Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Cob/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310204487 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310204487.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: E. L. - IMAGE PROTOKOL SERVIS, Sklenárova 40, Bratislava-Ružinov, IČO: 34717943, zastúpeného advokátkou JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou - Advokátska kancelária, Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti žalovanému: TEHELNE VRANOV s.r.o., Laborecká 80, Humenné, IČO: 36492558, zastúpenému advokátom JUDr. Danielom Finkom, Laborecká 80, Humenné, o zaplatenie 1.327,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 1.3.2012 pod č.k. 12Cb/43/2010 - 175, jednohlasne takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.327,76 Eur a úrok z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 1.327,76 Eur od 1.9.2008 do 31.12.2008 a ďalej v sume, ktorého výška je v každom polroku, v ktorom omeškanie trvá, určená výškou základnej úrokovej sadzby NBS, platnej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, zvýšenej o 10 %, maximálne však 14,25 % ročne, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania 150,- Eur k rukám zástupkyne žalobcu JUDr. Ing. Renáty Vorobeľovej, advokátky, so sídlom v Humennom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 248,67 Eur k rukám zástupkyne žalobcu JUDr. Ing. Renáty Vorobeľovej, advokátky, so sídlom v Humennom, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné rozsudkom pod č.k. 12Cb/43/2010 - 175 žalobu zamietol. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania 79,50 Eur a 1.258,81 Eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia čiastky 1.327,76 Eur titulom zaplatenia vykonania reklamnej služby na podujatí „X. ples východniarov“. Okresný súd rozsudkom pod č.k. 12Cb/43/2010 - 107 žalobu zamietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením pod č.k. 4Cob/48/2011 - 151 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po doplnení dokazovania okresný súd zistil tento skutkový stav: Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 1.2.2008 Zmluvu na reklamné služby, ktorú za žalovaného podpísal Ing. O. Y., ktorý vystupoval v mene žalovaného ako generálny riaditeľ, ktorý aj takto podpísal zmluvu. Obdobná zmluva bola podpísaná i v minulosti. Žalobca bol dobromyseľný, že Ing. Y. konal v mene žalovaného a v pozícii generálneho riaditeľa má oprávnenie vykonávať všetky rozhodnutia za žalovaného, keď v minulosti podpisoval obdobnú zmluvu. Žalovaný zamietol povinnosť zaplatiť s poukazom na to, že Ing. Y. z hľadiska svojho funkčného zaradenia nebol oprávnený podpisovať záväzky za obchodnú spoločnosť. Ing. Y. nemal splnomocnenie na rokovania a poskytnutie príspevku na „X. ples východniarov“. Ing. Y. bol splnomocnený len na rokovania o sponzorskom dare vo výške 10.000,- Sk a táto suma bola dňa 14.2.2008 poukázaná na účet žalobcu ako sponzorský dar na základe dobrovoľného rozhodnutia vedenia žalovanej spoločnosti. Čiastka je zaúčtovaná ako sponzorský dar v účtovníctve žalovaného, pričom ide o tzv. nedaňový výdavok, ktorý zvýšil základ dane. V prípade plnenia podľa zmluvy by sa jednalo o daňový výdavok, ktorý by znížil základ dane. Žalovaný poukázal čiastku 10.000,- Sk ako sponzorský dar. Vypočutý svedok Ing. B. I. mal niekedy v decembri 2007 alebo v januári 2008 osloviť T.. Y., či žalovaná obchodná spoločnosť podporí ples východniarov v Bratislave s tým, že sa ústne dohodli na tých istých podmienkach ako v predchádzajúcom roku. Vtedy žalovaná obchodná spoločnosť podporila ples sumou 50.000,- Sk. Obdobné podmienky ústne dojednali s Ing. Y. aj pre rok 2008. Nebolo však presne povedané, kedy