Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16CoP/4/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203148 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8412203148.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci navrhovateľky C. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. J., L. L. XX proti odporcovi T. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. J., L. L. XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k mal. B. J., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3P 48/2012-13 zo dňa 31. 05. 2012 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd zaviazal otca T. J. prispievať na výživu maloletej mesačne sumou 150 Eur počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok o rozvode nadobudne právoplatnosť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov. Ďalším výrokom schválil rodičovskú dohodou, ktorou zveril mal. B. na čas po rozvode do starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou mesačne 150 Eur počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok o rozvode nadobudne právoplatnosť, vždy do 15.dňa mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s ňou stýkať každý druhý víkend v mesiaci počnúc piatkom od 18:00 hod. do nedele do 14:00 hod. nepretržite a matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť v stanovenú hodinu a dieťa otcovi odovzdať a otec je oprávnený dieťa prevziať a v stanovenú hodinu ho vrátiť v bydlisku matky. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania bol aj rozvod manželstva, návrh ktorý podala navrhovateľka a ktorá žiadala, aby jej manželstvo s odporcom bolo rozvedené. Odporca s návrhom na začatie konania súhlasil. V priebehu konania došlo aj k dohode medzi rodičmi ohľadne úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu. Kolízny opatrovník sa pripojil k dohode. Nemal námietky voči schváleniu rodičovskej dohody a ohľadne úpravy styku s maloletou. Súd preto po vykonanom dokazovaní a zhodnotení dôkazov manželstvo účastníkov rozviedol. Konštatoval, že príčinou rozvratu manželstva bolo správanie sa odporcu. Zároveň upravil práva a povinností k maloletej na čas po rozvode v súlade s rodičovskou dohodou tak, ako ju účastníci pred súdom uzatvorili. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že odvolanie podáva proti druhému výroku, ktorým súd rozhodol o výške výživného, a to po dôkladnom prehodnotení svojej finančnej a sociálnej situácie. Navrhol, aby súd znížil jeho povinnosť prispievať na výživu maloletej zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a prijal aj správne právne závery, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Je nepochybnou skutočnosťou to, že na pojednávaní dňa 31. 05. 2012 boli zaznamenané výpovede matky maloletej, otca maloletej, ako aj kolízneho opatrovníka. Z výpovede otca vyplýva, že ten následne po výpovedi matky, ktorá navrhla, aby maloleté dieťa bolo zverené po rozvode do jej starostlivosti a odporca bol zaviazaný platiť výživné sumou 150 Eur mesačne, vo svojej výpovedi uviedol, že „je ochotný takúto výšku výživného platiť“ a tiež súhlasil aj s dohodou ohľadom styku s maloletou. Napokon aj kolízny opatrovník voči rodičovskej dohode, ktorú obaja účastníci na pojednávaní navrhli a s ňou súhlasili, nemal voči takto prezentovanej dohode žiadne námietky. Predmetná dohoda odzrkadľovala prednesený návrh matky v súvislosti so zverením maloletej, úpravu styku s maloletou, aj platenia výživného. Otec nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Súd rozviedol manželstvo účastníkov a schválil rodičovskú dohodu v znení, ktorú špecifikoval aj vo výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd námietku otca považoval za účelovú, keďže nie je možné uprieť tú skutočnosť, že sám s takouto výškou výživného súhlasil. Odvolací súd poukazuje na Rozhodnutie ohľadom úpravy práva a povinností na čas po rozvode ešte ani nie je právoplatné, pričom otec maloletej už v rámci odvolania navrhuje znížiť výživné zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 40 Eur mesačne, s ktorou sám súhlasil. Preto odvolací súd túto námietku otca nemohol považovať za dôvodnú, zákonnú a vecnú s poukazom na ním vlastnú prezentovanú výpoveď pred súdom prvého stupňa, keď s výškou výživného súhlasil a nemal k tejto výške žiadne námietky. Odvolací súd poukazuje na ust. § 213 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods. 2 - 7 tohto ustanovenia. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že účastníci pred súdom riadne a zrozumiteľným spôsobom uzatvorili rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej sa dohodli aj na výživnom. Odvolací súd nemôže a ani nemá dôvod zhodnotiť skutkový stav pred súdom inak, ako ho zhodnotil súd prvého stupňa, teda už nemôže vykonať dôkazné prostriedky, ktoré súd prvého stupňa nevykonal, resp., ktoré nebol povinný vykonávať, pretože ich ani samotní účastníci nenavrhli vykonať. Otcovi maloletej bola v závere konania daná možnosť a priestor a v rámci poučenia podľa ust. § 120 ods. 4 O. s.p., v zmysle ktorého je účastník povinný označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, pretože na neskôr označené dôkazy súd neprihliada. Napriek tomu žiadne dôkazy a návrhy nepredniesol a súhlasil s rodičovskou dohodou. Odvolací súd nemohol považovať toto za vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože takýto návrh zo strany rodiča, teda otca nebol prednesený, aj napriek tomu, že ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, kedy súd je povinný prihliadať predovšetkým na záujmy maloletých detí Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ust. § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Odvolací súd s poukazom na vyššie zákonné ustanovenia má za to, že bolo jednoznačne preukázané, že rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností prispievať aj na výživu maloletej, rodičia nahradili vzájomnou dohodou, ktorú prezentovali zrozumiteľným spôsobom pred súdom a keďže aj súd ich vyjadrenie považoval za jasné a zrozumiteľné, správne túto dohodu schválil v zmysle ust. § 204 ods. 2 Zákona o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a zákonné, a preto v zmysle ust. § 219 O. s. p. ho potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže neúspešný odporca na ich náhradu nemá právo a navrhovateľka si ich náhradu neuplatnila.