Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Cob/43/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310213534 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8310213534.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v obchodnej veci žalobcu: CHEMES, a.s. Humenné, so sídlom v Humennom, Chemlonská 1, IČO: 31695426, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Illeš & Šimčák, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 6, IČO: 36861472, proti žalovanému: AMP+, s.r.o., so sídlom v Humennom, Ševčenkova 4, IČO: 44953780, o zaplatenie 13.076,29 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom protinávrhu žalovaného na zaplatenie sumy 3.059,71 Eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 22.3.2012 pod č.k. 12Cb/23/2011 - 139, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na plnenie žalobcovi, a vo výroku o trovách konania. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu vo výške 1.022,47 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15,- Eur z titulu náhrady v zmysle § 147a ods. 1 O.s.p. na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Humenné vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13.076,29 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.786,50 Eur od 16.6.2010 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.424,40 Eur od 16.7.2010 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 55,01 Eur od 16.7.2010 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 800,10 Eur od 7.8.2010 do zaplatenia, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 10,28 Eur od 7.8.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.569,- Eur a 2.854,92 Eur na trovách právneho zastúpenia na účet zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od jeho právoplatnosti. Vzájomný protinávrh žalovaného zamietol. Zároveň uložil povinnosť žalovanému zaplatiť 183,50 Eur na súdnom poplatku na účet Okresného súdu Humenné, taktiež do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 13.076,29 Eur s príslušenstvom s 9 % úrokom z omeškania z dôvodu nezaplatenia faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému nezaplatený oceľový šrot podľa Kúpnej zmluvy č. 26/02/2010 zo dňa 26.2.2010 a z dôvodu nezaplatenia faktúr, ktorými vyúčtoval žalovanému ďalšie náklady súvisiace s uvedenou kúpnou zmluvou. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu mu neboli vytvorené podmienky, na ktoré sa žalobca zaviazal v zmluve, pričom z objektívnych dôvodov, t.j. zlého počasia, nemohol vyvážať suť z búracích prác, odpad sa hromadil a žalobca mu znemožnil vstup do závodu, v závode žalobcu ostal nevyvezený materiál, a to asi 38 paliet šamotových tehál v hodnote 3.136,- Eur, asi 40 ton oceľového šrotu v hodnote 8.000,- Eur a taktiež žalobca zadržal nákladné motorové vozidlo žalovaného zn. Tatra 148 v hodnote cca 5.000,- Eur. Preto žiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Počas konania si žalovaný uplatnil vzájomný návrh proti žalobcovi vo výške 16.136,- Eur z titulu porušenia povinností vyplývajúcich z označenia kúpnej zmluvy, pričom túto sumu špecifikoval tak, že pozostáva zo sumy 3.136,- Eur za 38 paliet šamotových tehál, ktoré mu žalobca neumožnil vyviezť, 40 ton oceľového šrotu v hodnote 8.000,- Eur a zo sumy 5.000,- Eur, ktorá predstavuje hodnotu zadržaného motorového vozidla Tatra 148. Na pojednávaní dňa 23.3.2012 žalovaný vysvetlil, že vzájomný návrh kompenzuje s pohľadávkou žalobcu do výšky uplatneného nároku, zvyšnú časť 3.059,71 Eur uplatnil ako vzájomný protinávrh. S použitím § 409 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola dňa 26.2.2010 uzavretá platná Kúpna zmluva č. 26/02/2010, predmetom ktorej bol predaj kovových častí kotla č. 1 ako druhotnej suroviny za dohodnutú kúpnu cenu uvedenú v čl. IV zmluvy. Taktiež v konaní bolo preukázané, že žalobca vystavil žalovanému faktúry na základe tejto zmluvy v celkovej