Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Co/115/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411200817 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411200817.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu Mesta Spišská Belá, Petzvalova 18, Spišská Belá, právne zastúpený JUDr. Janou Murárovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v Poprade, Ul. 1.mája 220/19 proti žalovaným 1. V. J., bytom W. XXX/XX, W., 2. V. H., bytom W. XX, V., 3. Ing. H. H., bytom L. N. XX, B. A. a 4. V. H., bytom X.V. XX, B. A., všetci zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Martinou Földešovou, bytom Partizánska 7/7, Margecany v konaní o negatórnej žalobe s prísl, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3C 32/2011-153 zo dňa 22. 06. 2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania. Žalovaní v 1. - 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 215,79 Eur na účet JUDr. Jany Murárovej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyslovil, že žalovaní v 1. - 4.rade nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v registri tak, ako sú vedené v registri C parc. č. 1249 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2, parc. č. 1250 - záhrady o výmere 190 m2, parc. č. 1251 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2 zapísané na liste vlastníctve (ďalej len LV) č. XXX pre obec a k. ú. B. A., a to každý v podiele 1-iny k celku. Konanie týkajúce sa návrhu na vydanie predbežného opatrenia súd zastavil. Uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 484,25 Eur na účet JUDr. Jany Murárovej v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou negatórnou žalobou domáhal určiť, že žalovaní v 1. - 4.rade nie sú podieloví spoluvlastníci sporných nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na takomto určení preukázal tým, že chcel zosúladiť stav užívací so stavom právnym. Bez takéhoto určenia by sa postavenie žalobcu stalo neisté. V žalobe uviedol, že titulom pre zápis nehnuteľností do katastra nehnuteľností v prospech žalovaných v 1. - 4.rade je dedičské konanie vedené pod sp. zn. D 816/94. Pôvodne išlo o nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. 792, k. ú. B. A. ako mpč. 343/2 - záhrada o výmere 257 m2 a mpč. 344 - dom s dvorom o výmere 1 112 m2, ktoré nehnuteľnosti boli zapísané na Československom štáte - Miestnom národnom výbore, domovej správe v Spišskej Belej v podiele 3 a 1 na vlastníka X. R., rod. K.. V súčasnosti pozemok mpč. 344 je zlúčený do pozemkového registra C a tieto nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXX, k. ú. B. A.. Žalobca tvrdil, že nehnuteľnosti pôvodné vedené v pozemnoknižnej zápisnici č. 792, k. ú. B. A. boli skonfiškované a podľa žalobcu bol skonfiškovaný podiel 3/4, ktoré vlastníctvo bolo vložené pre Československý štát - Miestny národný výbor, domovú správu v Spišskej Belej, a to podľa zápisu pod B8. Ďalšia 1 patrila podľa zápisu pod B9 predmetnej nehnuteľnosti C. R., pohostinskému v Podolínci. Na základe uznesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva zo dňa 07. 10. 1961 č. d. 256/60 sa vložilo vlastnícke právo v prospech X. R., rod. K. v podiele 1 k celku. Právni predchodcovia žalovaných Q. H. a manželka V., rod. W. výmerom Povereníctva pôdohospodárstva pozemkovej reformy v Bratislave č. 7590/48 zo dňa 12. 04. 1948 mali do vlastníctva pridelené nehnuteľnosti zapísané vo vložke č. 792, k.ú. B. A., a to mpč. 343/2, mpč. 344. Podľa doložených dokladov, ktoré mal žalobca k dispozícii sa nebohý Q. H. ako majiteľ domu č. XX na ulici B. v B. A. prídelu vzdal v prospech obce B. A.. Z nehnuteľnosti sa odsťahoval začiatkom apríla 1955. Po opustení nehnuteľností právnymi predchodcami žalovaných podľa žalobcu došlo k prechodu vlastníckeho práva na štát, a to okamihom opustenia veci s úmyslom vzdať sa vlastníckeho práva. Rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru pôdohospodárstva a rady v Kežmarku zo dňa 22. 03. 