Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Tos/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411010377 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411010377.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Františka Moznera na neverejnom zasadnutí konanom 24.7.2012 v trestnej veci oproti obžalovanému V. S. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o sťažnosti obžalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 175/2011 zo dňa 25.6.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť obžalovaného V. S. . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 79 ods.3 Tr. por. zamietol žiadosť obž. V. S. o prepustenie z väzby na slobodu a zároveň podľa § 80 ods.1 písm. b/ Tr. por. písomný sľub obžalovaného ponúknutý ako náhrada za väzbu neprijal. Proti tomuto uzneseniu podal po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný sťažnosť, ktorú neskôr prostredníctvom obhajcu aj odôvodnil. Dôvody, pre ktoré bol vzatý do väzby podľa jeho názoru už netrvajú a teda nemá opodstatnenie ani ďalšie jeho zotrvávanie vo väzbe. Na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania je podľa jeho názoru preukázané, že sa skutku, ktorý je mu kladený za vinu, nedopustil, čím nie je splnený jeden zo zákonných znakov vzatia do väzby. Rovnako nemá v úmysle mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné konanie alebo pokračovať v trestnej činnosti, čo by bolo dôvodom pre jeho zotrvanie vo väzbe podľa § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por. Je oboznámený so stavom prebiehajúceho trestného konania a má záujem na jeho rýchlom ukončení. Chce sa zamestnať a splatiť svoje dlhy. Svoje problémy s alkoholom rieši abstinenciou a po prepustení na slobodu chce viesť riadny život a alkohol nepožívať. Písomný sľub, ktorý ponúkol ako náhradu za väzbu, je podľa jeho názoru dostatočným dôvodom na jeho prepustenie, vzhľadom na skutočnosť, že sa nebude zdržiavať v blízkosti údajnej poškodenej, bude bývať na inej adrese, čím sa vyvaruje akéhokoľvek kontaktu s ňou. Väzba je v systéme zaisťovacích trestnoprávnych prostriedkov najzávažnejším zásahom do ústavou zaručeného práva na osobnú slobodu občana. Trestný poriadok preto v ust. § 71 vyjadruje výnimočnosť a fakultatívnosť použitia tohto procesného inštitútu. Rozhodnutie súdu o zamietnutí jeho žiadosti a neprijatí písomného sľubu, a teda o jeho ponechaní vo väzbe, vážne zasahuje do jeho osobnej slobody a je toho názoru, že to v jeho prípade nie je nevyhnutné a ani potrebné, vzhľadom na jeho osobu a jeho doterajšie zotrvanie vo väzbe, ktorá trvá už takmer rok. Vzhľadom na to navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené a so zreteľom na skutočnosť, že dôvody väzby pominuli, žiada, aby bolo jeho žiadosti o prepustenie z väzby vyhovené a aby súd prijal jeho písomný sľub. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 192 ods.1 Tr. por. správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré napadnutým výrokom uznesenia predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného nie je možné považovať za dôvodnú. V posudzovanej veci sa proti obž. V. S. vedie trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/, b/, ods.2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. Obžalobu pre uvedený zločin podal na neho Okresný prokurátor v Kežmarok dňa 2.11.2011 a to na tom skutkovom základe, že - v období od najmenej mesiaca júl 2008 až do 23.6.2011 v R., okr. K., ako manžel T. S. a otec Q. S., Q. S. a V. S., v mieste svojho trvalého bydliska, v rodinnom dome v R., na ul. Na K. č. XXX/XX, sústavne a opakovane pod vplyvom požitého alkoholu, najmenej trikrát týždenne, sa správal voči svojej manželke T. S., ako aj voči svojim synom agresívne, vulgárne im nadával, ponižoval ich slovne a to opakovane