Tehelne majú zaplatiť túto sumu. Samotná písomná zmluva bola podpísaná v auguste 2008 v kancelárskych priestoroch žalovanej spoločnosti. Vypočutý Ing. O. Y. ako výkonný riaditeľ spoločnosti TEHELNE VRANOV, s.r.o., nie je štatutárnym zástupcom spoločnosti. Na jeseň roku 2006 ho oslovil Ing. I. ohľadom prosby o príspevok nejakou sumou na ples východniarov, ktorý sa uskutoční vo februári 2007. Po porade s vedením vyplatili čiastku 50.000,- Sk. Dodatočne podpísali zmluvu pre účely evidencie k tomuto plesu. Na jeseň roku 2007 bol opätovne kontaktovaný Ing. I., či neprispeje na ples začiatkom roku 2008. Mal vtedy vyhlásiť, že sa pokúsi prispieť, ale musí to prerokovať s vedením spoločnosti. Po porade spoločnosti, že ples nemá veľký mediálny význam, rozhodli sa poskytnúť len sponzorský dar v sume 10.000,- Sk. V auguste roku 2008 došiel za ním Ing. I., aby podpísal zmluvu pre účely účtovníctva, na čo mal vtedy uviesť, že nie je konateľom spoločnosti a nie je oprávnený podpisovať zmluvu za spoločnosť. Keď mu bola podložená zmluva na podpis, bol uzrozumený, že má to len čisto symbolickú formu pre účely účtovníctva. Bol poskytnutý sponzorský dar 10.000,- Sk. Nie je žiaden dôvod doplatiť zvyšnú čiastku 40.000,- Sk. Žalobcovi neboli poskytnuté žiadne reklamné podklady a sám žalobca nedoložil žiadne doklady o tom, že propagoval žalovaného počas plesu. Vypočutá svedkyňa I. C., zamestnaná ako ekonómka v žalovanej spoločnosti, potvrdila zaevidovanie čiastky 10.000,- Sk ako sponzorský dar na ples východniarov. V konaní bola doložená Zmluva zo dňa 1.2.2008 na reklamné služby na spoločenskom podujatí „X. ples východniarov“ s termínom konania dňa 9.2.2008. Žalovaný sa zaviazal na zaplatenie žalobcovi čiastky 10.000,- Sk do 15 dní od podpísania zmluvy a zvyšok 40.000,- Sk do 31.8.2008. Zmluva je podpísaná žalobcom a Ing. Y.. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že keď za žalovaného pri podpise zmluvy konal Ing. Y. ako generálny riaditeľ, tento nebol oprávnený uzatvárať a podpisovať zmluvy. Došlo k rozdielnym tvrdeniam svedka Ing. I. a Ing. Y. ohľadom dohodnutej výšky finančnej podpory plesu východniarov. Podľa Ing. Y. jednalo sa o sponzorský dar 10.000,- Sk, ktorý bol poukázaný dňa 14.2.2008. Táto položka je zaúčtovaná na analytickej karte u žalovaného, ako aj v daňovom priznaní žalovaného pre rok 2008. Podľa súdu, nešlo o charakter zmluvy, ale o to, že malo dôjsť na základe finančnej podpory k propagácii žalovaného na plese. Malo sa jednať o sponzorský dar žalovanej spoločnosti. Nešlo o žiadnu reklamu, či reklamné služby pre žalovaného. Za žalovaného konal Ing. Y., ktorý nebol oprávnený uzatvárať obchodné zmluvy za žalovanú spoločnosť, a nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy. Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a neúspešný žalobca bol zaviazaný k náhrade trov konania na zaplatenom súdnom poplatku za odpor a na trovách právneho zastúpenia advokátom. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Keď Krajský súd v Prešove prvýkrát zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa, uložil súdu prvého stupňa skúmať vôľu účastníkov k uzavretiu Zmluvy zo dňa 1.2.2008. Podľa vypočutého svedka Ing. I., žalovaná spoločnosť mala finančne podporiť ples východniarov. Za túto podporu mal žalobca vykonávať propagáciu na plese tak, ako to robil u ostatných partnerov, ktorí ples finančne podporili. Sám Ing. Y. nespochybnil to, že za žalovanú spoločnosť zmluvu podpísal. Keď svedkyňa I. C., zamestnankyňa žalovaného, potvrdila úhradu čiastky 10.000,- Sk, tým je nesporná skutočnosť, že žalovaná spoločnosť mala vedomosť o uzatvorenej zmluve v roku 2008. Ing. I. bol poverený k rokovaniu na uzatvorenie zmluvy, ale túto zmluvu nepodpisoval, pretože ju podpísal osobne E. L.. Naopak, Ing. Y. žiadnym spôsobom nepreukázal, že nebol oprávnený konať v mene žalovanej spoločnosti a podpísať zmluvu. Žalovaná spoločnosť neurobila žiadne právne kroky k zániku predmetnej zmluvy. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo ho zmeniť a návrhu žalobcu vyhovieť. Zástupca žalovaného navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Súd vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Rozhodnutie je dostatočne právne odôvodnené a opiera sa o náležite vykonané dokazovanie. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozsudku, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť, nároku žalobcu vyhovieť a súčasne zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania účastníkov. Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 1.327,76 Eur, čo je doplatok sumy 40.000,- Sk z uzavretej Zmluvy zo dňa 1.2.2008 medzi E. L. a TEHELŇAMI VRANOV, s.r.o., ako objednávateľom na tzv. reklamné služby na spoločenskom podujatí „X. ples východniarov“ v termíne 9.2.2008. Objednávateľ sa v bode V. bodu V.1. zaviazal poukázať časť tejto sumy 10.000,- Sk z celkovej sumy 50.000,- Sk do 15 dní od podpísania zmluvy a zvyšok 40.000,- Sk zaplatiť v termíne najneskôr do 31.8.2008. Za žalovanú obchodnú spoločnosť podpísal zmluvu Ing. O. Y., označený ako generálny riaditeľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Žalovaný popieral možnosť Ing. Y. podpisovať zmluvné záväzky za obchodnú spoločnosť. Okresný súd konštatoval, že generálny riaditeľ Ing. Y. nebol oprávnený uzatvárať a podpisovať takéto zmluvy, pretože na to je oprávnený štatutár (konateľ), zapísaný v obchodnom registri. Okresný súd v rozsudku síce citoval § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., že ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo koná za neho zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Takéto obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné (§ 133 ods. 3 Obchodného zákonníka). Je potrebné poukázať na to, že k podpisu tejto zmluvy došlo v auguste roku 2008 v priestoroch žalovanej spoločnosti. Návrh zmluvy bol predkladaný svedkom Ing. I. a za žalovanú obchodnú spoločnosť podpisoval Ing. Y.. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti (s.r.o.) je jeden alebo viac konateľov. Na druhej strane, § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka uvádza, že právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzke podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Obdobná zmluva na reklamné služby bola medzi žalobcom a spoločnosťou TEHELNE VRANOV, s.r.o., uzavretá 3.12.2006, kde za žalovanú obchodnú spoločnosť takisto podpisoval Ing. O. Y., generálny riaditeľ, kde právo Ing. Y. na podpísanie takejto zmluvy nebolo rozporované. Podľa doloženej pracovnej zmluvy Ing. Y. (č.l. 144 spisu), mal dojednaný druh práce generálneho riaditeľa s tým, že náležitosti dojednania druhu práce špecifikuje pracovný poriadok. Podľa náplne práce Ing. Y. na č.l. 146 spisu, vo vzťahu k vonkajším firemným vzťahom povinnosťami zamestnanca sú prerokovať s obchodnými partnermi všetky aspekty obchodných vzťahov, okrem podpisu zmlúv, a tiež aj zastupovať spoločnosť vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Ak došlo k podpisu obdobnej zmluvy na reklamné služby v roku 2006, nebolo možné predpokladať u Ing. I. pri podpise reklamnej zmluvy na „X. ples východniarov“, že Ing. Y. nie je osobou oprávnenou konať za žalovanú obchodnú spoločnosť. Podľa § 16 Obchodného zákonníka, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzke, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Ing. I. dal podpísať túto zmluvu v žalovanej obchodnej