1960 pod. Pôd 1555/1960 boli nehnuteľnosti okrem iných, parc. č. 344 a parc. č. 343/2 v skonfiškovanom podiele 3 z celku zverené a odovzdané do správy Miestneho národného výboru v Spišskej Belej. Podľa tohto rozhodnutia bol realizovaný aj zápis v pozemnoknižnej zápisnici č. 792. Podiel 1, ktorý pripadol do vlastníctva X. R., rod. K. právna nástupkyňa tejto vlastníčky P. B. kúpnou zmluvou zo dňa 06. 05. 1992 previedla do vlastníctva Mesta Spišská Belá. Na LV č. XXX, k. ú. B. A. zo dňa 12. 03. 1991 vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam bolo vlastníctvo vedené v 1 na P. B. a v 3 na štát, v správe Okresného podniku bytového hospodárstva Poprad. Hospodárskou zmluvou zo dňa 01. 08. 1980 o prevode správy národného majetku č. 1496/80 Okresný podnik bytového hospodárstva Poprad previedol na prevádzajúcu organizáciu Mestský národný výbor v Spišskej Belej predmetné nehnuteľnosti, a to pozemky parc. č. 343/2 a 344 v podiele 3. Súd poukázal na stanoviská účastníkov konania, citoval ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C 166/2004 týkajúceho sa tých istých účastníkov konania, Krajský súd v Prešove v rozsudku, č. k. 9Co 8/2006-158 zo dňa 10. 11. 2006 vyslovil názor v tom zmysle, že právni predchodcovia žalovaných predmetné nehnuteľnosti opustili a stratili k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke právo. V predmetnom konaní žalobcovia, t.j. právni nástupcovia po nebohom Q. H. a nebohej V. H. žiadali vydať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B. A., a to parc. č. 1249 o výmere 98 m2 - zastavaná plocha, parc. č. 1250 o výmere 190 m2 a parc. č. 1251 o výmere 143 m2, pričom skutkové tvrdenia boli obdobné, ako v tomto konaní. Súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 9Co 8/2006 s tým, že skutočne právni predchodcovia žalovaných opustili nehnuteľnosti, ktoré získali výmerom z roku 1948 a v danom prípade opustením veci zaniklo ich vlastníctvo. Opustenie veci (derilikcia) znamená právny úkon obsahujúci prejav vôle vlastníka smerujúci k tomu, že vlastník veci sa vzdáva vlastníctva bez toho, aby vlastníctvo prevádzal na inú osobu. Súd poukázal na to, že opustenie veci je jednostranným právnym úkonom, ktorý môže učiniť len vlastník, musí spĺňať zákonné náležitosti platného právneho úkonu a môže byť urobený výslovne alebo mlčky. Z prejavu vlastníka musí byť jasný úmysel, že sa vzdáva vlastníctva k určitej veci, okrem toho, musí vlastník veci mať v úmysle realizovať tým, že sa úplne vzdá držby opustenej veci. Opustenie veci jej vlastníkom je jedným zo spôsobov zániku vlastníctva k veci, ktoré skoršie právne predpisy pripúšťali a pripúšťa to aj v súčasnosti Občiansky zákonník. Žiadny vlastník nemôže byť nútený, aby si zachoval vlastníctvo k veci, ktorej vlastníkom nechce byť. Z tohto dôvodu mal súd jednoznačne preukázané, že právni predchodcovia žalovaných predmetné nehnuteľnosti opustili s úmyslom vzdať sa ich vlastníckeho práva, a preto v roku 1994 nemohli predmetné nehnuteľnosti zdediť, keďže v tom čase na aktuálnom liste vlastníctva bolo vlastníkom Mesto Spišská Belá. Navyše súd zdôraznil, že podľa prídelovej listiny boli nehnuteľnosti pridelené obom manželom, avšak dedičské konanie bolo vedené tak, ako by výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností bol len nebohý Q. H.. Je nesporné, že 1 podielu z celku vlastnila v minulosti iná fyzická osoba. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ako aj náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, ktoré špecifikoval. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalovaní. Namietali nesprávne skutkové zistenia, v dôsledku čoho mal vec súd nesprávne právne posúdiť. V prípade, ak odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, žiadali pripustiť dovolanie, lebo podľa ich názoru ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Navrhli zohľadniť okolnosti hodné osobitného zreteľa a zmeniť aj výrok o trovách konania a náhradu trov celého konania žalobcovi nepriznať. V odôvodnení odvolania namietali, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou vzniku a trvania vlastníckeho práva ich právnych predchodcov, ako aj na základe akého právneho úkonu malo vzniknúť vlastnícke právo žalobcovi. Ďalej namietali, že súd sa nevysporiadal ani s veľkosťou podielu konfiškovaných nehnuteľností. Podľa ich názoru právni predchodcovia žalovaných sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti vo veľkosti podielov každý 1 z celku, a teda nielen 3. Zdôraznili, že právni predchodcovia žalovaných nadobudli sporné nehnuteľnosti na základe prideleného výmeru, ktorý je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo k pridelenej nehnuteľnosti. Ide o nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. 