Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15CoP/13/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311205937 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8311205937.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. vo veci navrhovateľky Q. B., nar. X. X. XXXX, bytom Z., P. XXXX/X, t.č. bytom Z., P. Z. X., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, Mierová 87, proti odporcovi V. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., P. XXXX/X, o určenie výživného, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 12 C 61/2011-81 zo dňa 7. 12. 2011 takto r o z h o d o l : M e n í rozsudok tak, že odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 Eur mesačne, ktorú je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 12-teho dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 1. 6. 2011. Dlžné výživné za obdobie od 1. 6. 2011 do 30. 6. 2012 vo výške 1950 Eur je odporca p o v i n n ý splatiť navrhovateľke v 50-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 333,46 Eur na účet JUDr. Ľubomíra Hudáka v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne s účinnosťou od 1. 6. 2011. Dlžné výživné za čas od 1. 11. 2011 do 1. 12. 2011 vo výške 50 Eur uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľka v školskom roku 2011/2012 študuje 3. ročník dennej formy študijného odboru telesnej výchovy a pedagogiky na Prešovskej univerzite v Prešove, fakulte športu. Z tohto dôvodu nie je schopná sa sama živiť a teda je zákonnou povinnosťou odporcu jej na výživu prispievať. Mal za to, že navrhovateľka dostatočným spôsobom preukázala svoje výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole, ako aj to, že tieto výdavky nepostačuje pokryť jej matka. Odporca je od 26. 1. 2011 nezamestnaný a je vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom. Súd prvého stupňa konštatoval, že nezamestnaným je odporca nie vlastnou vinou, keďže lekárskymi potvrdeniami preukázal, že má zdravotné problémy, ktoré mu neumožňujú nájsť si patričné zamestnanie. Aj keď v súčasnosti disponuje sumou 18500 Eur, ktorú obdržal za predaj bytu, ktorý mal spoločne s matkou navrhovateľky, nemá doposiaľ vyriešenú svoju bytovú otázku a preto na túto sumu súd prvého stupňa neprihliadal. Vzhľadom na možnosti a schopnosti odporcu preto stanovil na výživu navrhovateľky sumu 50 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol. Keďže odporca nezaplatil navrhovateľke výživné len za mesiac november 2011, určil dlžné výživné len za toto obdobie. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanovením § 62 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a rozhodnutie o trovách konania ustanovením § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že navrhovateľka nemá žiaden príjem a preto by bolo nespravodlivé, aby znášala trovy konania. V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie navrhovateľka. Trvala na tom, že nevyhnutné náklady súvisiace s jej vysokoškolským štúdiom na jedného rodiča sú 200 Eur mesačne, pričom tieto náklady pred súdom prvého stupňa dostatočným spôsobom preukázala. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, že odporca je nezamestnaný nie vlastnou vinou, ale kvôli zdravotným problémom, ktoré vzhľadom na jeho vek mu neumožňujú nájsť si patričné zamestnanie. Namietala, že súd nebral do úvahy skutočnosť, že matka vyplatila odporcovi za odpredaný byt sumu 18500 Eur, ako aj sumu 1250 Eur zo stavebného sporenia a mal mu byť poukázaný preplatok na dani za prácu v Anglicku v sume 1889,76 libier, čo predstavuje v prepočte 2295 Eur. Vyslovila názor, že tak, ako jej matka, aj odporca si mohol riešiť svoju bytovú otázku nájmom garsónky. Mala za to, že súd venoval bytovému problému odporcu takú pozornosť, ako by to bolo predmetom konania, pričom aj jej matka si po rozvode manželstva musela svoje bývanie vyriešiť, čo však zohľadnené nebolo. Musela pritom zabezpečiť bývanie pre 3 osoby, pričom okrem rovnakej sumy z vyporiadania majetku mal odporca naviac preplatok na dani za prácu v Anglicku. Zdôraznila, že ešte pred rozvodom manželstva rodičov sa títo dohodli, že odporca bude na jej výživu prispievať sumou 200 Eur mesačne, ktorú dohodu dodržal len určitý čas, neskôr prispieval