Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1CoP/21/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311202187 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311202187.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci navrhovateľa S. Y., nar. X.X.XXXX, bytom G. č. XXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Gogom, advokátom v Humennom, Námestie slobody č. 12, proti odporkyni Q. Y., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, zastúpenej Mgr. E. Podoľskijm, advokátom v Humennom, Námestie slobody č. 1, za účasti E. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX a mal. S. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18 C 43/2011 - 103 z 21.11.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zverení mal. S. do výchovy otca a vo výroku o výživnom s tým, že výživné pre E. Y. bude odporkyňa platiť k jeho rukám. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o úprave styku matky s mal. S., ako aj vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov S. Y. a Q. Y.. Maloleté deti E. Y. (ktorý v priebehu odvolacieho konania dovŕšil plnoletosť 16.2.2012) a mal. S. Y. na čas po rozvode zveril do starostlivosti navrhovateľa, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Zaviazal odporkyňu prispievať na výživu oboch detí sumou 100 Eur pre každého z nich vždy do 15 -teho dňa v mesiaci k rukám navrhovateľa počnúc od právoplatnosti rozsudku. Určil, že odporkyňa sa s maloletými deťmi môže stretávať neobmedzene, avšak vždy po predchádzajúcej dohode s nimi a s navrhovateľom. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov je trvalo a vážne rozvrátené, a preto je potrebné toto manželstvo rozviesť. Pokiaľ ide o otázku úpravy práv a povinností k maloletým deťom, súd mal za preukázané, že na rozdiel od odporkyne, navrhovateľ pre výchovu maloletých detí má zabezpečené vhodné podmienky. Deti s ním žijú v poschodovom dome, v ktorom obývajú jedno poschodie, pričom každé z nich má k dispozícii svoju izbu. Navyše, z prehlásenia rodičov navrhovateľa vyplýva, že tento dom mu po rozvode manželstva podarujú. Odporkyňa počas pobytu na Slovensku býva v byte svojej sestry spolu s jej 7 -člennou rodinou. Má síce prísľub od brata, že môže s deťmi bývať v jeho dome v Obci Hrubov, avšak aj on tam býva s manželkou a tromi deťmi. Deti účastníkov konania navštevujú školy v Humennom, ktoré je od Obce G. vzdialené okolo 10 km. Obec Hrubov je od Humenného vzdialená 25 km. Z uvedeného teda vyplýva, že na výchovu detí účastníkov konania podmienky nie sú rovnaké. Navrhovateľ od času, keď odporkyňa sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, sa o maloleté deti stará na patričnej úrovni. Túto skutočnosť potvrdili kolízny opatrovník a maloleté deti, ktoré na pojednávaní jednoznačne odmietli možnosť, aby boli zverené do starostlivosti matky alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Pri určení výšky výživného pre maloleté deti súd vychádzal zo skutočností, že odporkyňa, ktorá pracuje v cudzine a zarába 1.074 Eur, môže platiť takto stanovené výživné. Pokiaľ ide o výrok o úprave styku odporkyne s maloletými deťmi, súd prvého stupňa poukázal na to, že odporkyňa pracuje mimo územia republiky a s prihliadnutím na stanovisko kolízneho opatrovníka, upravil jej styk s maloletými deťmi tak, že sa môže s nimi stretávať neobmedzene, avšak po predchádzajúcej dohode s navrhovateľom a vzhľadom na ich vek aj s nimi. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 144 O.s.p. Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa, a to len proti výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom. Súd prvého stupňa totiž nedostatočne zistil skutkový stav v tomto smere a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa mal vo veci nariadiť znalecké dokazovanie ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, čo neurobil. Taktiež súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy a obmedzil sa len na názor maloletých detí, ktorý však nemôže byť jediným kritériom pre rozhodnutie súdu. Zo samotnej správy ÚPSVaR Humenné zo dňa 14.6.2011 vyplýva, že maloleté deti (hlavne dcéra) by v čase matkinej prítomnosti boli prevažnej s ňou a že nie je vylúčená zmena postoja u detí a to hlavne u dcéry. Bez akéhokoľvek ďalšieho šetrenia súd prvého stupňa dospel k názoru, že jednoznačne je potrebné zveriť obe maloleté deti do starostlivosti otca. Súd neprešetril výsluchom vzťah maloletých detí k starým rodičom, ktorí žijú s maloletými deťmi v spoločnej domácnosti. Súd prvého stupňa nesprávne vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti odporkyne k maloletým deťom z mesačného zárobku odporkyni vo výške 1.074 Eur, hoci takýto príjem v skutočnosti odporkyňa nedosahuje a nepredstavuje to priemerný mesačný príjem odporkyne. Súd vyhovel v celom rozsahu návrhom navrhovateľa a prihliadal len na jeho záujmy. Skutočným záujmom navrhovateľa nie sú deti samotné, ale riešenie jeho zlej majetkovej situácie prostredníctvom mesačného výživného v sume 100 Eur na každé z detí, ktoré od odporkyne požaduje, alebo taktiež prostredníctvom rodinných prídavkov. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom za týchto okolností by výživné zo strany rodičov k maloletým deťom nebolo určené. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. Opatrovník sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril. V priebehu odvolacieho konania, ako bolo vyššie uvedené, pôvodne maloletý E. Y., nar. XX.X.XXXX, nadobudol plnoletosť, a preto na výzvu odvolacieho súdu sa vo veci vyjadril s tým, že odvolací súd s ním konal v tomto štádiu konania ako s účastníkom konania plne procesne spôsobilým, pričom uviedol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s poukazom na to, že otec sa o obe deti dobre stará a uspokojuje ich potreby. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie odporkyne je len čiastočne dôvodné. So zreteľom na obsah odvolania odporkyne v odvolacom konaní nebol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku o rozvode manželstva, ktorý odporkyňa odvolaním nenapadla a ako taký tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa zároveň čiastočne stratil účinnosť a to vo vzťahu k E. Y., pokiaľ ide o jeho zverenie do výchovy otca, so zreteľom na to, že E. Y. nadobudol plnoletosť, a preto v súčasnosti už nie je aktuálne jeho zverenie do výchovy ktoréhokoľvek z rodičov. Naďalej je však rozsudok súdu prvého stupňa aktuálny vo vzťahu k výživnému pre E. Y., ako aj v otázke úpravy práv a povinností rodičov k mal. S. Y., vrátane úpravy styku s touto maloletou, pretože aj v otázke úpravy styku rozsudok súdu prvého stupňa stratil účinnosť vo vzťahu k E. Y. ako plnoletej osobe. V naznačených smeroch súd prvého stupňa v zásade správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol s výnimkou výroku o úprave styku s mal. S. Y.. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletou dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletou dieťati domáhať na súde (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že v súčasnosti sa o maloletú S. stará otec - navrhovateľ, ktorý zabezpečuje jej potreby po každej stránke a v rodinnom dome, v ktorom býva spolu s oboma deťmi, vytvoril pre maloletú adekvátne rodinné prostredie zabezpečujúce zdravý mravný i telesný vývoj maloletej. Matka - odporkyňa nemá v súčasnosti vytvorené takéto kvalitné bytové podmienky ako je to u otca maloletej S., pretože jej bytové pomery sú menej kvalitné, a preto z hľadiska konkrétnych životných podmienok, je výchovy mal. S. zabezpečená lepšie u otca. Z hľadiska osobnostného, otec maloletej spĺňa všetky predpoklady pre to, aby sa riadne o dieťa postaral a dieťa aj