792, parc. č. 343/2 o výmere 257 m2 a parc. č. 344 o výmere 1 112 m2, t.j. o celkovej výmere 1 369 m2. Časť pridelenej nehnuteľnosti je v súčasnosti zapísaná na LV č. XXX pre obec a k. ú. B. A. ako parcely registra C a parc. č. 1249 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2, parc. č. 1250 - záhrady o výmere 190 m2, parc. č. 1251 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 143 m2. Namietali nekompetentnosť rozhodnutia ohľadne odovzdania do správy sporných nehnuteľností Miestneho národného výboru, domovej správy Spišská Belá z dôvodu, že Okresné národné výbory si prisvojili viac kompetencií než im zverovali príslušné právne predpisy. Ďalej spochybnili kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi P. B. ako predávajúcou a Mestom Spišská Belá ako kupujúcim ohľadne 1 sporných nehnuteľností. Spochybnili, že podiel X. K. nebol vyňatý z konfiškácie. Nesúhlasili s vysloveným právnym názorom v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9Co 8/2006. Ďalej poukázali na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 132 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorý označoval jeden zo spôsobov zániku vlastníckeho práva aj vzdanie sa vlastníckeho práva k svojej veci. Nepripúšťal však, aby sa vlastník mohol vzdať vlastníctva k veciam, ktoré podľa osobitných predpisov nebolo možné voľne scudziť. Poukázali na ust. § 22 Nariadenia Slovenskej národnej rady SNR č. 104/11945 Zb., podľa ktorého nebolo možné scudziť a dať do árendy a zaťažiť majetok podľa nariadenia, bolo možné len s prechádzajúcim súhlasom Povereníctva. Z uvedeného teda podľa názoru splnomocnenej zástupkyne žalovaných vyplýva, že prídelca nemohol pridelené nehnuteľnosti voľne scudziť, ani sa ich nemohol vzdať, teda opustiť ich. Takýto úkon vyžadoval súhlas Povereníctva, ktorý daný nebol. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž-o- KS38/03, ktorý riešil obdobnú otázku zrušenia výmeru vydaného povereníctvom na základe Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. v spojení s Nariadením SNR č. 104/1946 Zb. Okresným národným výborom. Spochybnili aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, lebo opustením nehnuteľnosti sa stal vlastníkom štát a v žiadnom prípade nemožno považovať rozhodnutie rady Okresného národného výboru, odboru pôdohospodárstva v Kežmarku zo dňa 22. 03. 1960 pod č. Pôd.1555/1960 za rozhodnutie vydané kompetentným orgánom. Vlastníkom mal byť štát, ktorý môže konať prostredníctvom správcu národného majetku, ale táto skutočnosť z rozhodnutia nevyplýva. Navyše v roku 1980 bol na liste vlastníctva zapísaný ako spoluvlastník v podiele 3 Československý štát - Miestny národný výbor, domová správa Spišská Belá. Ďalej namietali, že na negatórnom určení nie je naliehavý právny záujem žalobcu, pretože právne postavenie žalobcu sa takýmto určením nezmení. Poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2M Cdo 20/2007 zo dňa 16. 12. 2008, podľa ktorého „rozsudok súdu negatívne určujúci, že žalovaný nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv. nadobúdacím titulom a doposiaľ nebola zapísaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v evidencii právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam". Ďalej splnomocnená zástupkyňa žalovaných uviedla, že síce žalobca bol zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako spoluvlastník nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 1 k celku, na základe kúpnej zmluvy zo dňa 06. 05. 1992 uzatvorenej medzi P. B. a žalobcom, avšak táto kúpna zmluva je absolútne neplatná, lebo P. B. sa nikdy nestala spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré boli v celku skonfiškované v zmysle Nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. k 01. 03. 