spoločnosti s osobou označenou ako generálny riaditeľ spoločnosti, kde vo všeobecnosti takéto funkčné zaradenie vyvoláva dojem u účastníka, že sa koná so zodpovednou osobou, oprávnenou rokovať a uzatvárať zmluvné vzťahy za spoločnosť. Na druhej strane, Ing. Y. nepoprel podpísanie takejto zmluvy. V ďalšom však tvrdil, že zmluva bola po plese dodatočne predložená až v auguste roku 2008, kde bol zo strany Ing. I. ubezpečený o tom, že podpis zmluvy je len formálny pre účtovníctvo žalobcu a veľmi nekontroloval obsah zmluvy. Podľa odvolacieho súdu, zmluva má dve strany, z hľadiska obsahu nie je náročná a osoba podpisujúca za obchodnú spoločnosť musela si byť vedomá pri dodržaní obvyklej opatrnosti, že podpisom nejakej zmluvy dochádza aj k vytváraniu určitých záväzkov - záväzku zaplatiť sumu 50.000,- Sk. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojho záväzku, zmluva nie je uzavretá. Jednoznačne pri podpise tejto zmluvy sa podpísal predmet plnenia, a to reklamné služby na spoločenskom podujatí „X. ples východniarov“ v termíne 9.2.2008, a aj záväzok zaplatiť čiastku 50.000,- Sk za tieto služby, a to 10.000,- Sk do 15 dní od podpísania zmluvy, čo zo strany žalovaného bolo splnené poukázaním uvedenej sumy dňa 14.2.2008 a zostatok v čiastke 40.000,- Sk mal byť zaplatený do 31.8.2008. Odvolací súd neuveril tvrdeniam svedka Ing. Y., že nevedel, čo podpisuje, pretože obsah zmluvy si neoveroval, čo nerobí zmluvu neplatnou len pre nedbalosť konajúcej osoby. V § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, pre platnosť zmluvy sa vyžaduje písomná forma iba v prípadoch ustanovených v tomto zákone, alebo ak aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Bol predložený text zmluvy, ktorú prv podpísal zástupca žalovanej obchodnej spoločnosti a dodatočne Ing. I. túto zmluvu predložil žalobcovi na podpis. Podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti domáhať iba tento účastník. Podľa § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ust. § 49 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Jedná sa o tieseň a nápadne nevýhodné podmienky. Ak pre obchodno-záväzkové vzťahy neplatí tieseň a nápadne nevýhodné podmienky pre napadnutie zmluvy neplatnosťou, podľa § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka ide o ochranu len jedného z účastníkov obchodno-záväzkového vzťahu a len tento účastník sa môže neplatnosti právneho úkonu domáhať, inak je právny úkon platný. Ide o posúdenie, ktorý z účastníkov sa môže neplatnosti dovolávať. Tvrdené prekročenie právomoci generálnym riaditeľom žalovanej spoločnosti, pre ktorú žalovaný sa domáha stanovenia neplatnosti takejto zmluvy, takúto ochranu zákonné ustanovenie neposkytuje žalovanému, pretože žalobca nemal vedomosť o prekročení oprávnenia Ing. Y.. Žalobcovi je tak zachovaná platnosť uzavretej zmluvy, pretože neplatnosti zmluvy by sa mohol dovolávať už iba žalobca. Ten to ale nečiní. Preto je potrebné vychádzať z toho, že ak došlo k podpisu zmluvy v priestoroch žalovanej obchodnej spoločnosti, kde zmluvu podpisoval Ing. Y. ako generálny riaditeľ spoločnosti, takáto zmluva zaväzuje žalovanú obchodnú spoločnosť, pričom žalovaný sa s poukazom na § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka nemôže dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre tvrdené prekročenie oprávnenia generálneho riaditeľa podpisovať zmluvný záväzok za žalovanú obchodnú spoločnosť. Z tohto dôvodu krajský súd mení rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaväzuje žalovanú obchodnú spoločnosť zaplatiť doplatok dohodnutej ceny za poskytované reklamné služby z uzavretej Zmluvy zo dňa 1.2.2008. Samotná zmluva na reklamné služby je nepomenovanou zmluvou (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), kde v zmluve je uvedený predmet plnenie - reklamné služby na plese, termín plnenia 9. 