sumou 170 Eur, 150 Eur mesačne a nakoniec neprispieval na výživu vôbec. Spochybnila to, že nie je v jeho možnostiach platiť 200 Eur mesačne, keďže od podania návrhu na určenie výživného do ukončenia jej vysokoškolského štúdia je asi 37 mesiacov, čo by predstavovalo sumu 7400 Eur, po odpočítaní ktorej z celkovej sumy 22045 Eur mu ostane 14645 Eur a ak z tejto budú odrátané ešte jeho náklady na živobytie po 380 Eur mesačne, tak by to predstavovalo sumu 14060 Eur, čo sú finančné prostriedky, ktoré získal za byt, stavebné sporenie a z titulu preplatku na dani, pričom by nemusel vôbec byť zamestnaný, resp. podnikať po celú dobu 37 mesiacov. Odvolateľka spochybnila aj jeho zdravotné problémy, keďže podľa lekárskych správ predložených v konaní bol kvôli subjektívnym bolestiam práceneschopný od 21. 6. do 29. 6. 2011, pričom predtým v období od 18. 3. do 24. 3. 2011 absolvoval len 5 rehabilitačných procedúr a potom bol asi 4 krát na akupunktúru. Tvrdené zdravotné problémy mu však nebránia pravidelne týždenne venovať sa aktívnemu tréningu basketbalu a zúčastňovať sa veteránskych turnajov za basketbalový klub veteránov OZ BASKET Humenné. Spochybnila tiež odporcom tvrdené mesačné výdavky vo výške 380 - 400 Eur, keďže na ich preukázanie nepredložil súdu žiaden dôkaz. Za nepravdivé považovala tvrdenia odporcu, že chodí k lekárovi, lebo ho bolia šľachy na rukách, keďže posledný záznam o návšteve lekára je zo dňa 29. 6. 2011, teda v čase ukončenia práceneschopnosti. Jeho tvrdenia v tomto smere považovala za účelové. Keďže odporca je vyučený elektrikár, tak vyslovila navrhovateľka presvedčenie, že v tomto odbore by sa určite uchytil, a to aj ako živnostník. Taktiež nič nebránilo odporcovi preorientovať sa na iný druh práce tak, ako to urobila matka rekvalifikačným kurzom. Vyslovila pochybnosť aj o skutočnej snahe odporcu riešiť si svoj bytový problém, keďže tak neurobil za obdobie približne jedného roka. V závere vyslovila názor, že odporca si vedome znižuje svoj životný štandard tým, že nemá záujem zamestnať sa a ani sa vrátiť pracovať do Anglicka, resp. odísť pracovať do Česka za účelom dosiahnutia najnižšieho výživného, čím jej chce dokázať, že takýmto spôsobom potrestá matku za to, že sa s ním rozviedla. Navrhla rozsudok zmeniť a priznať výživné v sume 200 Eur mesačne od 1. 6. 2011 vrátane výpočtu dlžného výživného. K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporca podaním zo dňa 23. 1. 2012. S rozsudkom súdu prvého stupňa sa stotožnil v celom rozsahu. Zdôraznil, že hľadá si intenzívne prácu, o čom svedčí aj jeho evidencia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaného, kedy podmienkou na takúto evidenciu je dokladovanie aktívneho hľadania si práce každý mesiac. Prácu si nehľadá len vo svojej kvalifikácii, ale dvakrát požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom o zaradenie do kurzu SBS - strážnej služby, ktorej žiadosti však nebolo vyhovené a taktiež dával žiadosť o prijatie do práce na pozíciu školníka v učilišti v Humennom, ako aj na pozíciu predavača v rôznych obchodoch v Humennom, čo však sa mu doposiaľ nepodarilo. Nepoprel, že medzi ním a matkou navrhovateľky existovala dohoda, že bude na výživu navrhovateľky prispievať sumou 200 Eur mesačne, avšak táto dohoda bola uzavretá v čase, kedy nemal zdravotné problémy a pracoval v Anglicku, kde na tak vysoké výživné dokázal zarobiť. Situácia u neho sa však zmenila, nemá žiaden príjem a nie je tak schopný pôvodnú dohodu dodržať. Tvrdil, že do dnešného dňa nedostal preplatok na dani za prácu v Anglicku, teda navrhovateľka svoje tvrdenia ničím nepreukázala. Spochybnil prepočet navrhovateľky vzťahujúci sa k sume, ktorou disponuje z dôvodu, že vyrátanou sumou už nedisponuje, keďže nemá žiaden príjem a z peňazí za byt a za stavebné sporenie od návratu z Anglicka žije a platí z nich aj výživné v sume 50 Eur mesačne. Vyslovil názor, že navrhovateľka by si mohla zadovážiť spotrebný úver, ktorý by jej umožnil financovať náklady spojené s jej denným štúdiom na vysokej škole. Ako jediný skutočný dôvod neplatenia výživného v požadovanej výške uviedol to, že nie je v jeho aktuálnych schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch takéto výživné platiť. Zdôraznil, že má naďalej záujem riešiť si svoju bytovú situáciu zakúpením garsónky a do dnešného dňa tak nespravil iba z dôvodu, že nevedel, v akej výške ho súd zaviaže na platenie výživného pre navrhovateľku a tiež predpokladal, že po vyriešení si zdravotných problémov sa opäť vráti za prácou do Anglicka alebo do Česka. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p., doplnil a zopakoval dokazovanie v súlade s ustanovením § 213 ods. 3, 5 O.s.p. správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné zo dňa 28. 5. 2012, výsluchom navrhovateľky, dokumentáciou z internetu, životnou poistkou č. 110/001271-1 zo dňa 1. 1. 2012 a zistil, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné. Odvolací súd v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na deň 13. 6. 2012, na ktoré odporca svoju neúčasť písomne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. V tom čase sa mal zúčastniť kontroly u svojho všeobecného lekára MUDr. E. B.. Zároveň predložil potvrdenie z psychologickej ambulancie z kontrolného vyšetrenia vykonaného dňa 29. 5. 2012, v zmysle ktorého je odporca liečený pre depresívnu poruchu ťažkého stupňa, v dôsledku čoho nedoporučuje psychickú záťaž, resp. doporučuje vyhýbať sa stresovým situáciám na dobu minimálne do nástupu účinku liekov. Na pojednávaní dňa 13. 6. 2012 odvolací súd vykonal výsluch navrhovateľky v súlade s ustanovením § 131 O.s.p. Odvolacie pojednávanie bolo odročené na deň 27. 6. 2012. Aj na toto pojednávanie sa odporca ospravedlnil písomne z dôvodu jeho pravidelnej kontroly a vyšetrenia u lekára MUDr. B. E., ktorého ambulancia sa nachádza v Michalovciach. Zároveň uviedol, že je naďalej dočasne práceneschopný, a to do 31. 6. 2012, avšak táto doba dočasnej práceneschopnosti sa pravdepodobne predĺži, keďže jeho zdravotný stav sa nezlepšuje. Predložil potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti a potvrdenie o svojom zdravotnom stave. Z pripojeného lekárskeho potvrdenia zo dňa 25. 6. 2012 vyplýva, že ide o recidívu depresívnej poruchy, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov s tým, že v závere mu boli doporučené kontroly a pravidelné návštevy na stacionári, ako aj vyhýbať sa akútnemu stresu. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. (2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. (3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. (4) Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise. (5) Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov. (6) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania, môže súd na návrh všetkých účastníkov konania vyhlásiť rozsudok podľa § 153d. S poukazom na citované ustanovenie nebolo možné akceptovať ani jedno z uvedených lekárskych potvrdení ako dôvod pre odročenie pojednávania, teda vyhovenie žiadosti odporcu, keďže tieto lekárske potvrdenia neobsahujú výslovne, že aj účasť na pojednávaní by mohla odporcovi spôsobiť akútny stres a že v dôsledku takéhoto stresu by bol vážne ohrozený jeho život alebo zdravie. Odvolací súd preto na oboch pojednávaniach vykonal dokazovanie a na pojednávaní dňa 27. 6. 2012 aj rozhodol vo veci samej. Svoju neúčasť na pojednávaní dňa 27. 6. 2012 a žiadosť o odročenie pojednávania odporca ospravedlnil aj tým, že zrušil zastúpenie udelené JUDr. Viere Dupkaničovej z dôvodu, že chce požiadať o poskytnutie právnej pomoci Centrum právnej pomoci, kanceláriu v Humennom. Ako prílohu tohto oznámenia pripojil list adresovaný JUDr. Viere Dupkaničovej zo dňa 23. 5. 2012. Už aj v tomto liste odporca uvádza, že má záujem, aby ho v predmetnej veci zastupovalo Centrum právnej pomoci. K tomuto odvolací súd uvádza, že odporca uviedol iba svoj zámer, ktorý ničím nepreukázal a pokiaľ ho nerealizoval ani za obdobie jedného mesiaca (od 23. 5. 2012, kedy napísal svojej predchádzajúcej právnej zástupkyni, do 27. 6. 2012, kedy sa uskutočnilo odvolacie pojednávanie), tak takéto konanie bolo hodnotené odvolacím súdom ako účelové. Ani z tohto dôvodu žiadosti o odročenie pojednávania nebolo vyhovené, čím ale nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd po doplnení a zopakovaní dokazovania mal preukázané, že navrhovateľka je naďalej študentkou 3. ročníka Prešovskej univerzity v Prešove, fakulty športu, v študijnom odbore telesná výchova a pedagogika. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a do školy dochádza raz týždenne, čo ju stojí 3,30 Eur. Okrem toho platí 26 Eur cestovného Mestskou hromadnou dopravou v Prešove na 3 mesiace, mesačne 18 Eur mobilný telefón, 12,58 Eur internet, 45 - 50 Eur mesačne za internát, 1,40 - 1,50 Eur denne za obed, 8 - 9 Eur za ďalšiu stravu denne, 17,49 Eur za životnú poistku do 31. 12. 2011 a vo výške 33 Eur mesačne od 1. 1. 2012, ako aj náklady na športové oblečenie, hygienu a ostatné osobné potreby. Odporca je nezamestnaný od 26. 1. 2011, pričom predtým pracoval v Anglicku. Na Slovensku prejavil záujem o prácu, a to aj v inom odbore, než v akom je vyučený. Zhodným tvrdením účastníkov bolo preukázané, že odporca disponuje sumou 18500 Eur a tiež sumou 1250 Eur, ktorú sumu získal z titulu vyporiadania BSM. Napriek tvrdeniu, že za získanú sumu si chce zakúpiť byt, doposiaľ tak neurobil, pričom uplynul čas dlhší, než nevyhnutne potrebný na realizáciu takéhoto zámeru. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V súlade s citovanými ustanoveniami trvá vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke, keďže táto nie je schopná sa sama živiť a na svoje budúce povolanie sa pripravuje vysokoškolským štúdiom. Vyživovacia povinnosť je zároveň prvoradou povinnosťou rodiča voči dieťaťu, preto pre splnenie tejto povinnosti je možné prihliadať len na vynaloženie nevyhnutných životných nákladov povinnej osoby v reálnom čase a nie aj na jeho životné plány do budúcna. Preto nesprávne súd prvého stupňa zohľadnil zámer odporcu zakúpiť si byt, pričom zároveň zohľadnil náklady, ktoré v súčasnosti odporca vynakladá za nájom. V súlade s § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto suma, ktorou odporca disponuje ako s hotovosťou, je potrebné brať ako majetkové pomery, ktoré umožňujú odporcovi prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 Eur mesačne. Takéto výživné považoval odvolací súd za primerané vzhľadom na náklady vynakladané navrhovateľkou na štúdium, ktoré je špecifické fyzickou námahou, kondíciou, dobrým zdravotným stavom, špecifickým oblečením, ako aj vyššou pravdepodobnosťou úrazu, k čomu je potrebné priradiť špeciálne oblečenie, špeciálnu stravu, ako aj životnú poistku zahrňujúcu poistenie úrazov. Odvolací súd z dôkazov poskytnutých z internetu mal preukázané, že zdravotný stav odporcu nie je tak vážny, aby nemohol pracovať aspoň príležitostne a zlepšiť si tak svoje osobné a majetkové pomery. Schopnosť odporcu zapojiť sa do riadneho pracovného procesu nie je oslabená, ak mu jeho zdravotný stav umožňuje vykonávať športovú činnosť, ktorá s jeho ochorením priamo súvisí. S poukazom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 220 O.s.p., keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219) a ani na jeho zrušenie (§ 221) a odvolaniu navrhovateľky tak vyhovel v celom rozsahu. Výživné bolo určené od 1. 6. 2011, čo znamená, že do rozhodnutia odvolacieho súdu s prihliadnutím na splatnosť výživného, teda do 31. 6. 2012 uplynulo 13 mesiacov. Počas tohto obdobia odporca prispieval na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne, preto nedoplatok na výživnom mu vznikol v celkovom rozsahu 1950 Eur (150 x 13). Tento nedoplatok tiež s poukazom na súčasné majetkové pomery odporcu povolil odvolací súd platiť odporcovi spolu s bežným výživným v 50 Eur-ových mesačných splátkach, ktoré splátky považoval vzhľadom na výšku dlhu za primerané. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 písm. a/ O.s.p., teda úspešnej navrhovateľke boli priznané trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 333,46 Eur. Tieto trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu zastúpenia, účasť na pojednávaniach dňa 13. 6. a 27. 6. 2012 po 58,69 Eur, z režijného paušálu 3 x 7,21 Eur, náhrady straty času vo výške 50,04 Eur za 2 začaté polhodiny za pojednávanie dňa 13. 6. 2012 a dve začaté polhodiny za pojednávanie dňa 27. 6. 2012 a cestovného vo výške 85,72 Eur pri priemernej spotrebe 4,5 litrov pri cene nafty 1,38 Eur + 6,20 s prepočtom na koeficient 8,07 x 2 x 80 km z Humenného do Prešova a späť. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.