Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1CoP/27/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408206074 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8408206074.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci starostlivosti súdu o mal. V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, vo veci navrhovateľa V. Q., nar. X.X.XXXX, bytom u otca, detí rodičov W. Q., rod. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S., Ul. J. č. XX, prechodne bytom S., Ul. W. č. X, zastúpenej JUDr. Marošom Zimom, advokátom v Kežmarku, Hradné námestie č. 29 a V. Q., nar. X.X.XXXX, trvala bytom S., Ul. J. č. XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Patakym, advokátom v Kežmarku, Ul. Baštová č. 6, o zvýšení výživného, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 5 P 329/2008 - 196 z 19.10.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.10.2008 do 31.8.2010 vo vzťahu k mal. V. Q.. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného vo vzťahu k V. Q., vrátane dlžného výživného a výroku o trovách konania vo vzťahu medzi otcom a V. Q.. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o výživnom zo strany matky vo vzťahu k V. Q. a v tejto časti konanie zastavuje. Z r u š u j e rozsudok vo vzťahu k mal. V. Q. za obdobie od 1.9.2010 do budúcnosti, vrátane výroku o dlžnom výživnom a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d m i e t a odvolanie matky vo vzťahu k V. Q.. Náhradu trov konania vo vzťahu medzi matkou a V. Q. účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 5.3.2008 č.k. 3 C 203/2007-17 tak, že zvýšil výživné na V. Q. od 1.9.2008 zo sumy 4000,- Sk na sumu 166 Eur mesačne, ktoré je povinný otec platiť k rukám matky maloletého V. do 31.1.2011 a od 1.2.2011 k rukám plnoletého V. vždy do 20 -teho dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Dlžné výživné na V. Q. za obdobie od 1.9.2008 do 31.1.2011 vo výške 986 Eur povolil otcovi splácať v splátkach po 50 Eur mesačne počnúc mesiacom november 2011 k rukám matky vždy do 20 -teho dňa v mesiaci až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. Zvýšil výživné na mal. V. Q. počnúc dňom 1.9.2010 zo sumy 4000,- Sk na sumu 166 Eur mesačne, ktoré je povinný otec maloletého dieťaťa platiť k rukám matky vždy do 20 -teho dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné na mal. V. Q. za obdobie od 1.9.2010 do 31.10.2011 vo výške 476 Eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 Eur počnúc mesiacom november 2011 k rukám matky maloletého dieťaťa spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. Zaviazal matku platiť na výživu plnoletého V. Q. počnúc dňom 1.2.2011 mesačne vo výške 30 Eur, ktoré je povinná platiť k rukám plnoletého V. vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné na V. za obdobie od 1.2.2011 do 31.10.2011 vo výške 300 Eur povolil matke dieťaťa splácať v splátkach po 20 Eur mesačne počnúc mesiacom november 2011 k rukám plnoletého V. spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. Návrh otca zo dňa 10.7.2009 na zníženie výživného na V. a mal. V. Q. zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že u V. Q. došlo k zmene pomerov nástupom na strednú školu - Hotelovú akadémiu v S. dňa 1.9.2008. Od uvedeného obdobia súd zvýšil otcovi výživné na syna o sumu 33,23 Eur. Súd mal za to, že takto zvýšené výživné, ako aj vyplýva z výpovede plnoletého V., je postačujúce na životné náklady, ktoré má spojené s návštevou školy a bežnými nákladmi. Zvýšené náklady so školou sú spojené len na začiatku školského roka. Súd zaviazal otca platiť na výživu V. do obdobia, kedy býval u matky, a to do 31.1.2011, kde je povinný toto výživné zasielať k rukám matky, ktorá zabezpečovala starostlivosť o dieťa. U