Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoP/81/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312200372 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8312200372.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci navrhovateľky K. Q., bytom J. X, I., zastúpenej JUDr. Evou Koščovou, advokátkou so sídlom v Humennom, Osloboditeľov 3 proti odporcovi K. Q., bytom J. X, I., toho času bytom N. XXX, o rozvode manželstva s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 22. 05. 2012, č.k. 19P 14/2012-42 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov uzatvorené dňa XX. XX. XXXX rozviedol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že postoj navrhovateľky k rozvodu manželstva je jednoznačný, tento nebolo možné zmeniť ani psychologickými prostriedkami, ktoré odmietla. Stratila k manželovi citový vzťah. Má z neho obavy a strach, nerozumie si s ním ani intímnej stránke. Výsledkom dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a navrhovateľka už nemá záujem na jeho udržaní, na rozvode trvá a nie je možné ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd prvého stupňa zdôraznil, že manželstvo je zväzok, ktorý vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia a nikoho nemožno nútiť, aby v takomto zväzku zotrval aj proti svojej vôli. Z tohto dôvodu návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Súd prvého stupňa ešte poukázal na to, že pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 22. 05. 2012 vykonal bez neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neprítomnosť neospravedlnil tak, ako to vyžaduje ust. § 119 ods. 3 O. s. p.. Nepredložil totiž vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Z tohto dôvodu súd pokračoval v konaní a v uvedený deň na pojednávaní aj vo veci rozhodol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 144 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby návrh bol zamietnutý. Odporca má za to, že súd prvého stupňa svojím konaním mu odňal možnosť konať pred súdom a tým bolo porušené jeho ústavné právo na spravodlivý súdny proces, o skutočnosti, že k ospravedlneniu predložením PN-ky je potrebné ešte osobitné vyjadrenie ošetrujúceho lekára, nebol poučený v zmysle Občianskeho súdneho poriadku. Taktiež má za to, že súd prvého stupňa predčasne rozhodol o tom, že manželstvo rozvádza, a to bez náležitého zistenia skutkového stavu veci a intenzity rozvratu spolužitia účastníkov. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, že ju fyzicky a psychicky týral, tieto v konaní neboli dokázané. Ak by fyzické násilie bolo takej intenzity, žeby vzbudzovalo u navrhovateľky dôvodnú obavu a jej život a zdravie, určite by už bol orgánmi činnými v trestnom konaní uznaný vinným a odsúdený. Nič také sa doposiaľ neudialo. Nesúhlasí s rozvodom manželstva, a preto v zmysle uvedených dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní považuje za účelové a ničím nepodložené. Má za to, že súd v konaní zistil skutkový stav veci výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Aj keď navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, súd odročil pojednávanie a požiadal referát poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné o spoluprácu pri riešení problémov v manželstve účastníkov. Následne sa oboznámil so správou z psychologických konzultácií a na základe takto zisteného skutkového stavu správne rozhodol. Navrhovateľka uvádza, že v konaní bolo preukázané, že odporca sa v minulosti dopustil fyzického násilia voči nej, za čo bol uznaný vinným za priestupok. Taktiež bolo preukázané rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ v Snine zo dňa 11. 01. 2012, že odporca bol vykázaný zo spoločného bytu po tom, čo v hádke zobral do ruky nôž a zaútočil na svoju dcéru. Predbežným opatrením súdu bolo uložené odporcovi dočasne nevstupovať do bytu pre podozrenie z násilia voči navrhovateľke a dcére. Len na Okresnom súde v Humennom pod sp. zn. 15C 5/2012 prebieha konanie vo veci návrhu na vylúčenie odporcu z užívania bytu, ktoré nebolo zatiaľ skončené, lebo odporca viackrát zmaril vytýčené pojednávanie s tým, že sa naň nedostavil. Odporca vo výpovedi tvrdil, že navrhovateľke nikdy fyzicky ani psychicky neublížil, že manželstvo je bezproblémové, že má dobrý vzťah s dcérou a pod.. Navrhovateľka tvrdí, že tieto vyjadrenia sú v absolútnom rozpore s preukázanou skutočnosťou. Odporca si neplní ani zákonnú vyživovaciu povinnosť k dcére, ktorá sa výživného bola nútená domáhať podaním návrhu na súd. Správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo preukázané, že dcéra navštevuje referát PPS za účelom poskytnutia pomoci pri eliminácii strachu zo stretnutia s otcom. Navrhovateľka má za to, že v konaní preukázala, že spolužitie s odporcom v dôsledku jeho násilného správania u nej vyvolávalo úzkostné stavy, strach, preto takéto manželstvo nemôže plniť žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a ani spoločnosť nemôže mať záujem na jeho zachovaní. Dokazovanie tak potvrdilo, že manželstvo účastníkov je vážne narušené, neplní svoj účel a nie je predpoklad, aby došlo k obnoveniu riadneho spolužitia. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 O. s. p., spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu dôvodné nie je. Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa ust. § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa ust. § 18 a § 19. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia, resp. jeden z nich sa neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami ustanovenými v ust. § 18 Zákona o rodine a že toto ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Preto k takémuto zrušeniu manželstva je možné pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo s poukazom na jeho rozvrat nemôže plniť svoj účel, ktorý je potrebné vidieť vo vytváraní rodinného prostredia pre výchovu mal. detí, ako aj prostredím, v ktorom manželia žijú a poskytujú si vzájomnú podporu a pomoc. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je pritom závislá od toho, do akej miery sa ich nezhody týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Poukazujúc na vykonané dokazovanie v tomto konaní sa aj odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom zmysle, že vzťahy medzi oboma manželmi sú vážne narušené a rozvrátené, pričom nie je daný predpoklad, aby došlo k ich zlepšeniu. V konaní bolo zistené, že manželské spolužitie účastníkov je poznačené dlhotrvajúcimi konfliktami a nezhodami. Navrhovateľka v konaní poukazovala na existenciu už predchádzajúcich nezhôd medzi účastníkmi a v tomto smere zdôrazňovala predovšetkým neadekvátne správanie sa odporcu voči jej osobe a následne aj voči ich spoločnej plnoletej dcére. Je zrejmé, že odporca sa už v minulosti dopustil fyzického ataku voči navrhovateľke, čo preukazuje rozhodnutie Obvodného úradu v Humennom zo dňa 10. 06. 2008, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona. Vážne nedorozumenia medzi účastníkmi pretrvávali aj naďalej, pričom od januára 2012 účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, keďže odporca bol v dôsledku podozrenia z násilia páchaného voči navrhovateľke a dcére účastníkov vykázaný zo spoločného obydlia (potvrdenie Obvodného oddelenia PZ SR v Snine zo dňa 10. 01. 2012). V dôsledku takéhoto správania sa odporcu medzi účastníkmi prebieha aj konanie o vylúčenie odporcu z užívania ich spoločného bytu. Odporca síce vyjadroval svoj záujem na ďalšom zachovaní manželstva, avšak vo svojich vyjadreniach pred súdom prvého stupňa pripustil existenciu problémov v ich spoločnom živote, keď dochádzalo k vzájomným hádkam účastníkov. Účastníci sa taktiež zúčastnili konzultácie na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, ktoré však nenapomohli situáciu v ich vzťahu vyriešiť. Z obsahu podanej správy vyplynulo, že prípad účastníkov bol v minulosti vedený na tomto referáte z podnetu samotnej navrhovateľky. Jej ďalšie vyjadrenia boli také, že na podanom návrhu trvá a úpravu vzťahu psychologickými prostriedkami odmietala. Jednoznačne odmietla aj spoločné konzultácie s odporcom na danom referáte a požadovala predovšetkým psychologickú pomoc pre dcéru, ktorá nezvládala kontakty s otcom a negatívne prežívala konflikty medzi rodičmi. Psychický stav dcéry vykazoval symptómy akútnej posttraumatickej stresovej poruchy (svedok konfliktov medzi rodičmi) a z tohto dôvodu jej bola poskytnutá psychologická intervencia. Odporca diametrálne odlišne vnímal riešenie konfliktov v rodine, pričom z pohľadu referátu je súčasná vyhrotená situácia v manželstve účastníkov výsledkom odlišného vnímania a prežívania partnerstva. Vzhľadom na charakter vzťahových, komunikačných a osobných problémov partnerov je zlepšenie vzťahu psychologickými prostriedkami podľa ich názoru toho času málo pravdepodobné. Manželstvo účastníkov v terajšej podobe vzhľadom na hĺbku a trvanie jeho rozvratu, nemôže spĺňať do budúcna svoj účel a od manželov sa nedá očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je totiž zrejmé, že účastníci už dlhšiu dobu spolu nežijú, nepomáhajú si, spoločne nehospodária a nespája ich ani intímny život. Navrhovateľka jednoznačne deklarovala, že stratila k odporcovi citový vzťah, má z neho obavy a strach, nerozumie si s ním po žiadnej stránke a s ohľadom na jeho predchádzajúce správanie nemá záujem na udržaní manželstva. Za tejto situácie bol správny postup súdu prvého stupňa pokiaľ návrhu na rozvod manželstva účastníkov vyhovel. Je ďalej potrebné konštatovať, že postup súdu prvého stupňa v súvislosti s vykonaním v poradí druhého pojednávania dňa 22. 05. 2012 v neprítomnosti odporcu, nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odporca bol na toto pojednávanie riadnym spôsobom predvolaný, keď predvolanie mu bolo doručené dňa 17. 04. 2012. Je pravdou, že odporca 21. 05. 2012, teda deň pred pojednávaním sa telefonicky ospravedlnil z neúčastí na tomto pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti, pojednávanie žiadal odročiť, s tým, že doklad o práceneschopnosti doručí dodatočne. Potvrdenie o práceneschopnosti následne doručil súdu prvého stupňa dňa 22. 05. 2012. V zmysle ust. § 119 ods. 3 O. s. p. však návrh odporcu na odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav odporcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa pritom považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Citované zákonné ustanovenie neurčuje v tomto smere poučovaciu povinnosť súdu a navyše odporca ani v odvolacom konaní takéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára nepredložil. Poukazujúc na všetky uvedené dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 219 O. s. p.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.