2. 2008, ako aj odplata za tieto služby 50.000,- Sk. Zmluva má všetky zákonné náležitosti a zaväzuje žalovanú obchodnú spoločnosť. Z pôvodne dohodnutej sumy odplaty 50.000,- Sk bolo poukázaných 10.000,- Sk na účet žalobcu, preto je povinný žalovaný doplatiť zostatok 40.000,- Sk (žalovaných 1.327,76 Eur) ako záväzok žalovanej obchodnej spoločnosti, ktorý naďalej trvá. Žalovaná obchodná spoločnosť je povinná doplatiť zostatok dohodnutej ceny 1.327,76 Eur s poukazom na záväzok zo zmluvy v bode V. bod V.1 a V.2. zmluvy. Keďže bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku, je povinný platiť úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Účastníci si dohodli splatnosť tejto sumy do 31.8.2008, preto od 1.9.2008 bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku zaplatiť čiastku 40.000,- Sk. S poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom v roku 2008 je povinný zaplatiť úroky z omeškania, že ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná v 1. kalendárnom dni kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS platná v 1. kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka. V čase uzavretia zmluvy úroková sadzba NBS bola 4,25 %. Po navýšení o 10 % bodov to dáva 14,25 % ročný úrok z omeškania s variáciami na jednotlivé polroky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Krajský súd zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania. Žalobca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v období rozhodovania súdu prvého stupňa. Okresný súd zaviazal žalobcu k náhrade trov konania na zaplatenom súdnom poplatku a na trovách právneho zastúpenia u žalovaného. Krajský súd zmenil pôvodný rozsudok a vyhovel návrhu žalobcu. Je potrebné zmeniť aj výrok rozsudku o trovách účastníkov v konaní pred súdom prvého stupňa. Náhrada trov konania je návrhovým konaním (§ 151 O.s.p.), kde od vynesenia rozsudku okresným súdom žalobca neuplatnil konkrétnu výšku trov právneho zastúpenia. Je možné úspešnému žalobcovi priznať náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa len v rozsahu zaplatených súdnych poplatkov za návrh 79,50 Eur a za podané odvolanie ďalších 79,50 Eur. Povinnosť zaplatiť súdne poplatky 150,- Eur celkom vyplývajú z § 151 ods. 2 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešný žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania na trovách právneho zastúpenia, keďže žalobcu zastupoval advokát, ktorý si vyúčtoval náhradu trov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Za podané odvolanie a účasť na odvolacom konaní je odmena po 61,41 Eur za 1 úkon. Za 2 úkony je to 122,82 Eur. K tomu je potrebné dopočítať 2x režijný paušál po 7,63 Eur (15,26 Eur). Právny zástupca žalobcu si uplatňuje náhradu straty času za účasť na odvolacom pojednávaní dňa 7.6.2012. Za 5 polhodín straty času je odplata 12,35 Eur za 1 polhodinu, čo dáva náhradu straty času 61,75 Eur. Zástupca žalobcu požaduje náhradu cestovných výdavkov za deň 7.6.2012, keď na pojednávanie použil motorové vozidlo so spotrebou 7,4 litra a cenou 1,453 Eur a odjazdených bolo 168,1 km. Náhrada PHM tak predstavuje 18,074 Eur. Paušálna náhrada 0,183 Eur za 1 km odjazdených 168,1 km dáva potom 30,76 Eur. Cestovné náhrady 48,84 Eur je možné priznať podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní 138,08 Eur (122,82 + 15,26 Eur), strata času 61,75 Eur a 48,84 Eur cestovné náhrady predstavujú sumu 248,67 Eur, ktorú je povinný zaplatiť neúspešný žalovaný na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Vorobeľovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.