Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Co/93/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409201717 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8409201717.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci žalobkýň 1/ U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom V., V. K. XXX/XX, 2/ Q. W., nar. X.X.XXXX, bytom V., B. XX, zastúpených JUDr. Martou Konkoľovou, advokátkou so sídlom v Starej Ľubovni, Jarmočná 79, proti žalovanej S. Y., nar. X.X.XXXX, bytom V., T. D. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Máriou Strakovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Ul. J. Curie 17, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 24.5.2011 č.k. 3 C 61/09 - 147 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žalobkyniam v 1. a 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 64,41 Eur a žalovaná je povinná ju zaplatiť JUDr. Marte Konkoľovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosť - pozemok KN 1247, zapísaný na LV č. XXX, kat. úz. R. o výmere 292 m2 patrí do spoluvlastníctva žalobkýň a žalovanej po 1/3 -tine k celku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam trovy konania vo výške 841,81 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkýň JUDr. Marty Konkoľovej. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba o žiadané určenie spoluvlastníctva k nehnuteľnosti je dôvodná. Skonštatoval, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami tejto nehnuteľnosti, každá po 1/3 -tine titulom dedičstva po nebohej S. K., rod. V., v konaní D 370/80. Žalovaná aj keď si osvedčila túto nehnuteľnosť, a to na základe dodatku k notárskej zápisnici, nesplnila podmienky dobromyseľnosti, teda nevstúpila do držby zákonom nespochybniteľným spôsobom. Navyše v tejto súvislosti súd prvého stupňa pripomenul, že bola vyhotovená notárska zápisnica o osvedčení v konaní N 196/97, ku ktorej bolo doložené potvrdenie Obecného úradu v R. zo dňa 10.6.1997, kde nie je uvedená nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu. Žalovaná predtým, než v roku 1997 parcely osvedčila, predložila žalobkyniam na podpis potvrdenie o tom, že nehnuteľností užíva ako vlastné, čo žalobkyne odmietli urobiť a teda žalovaná vedela, že s takýmto postupom by nesúhlasili. Pokiaľ ide o výpovede svedkov, v podstate z výpovede pána Poláka ja zrejmé, že vedel, že existujú tri sestry, medzi ktorými je nejaký spor ohľadom nehnuteľností. Pokiaľ ide o ďalších svedkov, ktorí prípadne komunikovali po isté obdobie pred smrťou s otcom sestier, tieto výpovede súd prvého stupňa nevzal do úvahy ako podstatné, pretože pri dedičskom konaní po nebohej matke bol účastný aj ich otec a teda v rámci dedičského konania mohol nejakým spôsobom regulovať vyporiadanie dedičstva, napriek tomu tak neurobil. Teda považoval za potrebné vyporiadať dedičstvo tak, že on sa zriekol svojho podielu a všetky tri dcéry dedili po matke rovnakým dielom aj z danej nehnuteľnosti. Žalobkyne tak preukázali, že sú vlastníčkami tejto nehnuteľnosti každá po 1/3 -tine, bol preukázaný naliehavý právny záujem na takomto určení, a preto žalobe v zmysle § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka vyhovel. Zdôraznil, že žalovaná nemohla splniť podmienku vydržania, ani osvedčením vydržania k predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na to, že žaloba bola podaná až 17.4.2009. Vždy tu absentuje dobromyseľnosť vstupu do držby. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešným žalobkyniam priznal náhradu trov, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá alternatívne navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne vyhodnotil dôkazy, predovšetkým pokiaľ ide o výpovede svedkov X. Q., V. E., R. P. i V. V.. Z ich výpovedí bez zjavného súvisu použil na odôvodnenie svojho rozhodnutia iba časti, ktoré by ho mali podporiť. Títo svedkovia nie sú v žiadnom príbuzenskom prípadne priateľskom pomere so žalovanou, čo by mohlo naznačovať, že majú právny záujem vo veci jej nadržiavať. Naopak ide o svedkov, ktorí sú v rovnakom vzťahu so všetkými účastníkmi konania a nie je dôvod spochybňovať pravdivosť ich výpovedí. Žalobkyne sú jej sestry a všetky tri so svojimi rodinami chodievali i po smrti rodičov do R. do rodičovského domu, pričom táto nehnuteľnosť nie je nejak vzdialená od pôvodného domu a žalobkyne vedeli, že túto nehnuteľnosť užíva ona ako vlastnú. Oplotila ju, má tam postavený záhradný domček, vysadené stromy a celkovo upravený terén. Nikdy nenamietali, naopak aj z výpovedí svedkov je zrejmé, že bola považovaná za vlastníčku tejto nehnuteľnosti, v užívaní ju nikto nerušil. Pretože ich vzťahy sa ešte viac narušili, keď sa vyporiadavalo spoluvlastníctvo k rodičovskej drevenici s priľahlým pozemkom, kde im odstúpila po dlhých vyjednávaniach svoj spoluvlastnícky podiel pod tržnú cenu, pretože už chcela mať tieto veci za sebou. Následne žalobkyne podali tento návrh na začatie konania. V zmysle týchto dôvodov navrhla podanému odvolaniu vyhovieť. Žalobkyne navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnili trovy odvolacieho konania. Tvrdia, že žalovaná zavádza súd a tak ako zaviedla notársky úrad, keď osvedčením N 196/97 nadobudla vlastníctvo k lesnej a poľnohospodárskej pôde, kde predložila všetky doklady k vydržaniu a následne dodatkom k osvedčeniu vydržala aj spornú nehnuteľnosť, ale v tomto smere žiadne doklady, ako je potvrdenie od obce alebo od svedkov nepredložila. Žalobkyne tvrdia, že uvedené žalovaná vykonala zámerne, keďže vedela, že žalobkyne nesúhlasia s vydržaním spornej parcely. Žalobkyne tvrdia, že sa cítili byť jej vlastníčkami vždy, a teda nemohla žalovaná túto parcelu vydržať dobromyseľne a nerušene. Aj všetci svedkovia potvrdili, že vedeli o tom, že medzi sestrami sú spory o túto parcelu. Tvrdenia žalovanej preto považujú za účelové a zdôrazňujú, že zo spoločnej nehnuteľnosti, ktorú po matkinej smrti zdedili, sa vyporiadali tak, že žalovanej vyplatili jej podiel, ale novoobjavený majetok si osvedčila iba žalovaná do výlučného vlastníctva. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej dôvodné nie je. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa v tomto konaní domáhali určenia, že sú spoluvlastníčkami konkrétne špecifikovanej nehnuteľnosti, a to pozemku zapísanému na LV č. XXX kat. úz. R., parcela KN - E 1247 o výmere 292 m2. Tento pozemok bol pôvodne zapísaný na LV č. XXX kat. úz. R. ako spoluvlastníctvo právnej predchodkyne účastníkov S. K., rod. V. a rodiny S.. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že táto nehnuteľnosť bola iba formálne vedená v spomínanom podielovom spoluvlastníctve, pričom ešte v dávnej minulosti došlo k reálnej deľbe nehnuteľností s ostatnými spoluvlastníkmi, keď pozemok, ktorý je predmetom sporu pripadol matke účastníkov S. K., rod. V. podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu spolu s časťou iného pozemku. Parcela č. 1247 kat. úz. R. bola predmetom dedičského konania po právnej predchodkyni účastníkov S. K., rod. V., ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX. Žalovaná vlastníctvo k nehnuteľnosti tvoriacej predmet konania nadobudla osvedčením vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva spísaného no notárskej zápisnice - dodatku zo dňa 18.6.1997 č. N 202/97, Nz 200/97 s tým, že žalovaná tvrdila, že túto nehnuteľnosť nadobudla ešte za života svojej matky S. K., rod. V. na základe neformálnej darovacej zmluvy v roku 1979 a že od toho času danú nehnuteľnosť v dobrej viere ako svoju vlastnú užíva. Vydržanie je jedným zo spôsobov pôvodného nadobudnutia vlastníckeho práva. Jeho základnými podmienkami, pokiaľ právny poriadok tento spôsob nadobudnutia vlastníctva pripúšťa, sú oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania pritom nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie vlastníctva vyžaduje. Od účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a to konkrétne od 1.1.1951 do 31.3.1964 vlastníctvo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu troch rokov u hnuteľných vecí a 10 rokov u nehnuteľností. Kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu svojho predchodcu a vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa podľa prechodných ustanovení zákona č. 141/1950 Zb. skončila najneskôr uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak neuplynula už skôr. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 oproti uvádzanému skoršiemu právnemu stavu vydržanie vôbec neumožňoval a v podstate len rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo k veci alebo k právam do 31.3.1964. Až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. opätovne zaviedla inštitút vydržania a súčasne umožnila pre vydržanie započítať dobu, po ktorú občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr, než uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992 podstatne rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlastníctva držiteľa (a nie štátu), umožnila vydržanie aj voči štátu, ako i možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou (§ 132, § 134 Občianskeho zákonníka). Je potrebné prisvedčiť žalovanej, že užíva nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prebiehajúceho sporu. Zakladať však nadobudnutie vlastníctva vydržaním len titulom dlhotrvajúcej držby nemalo a nemá oporu v spomínaných platných právnych úpravách. Nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania vyžaduje splnenie už spomínaných podmienok a dôkazné bremeno o ich preukázaní je na tom účastníkovi, ktorý toto právo uplatňuje. Prvou podmienkou je právny titul pre vstup do oprávnenej držby a teda držby, ktorá privodí vydržanie. Tento titul musí byť preukázaný jednoznačne a nemôže byť pochybný. Keďže zákon neupravuje, čo je takýmto titulom, možno odvádzať len z toho, že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa, ako keby mu vec patrila. Ako už bolo spomínané, nehnuteľnosť - parcela č. 1247 bola preukázateľne predmetom dedičského konania po právnej predchodkyni účastníkov, ich matke S. K., rod. V., ktoré bolo ukončené vydaním rozhodnutia 22.5.1980. V tom čase žil ešte otec účastníkov, pričom dedičia uzavreli dohodu, v zmysle ktorej všetky nehnuteľnosti nadobudli účastníčky konania v rozsahu po 1/3 -tine. Práve táto okolnosť výrazne spochybňuje tvrdenia žalovanej o existencii dobromyseľnej držby tejto nehnuteľnosti z jej strany a nepreukazuje, že by nehnuteľnosť - parcelu č. 1247 v kat. úz. R. poručiteľka darovala výlučne žalovanej ešte za svojho života. So zreteľom na to sú správne závery súdu prvého stupňa poukazujúceho na nepreukázanie právneho titulu pre vstup žalovanej do dobromyseľnej držby danej nehnuteľnosti. Odvolací súd preto hodnotí rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a to aj pokiaľ ide o jeho rozhodnutie o trovách konania účastníkov. Žalobkyne boli v konaní úspešné, ich žalobe o určenie vlastníckeho práva bolo vyhovené, a preto im patrí náhrada vzniknutých trov, ktoré v štádiu prvostupňového konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a odmeny právnej zástupkyne za poskytnutú právnu pomoc. Hodnota jedného úkonu právnej pomoci je s ohľadom na predmet konania určená § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Zb. Poukazujúc na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyniam ako úspešným účastníčkam v tomto štádiu konania patrí náhrada vzniknutých trov, ktoré pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne za 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu z 10.8.2011. Za tento úkon v zmysle návrhu právnej zástupkyne jej patrí odmena podľa § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 57 Eur, ku ktorému sa pripočítava aj tzv. režijný paušál (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) vo výške 7,41 Eur, čím celková výška trov odvolacieho konania predstavuje sumu 64,41 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.