1945 a následne výmerom zo dňa 7590/1948 boli pridelené v celosti do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. Navrhli zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec uzavrel, Nesúhlasila s uplatnenými odvolacími námietkami žalovanými. Poukázala na to, že súd správne vychádzal z verejných listín nachádzajúcich sa v katastri nehnuteľností, na základe ktorých správne zistil skutkový stav veci. Predmetom konania je určenie, že žalovaní v 1. - 4.rade nemohli titulom dedenia nadobudnúť nehnuteľnosti v k. ú. B. A.. Poukázala na skutkový stav týkajúci sa veci samej, ako aj na obsah predložených listinných dôkazov v konaní pred súdom prvého stupňa. Zdôraznila, že žalovaní nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v konaní vedenom po nebohom Q. H. z dôvodu, že nebohý Q. H. nebol vlastníkom nehnuteľností v celosti. Zdôraznila, že dedičské rozhodnutie ako záznamová listina nemalo byť zapísané do katastra nehnuteľnosti, lebo sa nezhodovalo so zápismi v katastri. V prípade negatórnej žaloby nemuseli preukazovať naliehavý právny záujem, ale museli preukázať vlastníctvo. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré písomne špecifikovala. Splnomocnená zástupkyňa na odvolacom pojednávaní trvala na dôvodoch písomne podaného odvolania. Zdôraznila opätovne skutočnosti uvádzané v odvolaní. Spochybnila aktívnu legitimáciu žalobcu, nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. K tvrdenému opusteniu nehnuteľnosti uviedla, že na strane právnych predchodcov žalovaných chýbala sugestívna zložka. V tom čase mali právni predchodcovia žalovaných 4 maloleté deti a boli nútení opustiť spornú nehnuteľnosť, ktorá sa mala zbúrať. Túto nehnuteľnosť opustili pod tlakom. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok, žalobu zamietnuť. V prípade úspechu si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania z titulu zaplateného súdneho poplatku. Právna zástupkyňa žalobcu na odvolacom pojednávaní trvala na písomnom vyjadrení k odvolaniu. Zdôraznila, že pokiaľ splnomocnená zástupkyňa žalovaných namieta subjektívnu vôľu a vážnosť vôle právnych predchodcov žalovaných pri opustení nehnuteľnosti, tak v takom prípade si právni predchodcovia žalovaných mohli svoj nárok uplatniť v reštitučnom konaní a nie v dedičskom konaní. Zdôraznila, že v čase dedičského konania po nebohom Q. H. bol na LV č. XXX k. ú. B. A. zapísaný ako vlastník žalobca mesto B. A. v podiele 1 a v podiele 3 Okresný národný podnik bytového hospodárstva Poprad. Táto skutočnosť sama o sebe spochybňovala, aby sporné nehnuteľnosti boli prejednané v dedičskom konaní po fyzickej osobe. Zdôraznila, že v roku 1980 hospodárskou zmluvou boli sporné nehnuteľnosti prevedené z Okresného podniku bytového hospodárstva Poprad na mesto Spišská Belá. K namietanému nepreukázanému naliehavému právnemu záujmu uviedla, že majú verejné listiny, ktoré preukazujú vlastníctvo žalobcu, ktoré sú spôsobilé na zápis do katastra nehnuteľností. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikovala. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., s nariadením odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a) O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, obsahu pripojených listinných dôkazov, ako aj spisu Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 3C 166/2004 odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods.1 O. s. p.). K odvolaniu žalovaných uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia v dôsledku, ktorých by súd mal vec nesprávne právne posúdiť nebolo opodstatnené. Je nesporné, že k zániku vlastníckeho práva právnych predchodcov žalovaných došlo na základe opustenia, t. j. derilikcie, ktorý upravuje nielen súčasný Občiansky zákonník, ale upravoval aj tzv. stredný Občiansky zákon č. 141/1950 Zb. v ust. § 132. Z obsahu pripojených listinných dôkazov, zápisnice spísanej na bývalom Miestnom národnom výbore v Spišskej Belej dňa 14.7.1955 (v spise na č. l. 30), nepochybne vyplýva, že nebohý Q. H. začiatkom apríla 1955 sa vysťahoval a zriekol pridelenej nehnuteľnosti v prospech obce Spišská Belá. Opustenie veci je jednostranný právny úkon, na čo súd prvého stupňa správne