mal. V. nastala zmena pomerov nástupom do prvého ročníka Obchodnej akadémie v V. a to dňom 1.9.2010, preto súd od uvedeného obdobia zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletú zo sumy 132,77 Eur na sumu 166 Eur. Súd mal za to, že takto stanovené výživné u maloletej je v súlade s možnosťami a schopnosťami otca, ako aj s potrebami maloletého dieťaťa. Preto V. dovŕšil plnoletosť dňa 4.2.2011, kedy sa aj odsťahoval od matky, súd uložil povinnosť platiť na jeho výživu k jeho rukám zo strany rodičov. Matku zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 30 Eur počnúc dňom 1.2.2011. Súd pri výpočte výšky výživného vychádzal zo zárobkových možností, ako aj schopností matky a z povinnosti rodičov dieťaťa prispievať na jeho výživu, dokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Vychádzajúc z príjmu otca, má súd za to, že primeraným výživným zodpovedajúcim schopnostiam a možnostiam otca je suma 166 Eur mesačne od 1.9.2008 na V. a suma 166 Eur mesačne od 1.9.2010 na mal. V.. Vychádzajúc z príjmu matky, ktorá V. od marca 2011 celkove prispela sumou 20 Eur, má súd za to, že primeraným výživným zodpovedajúcim schopnostiam a možnostiam matky je suma 30 Eur mesačne, ktorú je povinná platiť k rukám plnoletého V.. Keďže výživné pre maloleté deti možno priznať spätne za tri roky od začatia konania, priznal súd zvýšené výživné vo výške 166 Eur mesačne na V. od 1.9.2008, kedy V. nastúpil do prvého ročníka strednej školy a zvýšené výživné vo výške 166 Eur mesačne na mal. V. od 1.9.2010, kedy nastúpila do prvého ročníka strednej školy. Súd zároveň ustálil dlžné výživné na V. za obdobie od 1.9.2008 do 31.1.2011, ktoré predstavuje sumu 986 Eur a taktiež na mal. V. za obdobie od 1.9.2010 do 31.10.2011, ktoré predstavuje sumu 476 Eur. Súd taktiež vypočítal dlžné výživné zo strany matky na V. za obdobie od 1.2.2011 do 31.10.2011, ktoré predstavuje sumu 300 Eur. Dlžné výživné je matka povinná splácať v mesačných splátkach po 30 Eur k rukám plnoletého V.. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nie sú splnené predpoklady na zníženie výživného, preto zamietol návrh otca zo dňa 10.7.2009 na zníženie výživného na V., ako aj na mal. V. Q.. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia. Otec vo svojom odvolaní poukázal na to, že nie je možné prijať tvrdenie matky, ktorá uvádza, že na zabezpečenie živobytia troch dospelých osôb jej zostáva suma 332,08 Eur, ktorá nepostačuje na pokrytie všetkých súvisiacich nákladov, tak ako ich v rozpise predložila. Tento rozpis je úmyselne navýšený a zavádzajúci, pričom z výpovede V. Q. vyplynulo, že je nepodložený. Matka maloletej do výživného započítava veci, ktoré svojou podstatou nemôžu byť považované za výživné. Návrh matky na zvýšenie výživného je teda neopodstatnený, a to tak vo vzťahu k V. Q., ako aj mal. V. Q.. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a návrh matky v celom rozsahu zamietol. Matka vo svojom odvolaní poukázala na to, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ako aj na strane matky a to z toho dôvodu, že mal. V. začal navštevovať od 1.9.2008 Hotelovú akadémiu v S., čím sa značným spôsobom zvýšili náklady na školskú dochádzku, ako aj na ošatenie. V. zároveň prekonal viaceré zdravotné problémy. Od posledného rozhodnutia súdu došlo k výraznej zmene pomerov na strane matky maloletých detí, ktorá bola nútená opustiť aj s deťmi družstevný byt otca, v ktorom bývali do leta roku 2008 a zabezpečiť si vlastné bývanie. Matka zakúpila dňa 20.8.2008 do svojho vlastníctva dvojizbový byt na ulici W. č. X v S., vykonala jeho rekonštrukciu a do bytu sa nasťahovala. V závislosti od toho platí náklady spojené s užívaním bytu, teda tzv. inkaso, splátky úveru, pričom jej mzda predstavuje sumu 330 Eur