Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoE/47/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8411204456 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8411204456.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Haanova 12, Bratislava, proti povinnému Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 259 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Kežmarku zo 7.3.2012, č.k. 8Er 666/2011 - 17 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že k návrhu oprávnený priložil ako prílohu fotokópiu rozhodcovského rozsudku sp. zn. Nrs 306/10 z 29.7.2010. Poukazuje na to, že ustanovenia v zmluve o úvere, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je zaručené Ústavou SR a je v súlade s právom na spravodlivý proces zaručený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané súd prvého stupňa dospel k záveru, že by v danom prípade uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku bol v rozpore s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o pôžičke, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Je nespochybniteľné, že neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a v povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je predmetom konania je neprimeranou podmienkou a spotrebiteľ ňou nie je viazaný. S ohľadom na uvedené, súd prvého stupňa postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona o rozhodcovskom konaní zastavil exekučné konanie a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Tvrdí, že exekučný poriadok ani zákon o rozhodcovskom konaní neumožňujú exekučnému súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky. Z povahy veci vyplýva, že nakoľko exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu, ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní nemôže mať na mysli konkrétny obsah alebo právny dôvod plnenia, ale len povahu plnenia. Zdôrazňuje, že občianske procesné právo vrátane exekučného práva má slúžiť na ochranu hmotných práv fyzických a právnických osôb a nie ako nástroj na znemožnenie výkonu právoplatne judikovanej pohľadávky, ktorú povinný nikdy nespochybnil. Cieľom procesného práva nemôže byť poskytnutie ochrany neplatičovi, ktorý si dobrovoľne neplní svoje dlhy. Oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky nemožno vyvodiť ani z judikatúru ESD. Oprávnený tvrdí, že povinnému nebola rozhodcovským konaním spôsobená žiadna ujma naopak, spotrebiteľ je s poukazom na nižší poplatok za rozhodcovské konanie povinný nahradiť oprávnenému nižšie trovy a rovnako vzhľadom na písomnosť konania odpadli všetky výdavky na cestovanie. Poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola neplatne dojednaná. Povinný pred odoslaním súhlasu s poskytnutím pôžičky bol povinný oboznámiť sa so všeobecne záväznými podmienkami oprávneného, ktoré sú v zmysle bodu 1.1 VZP neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pôžičke a je zrejmé, že s nimi vyjadril súhlas, nakoľko mu pôžička bola poskytnutá. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ žalobca podá žalobu o rozhodnutie sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. Touto doložkou nie je dotknuté právo navrhovateľa predložiť spor na rozhodnutie príslušnému súdu SR, s čím zmluvné strany súhlasili. Je zrejmé, že po začatí konania na príslušnom rozhodcovskom súde nie je možné zvoliť si na rozhodovanie sporu všeobecný súd, ale v zmysle Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu bol povinný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobnej odpovedi, mohol podať vzájomnú žalobu, aj žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, avšak nič z toho nevykonal. V zmysle týchto dôvodov dojednaná rozhodcovská doložka neobsahovala možnosť riešiť spor výlučne v rozhodcovskom konaní, a preto tvrdí, že rozhodcovský súd mal právomoc vo veci rozhodovať. V zmysle týchto dôvodov navrhol oprávnený podanému odvolaniu vyhovieť. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v § 212 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Ako je zrejmé z obsahu spisu v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdna exekútorka požiadala súd, aby ju poveril vykonaním navrhovanej exekúcie. Zákonu zodpovedajúcim postupom súdu v danej procesnej situácii v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku bolo 1. preskúmanie žiadosti súdnej exekútorky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu 2. rozhodnutie o žiadosti súdnej exekútorky vychádzajúc z výsledkov uskutočneného preskúmania. Citované zákonné ustanovenie predpokladá, že ak exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie a že v opačnom prípade zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danej veci ale exekučný súd takto nepostupoval a bez rozhodnutia o žiadosti súdnej exekútorky o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. Takýmto postupom však bola oprávnenému odňatá možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdnej exekútorky. Ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. týkajúce sa prípadov zastavenia výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania iba na návrh, v konaní o výkon rozhodnutia dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzalo nariadenie výkonu rozhodcovského rozsudku. Z toho, že predmetné ustanovenie inak nerobí rozdiely medzi konaním o výkon rozhodnutia a exekúciou vykonávanou podľa exekučného poriadku možno dospieť k záveru, že aj s dopadom na exekučné konanie sa ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vzťahuje na procesnú situáciu, v ktorej exekučné konanie po podaní návrhu na vykonanie exekúcie pokročilo ďalej do štádia, v ktorom už bolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 45 ods. 2 citovaného zákona možno vyvodiť, že toto ustanovenie sa týka rovnakej procesnej situácia a odlišnosťou je, že so zreteľom na podstatu dôvodov uvedených v tomto ustanovení súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastavuje výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu. Pre účely preskúmavanej veci možno uzavrieť, že zastavenie exekučného konania podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona neprichádza do úvahy pred rozhodnutím exekučného súdu o poverení súdneho exekútora vykonaním exekúcie ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ). Preto pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný exekučný titul, mal žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia zamietnuť ( § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ) a nie konanie zastaviť podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. So zreteľom na uvedený nesprávny postup súdu prvého stupňa odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vrátil mu vec na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p. ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.