. Odvolací súd len na margo princípov, ktorých sa oprávnený dovoláva, poukazuje na predbežné opatrenie Okresného súdu Trenčín, ktorým bolo oprávnenému zakázané používať rozhodcovskú doložku (viď uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.1.2010 č. k. 19Co/352/2009-682, uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.11. 2009 č. k. 11C/91/2009-572. S prihliadnutím na tieto skutočnosti odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Oprávnený v odvolacom konaní úspech nemal, preto mu náhrada trov tohto štádia konania nepatrí a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.