a dostáva aj výživné vo výške 265 Eur a prídavky na deti vo výške 40 Eur, z čoho vyplýva, že po odrátaní nákladov jej skutočne zostáva suma 332,08 Eur na živobytie, vrátane maloletých detí. Uhrádzanie mesačných splátok vo výške 1011,42 Eur za leasing luxusného motorového vozidla značky BMW nie je nevyhnutný výdavok, ktorý by povinný rodič - otec maloletej musel vynaložiť, a preto prvostupňový súd na túto okolnosť neprihliadol. Už v mesiaci október 2011 otcovi maloletej skončila platnosť leasingovej zmluvy, v zmysle ktorej leasingovej spoločnosti Unicredit mesačne splácal 1011,42 Eur. Túto okolnosť mal súd prvého stupňa taktiež vyhodnotiť. Súd prvého stupňa uložil matke povinnosť prispievať na výživu plnoletého V. od 1.2.2011 sumu 30 Eur a ustálil aj dlžné výživné. Takéto rozhodnutie je však nezákonné a nepreskúmateľné, pretože takýto návrh na výživné zo strany oprávnenej osoby - V. Q. vznesený nebol. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil, zvýšil výživné na plnoletého V. počnúc mesiacom december 2008 zo sumy 4000,- Sk na sumu 265 Eur mesačne, ustálil dlžné výživné na plnoletého V., zvýšil výživné na mal. V. počnúc mesiacom december 2008 zo sumy 4000,- Sk na sumu 265 Eur mesačne, a to vždy do 20 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a ustálil aj dlžné výživné na mal. V.. Opatrovník maloletej sa k odvolaniu rodičov nevyjadril. Otec maloletej sa k odvolaniu matky nevyjadril. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné, zatiaľ čo odvolanie matky maloletej čiastočne je dôvodné. So zreteľom na obsah odvolania rodičov v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky napadnutého rozsudku, okrem výroku o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného na plnoletého V., na mal. V., ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V predmetnej veci súd prvého stupňa správne zistil na základe vykonaného dokazovania zmenu pomerov na strane plnoletého V. Q., ako aj na strane mal. V. Q.. Je potrebné konštatovať, že v čase ostatnej úpravy výživného bol plnoletý V. žiakom 9. ročníka základnej školy, pričom od 1.9.2008 nastúpil do prvého ročníka Hotelovej akadémie v S. a mal. V. bola v čase ostatného rozhodnutia o výživnom žiačkou 8. ročníka základnej školy, pričom od 1.9.2010 nastúpila do prvého ročníka Obchodnej akadémie. Preto je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa správne uzavrel, že dôvod na zmenu výživného u plnoletého V. je skutočne od 1.9.2008 a u mal. V. od 1.9.2010, teda v období, kedy tieto deti nastúpili na stredoškolské štúdium. V tomto smere nemal ani odvolací súd žiadne pochybnosti o dôvodnosti vyhodnotenia zmeny pomerov na strane maloletých detí zo strany súdu prvého stupňa. Za týchto okolností, pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh matky na zvýšenie výživného vo vzťahu k mal. V. za obdobie od 1.10.2008 do 31.8.2010 postupoval správne, a preto v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd v tejto časti rozsudok ako vecne správny potvrdil. Nepochybil súd prvého stupňa ani vo výroku o zvýšení výživného vo vzťahu k plnoletému V. Q., a to jednak z hľadiska určenia dĺžky obdobia, za ktoré je toto výživné potrebné poskytovať, kedy konštatoval v zmysle vyššie uvedeného zmenu pomerov od 1.9.2008 a taktiež ani z pohľadu výšky výživného, ktorú súd prvého stupňa určil na sumu 166 Eur mesačne. V tomto smere odvolanie otca - odporcu vo vzťahu k takto určenému výživnému neponúka žiadne argumenty, ktoré by mali viesť k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa. Pokiaľ odvolanie otca - odporcu vo všeobecnej rovine konštatuje, že podmienky na zvýšenie výživného nenastali, nemožno takéto všeobecné tvrdenia akceptovať a v celom rozsahu je potrebné poukázať