poukázal. Okamihom prejavenej vôle vlastníka nehnuteľnosti sa vlastníkom stáva štát. Vlastník veci môže opustiť vec aj konkludentným činom. K opusteniu veci môže dôjsť u vlastníka, ktorý je známy, a ktorý sa týmto spôsobom vzdáva svojho vlastníckeho práva. Opustené veci pripadajú do vlastníctva štátu v okamihu, keď ich vlastník opustil, teda samou derilikciou, ktorá však musí mať všetky náležitosti predpísané zákonom pre platnosť právneho úkonu. V týchto prípadoch má štát postavenie vlastníka a môže sa proti každému, kto opustenú vec zadržuje domáhať jej vydania vlastníckou žalobou (RI./1979 Jaromír Svoboda a kol. Občiansky zákonník, komentár Eurounion). Skutočnosť o opustení veci pridelenej výmerom ako verejnou listinou medzi účastníkmi sporná nebola. V danom prípade predmetom konania nebolo posudzovanie nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalovaných na základe platného výmeru a následného prípadného odňatia pridelenej nehnuteľnosti, ale predmetom konania bolo negatórnou žalobou určenie, že žalovaní nie sú podieloví spoluvlastníci z dôvodu, že právni predchodcovia opustili nehnuteľnosť. Okamihom vzdania sa nehnuteľnosti, vlastníctvo spornej nehnuteľnosti nadobudol štát. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právoplatne rozhodnutú vec v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 3C 166/2004, ktorá sa týkala tých istých účastníkov konania, ako aj skutkových okolností prípadu, a to najmä na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co 8/2006 - 158 zo dňa 10.11.2004, v ktorom konaní sa žalobcovia domáhali uložiť žalovanému v našom konaní žalobcovi povinnosť vydať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B. A. parc. č. 1249 - zastavaná plocha o výmere 98 m2 , parc. č. 1250 - záhrada o výmere 190 m2 a parc. č. 1251 - ostatná plocha o výmere 140 m2 všetko vedené na LV č. XXX. Predmetným rozsudkom odvolacieho súdu bola žaloba, ktorej súd prvého stupňa vyhovel zamietnutá z dôvodu zániku vlastníckeho práva opustením právnymi predchodcami žalovaných. Tvrdené skutočnosti, že malo dôjsť k opusteniu veci pod nátlakom alebo v núdzi, že právni predchodcovia žalovaných mali 4 maloleté deti odvolací súd uvádza, že táto námietka bola právne irelevantná z dôvodu, že pokiaľ skutočne by došlo k odňatiu vlastníckeho práva pod nátlakom alebo bez prejavenej vôle právneho predchodcu žalovaných nebohého Q. H., tieto skutočnosti by boli predmetom iného konania, v ktorom by mohli právni nástupcovia žalovaných si uplatniť reštitučný nárok. V danom prípade však takéto vyjadrenie splnomocnenej zástupkyne nebolo opodstatnené. Skutkový stav bol súdom prvého stupňa správne zistený. Súd vyhodnotil jednotlivé vykonané dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 O. s. p.. Hodnotenie dôkazov je vždy vecou súdu nie účastníkov konania. Navyše súd vychádzal aj z právneho názoru vysloveného v právoplatne skončenej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov konania (ako aj skutkových okolností). Nebolo možné na základe predložených listinných dôkazov žalobcu a tvrdených skutočností, ktoré boli žalobcom preukázané, dospieť k inému záveru, ako že právny predchodca žalovaných nebohý Q. H. sa vzdal pridelenej nehnuteľnosti výmerom zo dňa 12.4.1948 mpč. 343/2 a mpč. 344 k. ú. B. A. v prospech obce B. A.. N. ani namietaná skutočnosť o vydanom rozhodnutí o pridelení spornej nehnuteľnosti obci Spišská Belá nekompetentným orgánom nebola opodstatnená z dôvodu, že v danom prípade nedošlo k odňatiu pridelenej nehnuteľnosti právnym nástupcom žalovaných, ale k vzdaniu sa nehnuteľnosti samotnými prídelcami, čo je iná skutková okolnosť ako vyplýva z obsahu pripojeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Sž - o - Ks 38/03 (v spise na č. l. 68 - 71). Odvolacia námietka týkajúca sa nepreukázaného naliehavého právneho záujmu nebola opodstatnená. Bez zosúladenia užívacieho stavu so stavom právnym, ako aj vyslovenia, že právni nástupcovia žalovaných nie sú podielovými vlastníkmi sporných nehnuteľností vedených na LV č.. XXX k. ú. B. A. by sa žalobca, po právoplatnosti konania vo veci samej nemohol domáhať zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Listinné