cez deň aj v noci, dokiaľ nezaspal, vyhrážal sa manželke, že ju zabije, keď ich rozvedú, že jej zapichne nôž do srdca, vyhrážal sa, že ich všetkých vypáli, s nožom v ruke sa manželke tiež vyhrážal slovami, že ju zabije a ide doniesť sekeru, v nočných hodinách bol hlučný, kričal, búchal dverami, svietil svetlo, pričom v posledných troch mesiacoch sa jeho agresivita po požití alkoholu zvyšovala a intenzita jeho vyhrážok sa stupňovala tak, že manželka a synovia Q., Q. a V. mali strach o svoj život a zdravie, pričom po podaní žiadosti o rozvod T. S. sa vyhrážal, že manželku zabije, dom vypáli a zabije aj seba. Keďže uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0Tp 123/2011 zo dňa 27.6.2011 bol obžalovaný vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por. s tým, že lehota väzby mu začína plynúť od 23.6.2011 od 14.30 hod., je trestné stíhanie voči obžalovanému vedené väzobne. Je potrebné súhlasiť s tvrdením uvedeným v dôvodoch sťažnosti, že súd je povinný v priebehu konania v každom štádiu skúmať, či dôvody, pre ktoré bol obžalovaný do väzby vzatý trvajú alebo či sa nezmenili. Obžalovaný je vo väzbe z dôvodu uvedeného v § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por., podľa ktorého môže byť obvinený vzatý do väzby (a teda v nej aj zotrvávať) len vtedy, ak doposiaľ zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Základným predpokladom pre existenciu väzby obvinenej osoby je teda dôvodnosť trestného stíhania voči nemu. Aj v tomto smere je potrebné s tvrdením uvedeným v odôvodnení sťažnosti súhlasiť. Na rozdiel od názoru sťažovateľa však podľa krajského súdu nie je možné v tomto štádiu konania urobiť taký záver, ku akému dospieva sťažovateľ. Podľa názoru krajského súdu v žiadnom prípade nie je možné na základe výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania považovať za preukázané, že sa skutku, ktorý sa mu kladie obžalobou za vinu, nedopustil. Naopak, výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania a to napriek tomu, že obžalovaný spáchanie skutku popiera, naďalej, podľa názoru krajského súdu, nasvedčujú tomu, že trestné stíhanie voči obžalovanému sa javí byť dôvodným. Tento záver je možné urobiť najmä vzhľadom na obsah výpovedí svedkov T. S., ktorá vo svojej výpovedi popísala správanie sa obžalovaného, najmä fakt, že často požíval alkoholické nápoje a keď bol pod vplyvom alkoholu správal sa agresívne, sústavne vulgárne nadával, vyhrážal sa im, rozbíjal a rozhadzoval veci, takže sa báli čo doma zase bude, potvrdila, že na ňu vzal aj nôž, vyhrážal sa jej, že pôjde po sekeru a v súvislosti s rozvodovým konaním sa vyhrážal, že keď sa s ním rozvedie, budú populárni, pretože budú obidvaja na cintoríne. Naozaj veľmi časté požívanie alkoholických nápojov a s tým spojené agresívne správanie sa obžalovaného, prípadne jeho vyhrážky, potvrdzujú aj ďalší svedkovia a to deti obžalovaného - svedok V. S., Q. S., Q. S. a V. S., rovnako tak ako svedok W. Y.. O častom požívaní alkoholu zo strany obžalovaného hovorili aj ďalší svedkovia, ako napr. svedkyňa V. X., K. S. a ďalší, ktorí takisto, či už priamo alebo sprostredkovane z počutia, vedeli aj o agresívnom správaní sa obžalovaného voči členom svojej rodiny. Stotožniť sa nie je možné ani s názorom sťažovateľa, že dôvody, pre ktoré bol do väzby vzatý, už pominuli. Väzbu u neho zakladala dôvodná obava, že by v prípade, ak by bol ponechaný alebo prepustený na slobodu, pokračoval by v trestnej činnosti. Nič z toho, čo v priebehu doterajšieho konania vyšlo najavo, túto obavu nezoslabilo ani neodstránilo. Obavu z pokračovania v trestnej činnosti u obžalovaného zakladá najmä charakter trestnej činnosti, prostredie, v ktorom mala byť trestná činnosť páchaná, ako aj doba, po ktorú mal obžalovaný páchať uvedenú trestnú činnosť voči osobám