na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré dôsledne analyzovalo zmenu pomerov, prechod dieťaťa (v súčasnosti už plnoletého) na strednú školu, na zvýšenie potrieb súvisiacich s výchovou a výživou plnoletého V. Q., pričom súd prvého stupňa zobral do úvahy aj okolnosť, že plnoletý V. Q. v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní na súde prvého stupňa vyššie výživné ani nepožadoval. Za týchto okolností rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k zvýšeniu výživného na plnoletého V. Q. vrátane dlžného výživného, je vecne správne, vrátane výroku o trovách konania, a preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Pokiaľ ide o určenie výživného na plnoletého V. Q. vo vzťahu k matke, je potrebné konštatovať, že je potrebné akceptovať odvolanie matky v tomto smere. Matka vo svojom odvolaní poukázala na to, že V. Q. je v súčasnosti plnoletý, to znamená, že výživné vo vzťahu k nemu nie je možné určovať bez návrhu, takýto návrh zo strany V. Q. v priebehu prvostupňového konania vznesený nebol a samotný plnoletý V. Q. na pojednávaniach na súde prvého stupňa potvrdil, že výživné zo strany svojej matky nepožaduje. Takéto tvrdenia odvolateľky sú v súlade so skutočnosťou, korešpondujú s výsledkami vykonaného dokazovania, a preto je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa pochybil, pokiaľ bez návrhu určil výživné na plnoletú osobu - V. Q. zo strany matky, pokiaľ takýto návrh vznesený nebol. Za takýchto okolností absentuje základná podmienka súdneho konania v tejto časti vo vzťahu k plnoletému V. Q. a to je existencia návrhu na začatie konania na určenie výživného vo vzťahu k plnoletému V. Q., a preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. e/ O.s.p. odvolací súd rozsudok zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil, pretože bez návrhu zo strany oprávnenej osoby - plnoletého V. Q. nie je možné v takomto konaní ďalej pokračovať. Toto zrušenie sa týka pochopiteľne aj výroku o dlžnom výživnom, ktoré súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k plnoletému V. Q. ustálil. Zároveň je však potrebné konštatovať, že pokiaľ matka maloletej sa domáhala zmeny rozsudku súdu prvého stupňa vo svojom odvolaní aj vo vzťahu k plnoletému V. Q. a argumentovala tým, že výživné určené na plnoletého V. je nedostatočné, nie je možné takéto odvolanie akceptovať. V zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. je potrebné takéto odvolanie matky hodnotiť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Je totiž potrebné konštatovať, že plnoletý V. Q. je v súčasnosti osobou plne spôsobilou na právne úkony, rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané po dovŕšení jeho plnoletosti a aj keď časť obdobia, za ktorý pôvodne matka požadovala výživné, spadá do obdobia, keď ešte plnoletý V. Q. nebol plnoletou osobou, nič to nemení na skutočnosti, že v súčasnom štádiu konania je jedinou oprávnenou osobou na podanie odvolania plnoletý V. Q., ktorý však odvolanie nepodal. Preto v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd odvolanie matky v tejto časti, teda časti týkajúcej sa výživného pre plnoletého V. Q. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu medzi matkou a V. Q., v tomto smere odvolací súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože matka síce úspech vo veci nemala, avšak žiadne preukázateľné trovy plnoletému V. Q. spojené s konaním nevznikli a žiadne si tento účastník ani neuplatnil. Preto v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. odvolací súd náhradu trov konania v tejto časti nepriznal žiadnemu z účastníkov. Zostáva vyhodnotiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k mal. V. Q.. V tomto smere už bolo konštatované, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletej a to od 1.9.2010. Už vyššie bolo naznačené, že názor matky na to, že zvýšenie výživného by malo patriť za obdobie už od 1.10.2008, nie je dôvodný. Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozsudok vo vzťahu k mal. V. Q. za obdobie od 1.10.2008 do 31.8.2010 potvrdil. Zároveň však aj odvolací súd konštatuje, že k zmene pomerov v období od 1.9.2010 na strane mal. V. Q., a to v súvislosti s prechodom na strednú školu, došlo. V tejto súvislosti súd prvého stupňa nevyhodnotil dôsledne príjmy otca maloletej a nevyhodnotil dôsledne jeho možnosti platiť výživné. Príjmy otca, tak ako ich zistil súd prvého stupňa, sú pomerne vysoké a pohybujú sa priemerne od 1.611 Eur do 2.112 Eur mesačne. Ide o značne vysoké príjmy, ktoré je potrebné vo vzťahu k mal. V. vyhodnotiť. V tomto smere je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný, pretože súd prvého stupňa neustálil základnú sumu, ktorá je potrebná na riadne zabezpečovanie potrieb mal. V. Q., pričom do tejto sumy by bolo potrebné zahrnúť primerané náklady na bývanie (pomernú časť, pretože časť nákladov musí znášať aj matka maloletej), náklady na stravovanie, náklady na zabezpečenie oblečenia, obutia, náklady na vzdelávanie a primerané náklady na kultúrne vyžitie mal. V. ako mladého človeka. Takúto sumu súd prvého stupňa neustálil a nevychádzal v tomto smere dôsledne z návrhov a upozornení matky maloletej. Rozsudok je v tomto smere, ako bolo vyššie naznačené nepreskúmateľný, pretože finančné príjmy otca maloletej dávajú priestor aj na určenie vyššieho výživného, než to urobil súd prvého stupňa, pričom toto vyššie výživné by bolo možné určiť vtedy, ak by bola zistená vyššie uvedená základná suma, ktorá je potrebná na uspokojenie potrieb mal. V. ako oprávnenej osoby. Zároveň je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný aj z toho dôvodu, že nie je zrejmé, prečo sa súd prvého stupňa pri zistenej výške príjmov otca nezamyslel aj nad možnosťou určenia výživného na úspory, ktoré by bolo možné ukladať v banke alebo inej finančnej inštitúcii a to v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu. Bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní predovšetkým zistiť objektívnu sumu, ktorá je potrebná na zabezpečenie potrieb mal. V. Q. ako stredoškolskej študentky pri zhodnotení výdavkov vyššie uvedených a v závislosti od toho ustaľovať aj výšku výživného, ktorú bude musieť otec mal. V. platiť, pričom vyživovacia povinnosť zo strany matky je v súčasnom štádiu konania a pri súčasnom veku maloletej V. plnená jej osobnou starostlivosťou. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že je v silách otca maloletej platiť aj viac, než to zodpovedá základnej sume potrebnej pre uspokojovanie potrieb mal. V., bude musieť zvažovať aj aplikáciu § 63 ods. 3 Zákona o rodine a zamyslieť sa aj nad určením výživného, ktoré bude určené na tvorbu úspor, ak by súd teda dospel k záveru, že je v silách otca platiť aj vyššie výživné. Predpokladom pre takéto rozhodnutie však bude v každom prípade ustálenie konkrétneho priemerného zárobku otca za obdobie, od ktorého prichádza do úvahy zvýšenie výživného pre mal. V., teda za obdobie od 1.9.2010, pričom tento zárobok musí byť nepochybne v priemernej rovine ustálený za dané obdobie a odpisy mzdových listov otca budú musieť byť doplnené aj za ďalšie obdobie, teda aj za obdobie mesiacov júl 2011 a nasl. Až po takýchto právnych úvahách a po takto vykonanom dokazovaní bude možné zákonne rozhodnúť vo veci výživného vo vzťahu k mal. V. Q.. Preto postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v tejto časti, ktorá sa týka určenia výživného pre mal. V. Q., odvolací súd rozsudok zrušil, vrátane výroku o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.