dôkazy predložené žalobcom svedčia o tvrdených skutočnostiach týkajúcich sa nadobudnutia vlastníckeho práva štátom, opustením veci právnym predchodcom žalovaných. Ani namietaná aktívna legitimácia žalobcu nebola opodstatnená z dôvodu, že už v čase dedičského konania po nebohom Q. H. bol na LV vedený žalobca v podiele 1/4 a Okresný podnik bytového hospodárstva Poprad v podiele 3. Ďalšia namietaná skutočnosť, týkajúca sa neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi P. B. a žalobcom nebola opodstatnená. Údaje v katastri nehnuteľností o vlastníckom práve sú považované za hodnoverné pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, ďalej len Katastrálny zákon). Nebolo preto možné sporné nehnuteľnosti v celom rozsahu prejednať v dedičskom konaní po nebohom Q. H. a vykonať do katastra nehnuteľností zmeny vlastníckeho práva. K namietanej veľkosti podielu, ktorý mal byť skonfiškovaný odvolací súd uvádza, že rozhodnutím Odboru pôdohospodárstva Rady ONV v Kežmarku zo dňa 22.3.1960 číslo pôd 1555/1960 boli nehnuteľnosti par. č. 344 a 343/2 v podiele 3 zverené a odovzdané do správy Miestneho národného výboru, domovej správy v Spišskej Belej. Predmetné rozhodnutie bolo uznesením Ľudového súdu v Poprade Čd 1141/60 zo dňa 30. 1. 1961 podkladom pre vklad vlastníckeho práva v pozemnokonižnej vložke č. 792 k 3 pod B3 347/a - c v prospech Československého štátu Miestneho národného výboru, domovej správy v Spišskej Belej. Námietka týkajúca sa skonfiškovania aj podielu 1 , ktorý podiel bol pôvodne vedený na B 6 na C. R. v pozemnoknižnej vložke č. 792 nebola opodstatnená z dôvodu, že tento podiel bol predmetom dedičského konania, ktorý nadobudla v dedičskom konaní pod sp. zn. D 256/60 X. R., rod. K. a následne právna nástupkyňa P. B., ktorá kúpnou zmluvou zo dňa 6.5.1992 previedla tento podiel do vlastníctva žalobcu. Tvrdené skutočnosti týkajúce, že 3 boli vedené na Okresnom podniku bytového hospodárstva Poprad a následne boli hospodárskou zmluvou z 1.8.1980 prevedené na Mestský národný výbor v Spišskej Belej, odvolací súd považoval za neopodstatnené z dôvodu, že hospodárskou zmluvou sa prevádzala správa majetku štátu a nie vlastníctvo. Uplatnené námietky preto odvolací súd nepovažoval za opodstatnené. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p., vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania. Nie je povinnosťou odvolacieho súdu vyhovieť návrhu účastníka na pripustenie dovolania proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu z dôvodu, že právny názor vyslovený v tomto konaní je totožný aj s právnym názorom vysloveným v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 9Co 8/2006. O rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ide vtedy, ak rieši doposiaľ nenastolenú, alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, pretože má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy (Zo súdnej praxe č. 1/2004). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to za písomné vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších v predpisov v spojení s ust. § 11 ods. 1 cit. vyhlášky) vo výške 57 Eur. Z titulu účasti na odvolacom pojednávaní bola priznaná náhrada vo výške 58,69 Eur, čo je v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 11 ods. 1 cit. vyhlášky. Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného paušálu za jeden úkon vykonaný v roku 2011 vo výške 7,41 Eur a jeden úkon vykonaný v roku 2012 vo výške 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky). Z titulu účasti na odvolacom pojednávaní bola uplatnená náhrada straty času za 6 polhodín a 12,71 Eur, t. j. celkom 76,26 Eur čo je v súlade s ust. § 17 ods. 1 a 3 cit. vyhlášky. Z titulu cestovnéh bola uplatnená náhrada cestovného do výšky hromadného dopravného prostriedku za cestu Poprad - Prešov a späť 2 x 4,40 Eur, t. j. 8,80 Eur (§ 16 ods. 4 cit. vyhlášky). Celkom z titulu trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 215,79 Eur, ktorých výška je v súlade s cit. vyhláškou. Povinnosť žalovaných nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O. s. p.. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.