výške 13.076,29 Eur, ktoré žalovaný nezaplatil, pričom v liste zo dňa 19.10.2010 pohľadávku žalobcu v tejto výške uznal, pričom ako dôvod nezaplatenia faktúr uviedol svoju druhotnú platobnú neschopnosť. Nakoniec aj tým, že žalovaný uplatnil počas konania vzájomný protinávrh s kompenzačnou námietkou do výšky uplatňovaného nároku, týmto úkonom nespochybnil nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej istiny 13.076,29 Eur. Pokiaľ žalovaný si uplatnil proti žalobcovi vzájomný návrh na zaplatenie sumy 16.136,- Eur, súd prvého stupňa konštatoval, že po ukončení prác v areáli žalobcu zostalo cca 40 ton oceľového šrotu, ktorý žalovaný nevyviezol, avšak oceľový šrot sa nestal vlastníctvom žalovaného, pretože zaň nezaplatil. Ani z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, aby si účastníci dohodli prechod vlastníckeho práva za dodaný tovar iným spôsobom, teda takým, žeby sa žalovaný stal vlastníkom tohto šrotu až jeho zaplatením. Preto nárok žalovaného na náhradu škody za oceľový šrot v hodnote 8.000,- Eur nie je dôvodný. Taktiež nie je dôvodný ani nárok na náhradu škody, ktorá žalovanému mala vzniknúť tým, že v areáli žalobcu zostalo asi 38 paliet šamotových tehál v hodnote 3.136,- Eur, pretože tieto tehly neboli predmetom označenej kúpnej zmluvy; boli súčasťou odpadu - sute, vytvorenej z likvidácie kotla, a túto suť si mal vyviezť žalovaný na vlastné náklady ako odpad. Ani tretí nárok žalovaného na zaplatenie hodnoty nákladného motorového vozidla Tatra 148 okresný súd nepovažoval za dôvodný, pretože žalobca prehlásil, že si neuplatnil zadržné právo na toto vozidlo, pričom vyzval žalovaného na prevzatie vozidla a žalovaný si ho môže kedykoľvek prevziať späť. Z týchto dôvodov protinávrh žalovaného zamietol, pretože jeho pohľadávky neboli jednak spôsobilé na započítanie s pohľadávkou žalobcu, a v prevyšujúcej časti žalobca neporušil ustanovenia kúpnej zmluvy, ktoré by zakladali jeho povinnosť na náhradu škody tak, ako si ju žalovaný vo vzájomnom návrhu uplatnil. Žalobe čo do istiny vyhovel, pričom mu priznal aj uplatňovaný úrok z omeškania, ktorý je v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to z jednotlivých faktúr odo dňa ich splatnosti do zaplatenia. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal trovy z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.569,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 2.854,92 Eur. Posledným výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 183,50 Eur na súdnom poplatku na účet súdu, a to za uplatnený protinávrh zo sumy 3.059,71 Eur, čo podľa položky 1/a Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje 183,50 Eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zopakoval, že vzájomným návrhom si uplatnil proti žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 16.136,- Eur z titulu porušenia povinností, vyplývajúcich žalobcovi z Kúpnej zmluvy č. 26/02/2010, a to neumožnenia vstupu do Priemyselného parku CHEMES, čím žalovanému bol znemožnený vývoz materiálu, a to šamotových tehál cca 38 paliet v hodnote 3.136,- Eur. V areáli Priemyselného parku ostalo cca 40 ton oceľového šrotu v hodnote 8.000,- Eur, čím mu vznikla škoda v tejto výške. Taktiež sa vzájomný návrh týka zadržaného nákladného motorového vozidla Tatra 148 v sume cca 5.000,- Eur. Na preukázanie svojho nároku navrhol vypočuť svedkov, avšak okresný súd navrhovaných svedkov nevypočul. Taktiež nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že ho viackrát vyzval, aby si motorové vozidlo Tatra 148 prevzal, pričom žalobca mu výslovne zakazuje vstup do Priemyselného parku. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 21.5.2012 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Na odvolacom pojednávaní dňa 31.10.2012 zástupca žalovaného uznal nárok žalobcu uplatnený žalobou už aj z toho dôvodu, že vzniesol vzájomný návrh so započítacou námietkou do výšky predmetu sporu. Z tohto dôvodu odvolanie upravil v tom zmysle, že žiadal, aby odvolací súd povolil mu splácať dlh s príslušenstvom vrátane trov konania v 6 splátkach. Zástupca žalobcu so splácaním dlhu v splátkach aj s príslušenstvom vyslovil nesúhlasil, a to už z toho dôvodu, že bol dostatočný časový priestor, aby sa s takýmto návrhom žalovaný obrátil na štatutárov žalobcu. Nevylúčil možnosť, aby sa aj po právoplatnosti rozsudku súdu prvého stupňa žalovaný dohodol so žalobcom na určitom splátkovom kalendári. Teda dôvod odvolania zo strany žalovaného zostal iba v súvislosti s povolením splátok splácať prisúdený dlh žalobcovi v splátkach. Podľa § 60 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Z hľadiska pre úvahu súdu, či má priznať žalovanému, ktorému povinnosť platiť určil, výhodu splátok, sú predovšetkým dôvody spočívajúce vo výške priznaného plnenia, platobnej schopnosti žalovaného, ako aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku. Keďže žalovaný počas odvolacieho konania neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné povoliť mu splácanie dlhu v splátkach, a takéto dôvody nezistil ani odvolací súd z doposiaľ vykonaného dokazovania, nič nezostávalo odvolaciemu súdu iba konštatovať, že ak okresný súd návrhu žalobcu vyhovel a vzájomný protinávrh žalovaného zamietol, jeho rozhodnutie je správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol žalovaný zaviazaný na plnenie žalobcovi, a vo výroku o trovách konania ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z uplatnených trov právneho zastúpenia, predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom za 3 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 21.5.2012 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 31.10.2012, á 327,53 Eur, a za účasť na pojednávaní dňa 9.10.2012 v sume 81,88 Eur (§ 14 ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) + prislúchajúci režijný paušál 22,89 Eur (3 x 7,63 Eur). Ďalej odvolací súd priznal advokátovi uplatnenú náhradu cestovných nákladov vo výške 20,75 Eur a 20,64 Eur za cesty na pojednávanie z miesta sídla právneho zástupcu do miesta sídla odvolacieho súdu, t.j. z Košíc do Prešova a späť, á 72 km, osobným motorovým vozidlom s priemernou spotrebou paliva, uvádzanou výrobcom 7,1 l/100 km, pri cene pohonných hmôt 1,481 a 1,459 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel 0,183 Eur/km, a náhradu za stratu času za 2 x 2 začaté polhodiny x 12,71 Eur, t.j. 50,84 Eur. Spolu je to 852,06 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal mu odvolací súd DPH vo výške 20 % z vyššie uvedenej sumy 170,41 Eur. Celkom tak trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú sumu 1.022,47 Eur. V priebehu odvolacieho konania si žalobca uplatnil dňa 10.10.2012 nárok na náhradu podľa § 147a O.s.p. za účasť na pojednávaní dňa 9.10.2012, ktoré bolo odročené po tom, čo žalovaný faxovým podaním požiadal o jeho odročenie z dôvodu náhlej prekážky na jeho strane. Podľa § 147a ods. 1 O.s.p., ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od neho požadovať sumu 15,- Eur. Pojednávanie dňa 9.10.2012 bolo odročené na základe žiadosti žalovaného z dôvodu neodkladného a neplánovaného lekárskeho vyšetrenia A. C., osoby splnomocnenej na zastupovanie spoločnosti. V zmysle § 147a ods. 1 O.s.p. vznikol žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 15,- Eur. Zákon síce výslovne nerieši sankčný nárok v prípade, že účastník, ktorý sa nedostavil na pojednávanie, nie je zastúpený advokátom, a na pojednávanie sa dostavil advokát zastupujúci druhého účastníka, avšak nesankcionovanie takejto situácie by znamenalo nerovné postavenie, až znevýhodnenie týchto účastníkov. Preto odvolací súd v danom prípade použil na uplatnenie sankčného nároku analógiu a žalobcovi priznal právo na náhradu za účasť na pojednávaní dňa 9.10.2012 v sume 15,- Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.