vychovával. Pokiaľ ide o otázku striedavej výchovy, ktorú nanášala matka - odporkyňa v tomto konaní a zdôrazňovala ju aj v odvolaní, v súčasnom štádiu konania nie je možné vyhovieť tejto požiadavke so zreteľom na konkrétne životné pomery matky - odporkyne, ale predovšetkým so zreteľom na stanovisko maloletej S., ku ktorému správne súd prvého stupňa prihliadol. Toto stanovisko maloletého dieťaťa je vysoko právne významné a signifikantné pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, pričom dieťa na pojednávaní vyjadrilo presvedčenie i žiadosť, že chce zostať len vo výchove otca. Po zhodnotení komplexu týchto problémov a otázok, ktoré sú spojené s výchovou maloletej S., správne súd prvého stupňa uzavrel, že v súčasnosti bude jej výchova lepšie zabezpečená starostlivosťou otca a uplatnenie striedavej výchovy nie je v súčasnosti, najmä so zreteľom na postoj maloletej, aktuálne. Nepochybil súd prvého stupňa ani v otázke výživného, a to tak pre dnes už plnoletého E. Y., ako aj pre mal. S. Y., ktoré stanovil vo výške 100 Eur pre každé z detí s povinnosťou matky - odporkyne platiť toto výživné do 15 -teho dňa v mesiaci. Toto výživné zodpovedá príjmovým pomerom matky, ktorá podľa aktuálneho výpisu mzdového listu pre rok 2011 skutočne zarába 1.074 Eur mesačne a keďže výživné sa určuje s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode, je nepochybné, že je potrebné vychádzať z tejto sumy, t.j. 1.074 Eur, ktorú dosiahla matka - odporkyňa v priebehu roka 2011. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zverení mal. S. do výchovy otca a vo výroku o výživnom s tým, že výživné vo vzťahu k plnoletému E. Y. bude matka platiť k rukám tohto dospelého dieťaťa a výživné vo vzťahu k mal. S. bude platiť k rukám otca maloletej. Rovnako je správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o zverení mal. S. do výchovy otca, a preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok aj v tejto časti. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa styku matky - odporkyne s deťmi, tento výrok taktiež čiastočne stratil účinnosť so zreteľom na dovŕšenie plnoletosti E. Y., pretože u plnoletého dieťaťa neprichádza do úvahy úprava styku s niektorým z rodičov súdnym rozhodnutím, avšak naďalej môže byť aktuálna úprava styku matky - odporkyne s mal. S.. V tomto smere však súd prvého stupňa pochybil pokiaľ aplikoval výrok spočívajúci v tom, že odporkyňa - matka sa môže s maloletými deťmi stretávať neobmedzene po dohode s navrhovateľom a deťmi (v danom prípade už len mal. S.). Takýto výrok je neurčitý, nejasný a nevykonateľný, pričom pokiaľ súd prvého stupňa prikročil k otázke úpravy styku, mal vymedziť styk jednoznačne, tak aby bol tento výrok rozsudku vykonateľný, čo zatiaľ konštatovať nemožno. So zreteľom na to, odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (nepreskúmateľnosť tohto výroku rozsudku) zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa týkajúci sa úpravy styku (dnes už len s mal. Antóniou) a v tomto rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto smere dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa, že v zmysle § 25 ods. 2 aktuálneho znenia Zákona o rodine, je potrebné upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, čo však neplatí, ak rodičia výslovne žiadajú styk neupraviť. Bude preto potrebné v tomto smere dokazovanie doplniť, účastníkov vypočuť, pretože zatiaľ vyjadrenia účastníkov alebo ich právnych zástupcov nesmerujú výslovne k tomu, že by žiadali tento styk neupraviť. Ak nedôjde k takémuto vyjadreniu účastníkov, resp. ich právnych zástupcov, bude potrebné vo veci aplikovať vykonateľný a zrozumiteľný výrok týkajúci sa styku mal. Antónie s matkou - odporkyňou so zreteľom na to, že v súčasnosti už mal. S. je zverená do výchovy a starostlivosti otca. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.