žijúcim s ním v spoločnej domácnosti a tejto trestnej činnosti sa mal dopúšťať pod vplyvom veľmi často požívaných alkoholických nápojov. O častom požívaní alkoholických nápojov u obžalovaného, okrem vyššie uvádzaných výpovedí, svedčia napokon aj závery znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie, ktorí konštatovali syndróm závislosti od alkoholu a to dokonca s pseudopsychopatizáciou osobnosti, zhrubnutím osobnostných rysov, afektívnou labilitou, zvýšenou dráždivosťou a výbušnosťou a poruchami správania v stavoch alkoholovej opitosti. Uvedené skutočnosti sami osebe obavu z pokračovania v trestnej činnosti u obžalovaného zakladajú. Túto obavu však naviac zvyšujú aj ďalšie skutočnosti a najvýraznejšie fakt, že sa stíhanej trestnej činnosti mal dopustiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T 82/07 zo dňa 21.11.2007, právoplatným v ten istý deň, bol totiž uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm. a/ Tr. zák. (ktorého sa mal dopustiť takisto voči poškodenej T. S.) a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený so stanovením probačného dohľadu na skúšobnú dobu 4 rokov. Od 22.11.2007 teda obžalovanému plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia a to znamená, že skutku kladeného mu za vinu sa dopúšťal prakticky po prevažnú časť trvania skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Naviac je potrebné zvýrazniť, že ako súčasť probačného dohľadu počas skúšobnej doby bolo obžalovanému v zmysle ust. § 51 ods.3 písm. b/ Tr. zák. uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, čo evidentne obžalovaný nerešpektoval. Vzhľadom na uvedené preto naďalej trvajú dôvody väzby u obžalovaného uvedené v § 71 ods.1 písm. c/ Tr. por., takže rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zamietol žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, je potrebné považovať za správne a zákonné. Výhrady nie je možné mať ani proti výroku, ktorým prvostupňový súd neprijal písomný sľub obžalovaného, ponúknutý ako náhrada za väzbu. Pre to, aby bolo možné väzbu nahradiť písomným sľubom obžalovaného, musia byť splnené v zákone, konkrétne v ust. § 80 ods.1 písm. b/ Tr. por., stanovené podmienky. Podľa § 80 ods.1 písm. b/ Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods.1 písm. a/ alebo c/ môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä, že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd, alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, považuje sľub, vzhľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu, za dostatočný a prijme ho. Základným predpokladom, samozrejme okrem existencie písomného sľubu obvineného, pre možnosť jeho prijatia je teda zistenie, že sľub obvineného je možné, vzhľadom na jeho osobu i povahu prejednávaného prípadu, považovať za dostatočný. Nie je zrejmé, ako možno v danej situácii považovať za dostatočný na nahradenie väzby písomný sľub obvineného, keď tento nerešpektoval právoplatným rozsudkom stanovené obmedzenie a už len tým, že ho nerešpektoval, nehovoriac o tom, že sa mal v skúšobnej dobe dokonca dopúšťať trestnej činnosti, na neho dostatočne odstrašujúco nepôsobila ani hrozba výkonom trojročného trestu odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného a tieto okolnosti, teda naozaj nie je možné písomný sľub obžalovaného považovať za dostatočný prostriedok na nahradenie väzby v danom prípade, a preto aj tento výrok súdu prvého stupňa považuje krajský súd za správny a zákonný. Vzhľadom na to, že krajský súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nesprávnosť niektorého z napadnutých výrokov, ani nesprávne a nezákonné napadnuté výroky samotné, sťažnosť obž. V. S. podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. jednohlasne Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.