KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov18. 12. 2012plný textcitované 3×

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoE/139/2012 z 18. 12. 2012

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 18. decembra 2012, sp. zn. 1CoE/139/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8505200345.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoE/139/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8505200345
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8505200345.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
proti povinnému: V. E., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX, W., o vymoženie 382,39 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4 Er 9/2005-20
zo dňa 6.8.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie okrem výroku o trovách súdneho exekútora.

M e n í uznesenie vo výroku o trovách súdneho exekútora tak, že priznáva súdnemu exekútorovi
JUDr. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 129,48 eur a ukladá oprávnenému, uhradiť tieto trovy
súdnemu exekútorovi do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora,
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol tak, že priznal súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 107,90 eur a vyslovil, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že na návrh oprávneného a exekučného titulu, ktorým bola notárska
zápisnica č. N 3480/2005, NZ 76240/2004 zo dňa 16.10.2004 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Ing. Bc. Karola Mihala. Za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát
Mgr. Tomáš Kušnír na základe plnej moci, ktorá je v zmluve o úvere č. 7290147 zo dňa 21.1.2004.
Tento za povinnú uznal dlh voči oprávnenej osobe v celkovej sume 500,63 Eur (15.082,- Sk ), pričom
táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 9.5.2004 do zaplatenia.
Povinný uznal svoj dlh prostredníctvom splnomocneného advokáta v plnom rozsahu, čo do základu aj
do výšky uvedenej pohľadávky. Splnomocnenec v mene povinného vyhlásil, že tento dlh splatí v lehote
do 25.10.2004, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Prvostupňový súd zároveň poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu pri
uzatváraní zmluvy o úvere, nakoľko povinný nemal možnosť výber zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere,
ktorú povinný uzavrel, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá formulárová zmluva, ktorá sa používala pri
uzatváraní zmlúv a už teda obsahovala meno splnomocnenca, čo spochybňuje základný predpoklad pri
slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci. Na základe uvedených skutočnosti dospel súd k záveru,
že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba



konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobil v rozpore s jeho záujmami. Prvostupňový súd
skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica, spĺňa materiálne a formálne predpoklady,
aby sa mohla stať takýmto exekučným titulom, pričom dospel k záveru, že pri vydávaní exekučného
titulu - notárskej zápisnice boli porušené zákonné podmienky. Notárska zápisnica ako exekučný titul
je v rozpore so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie, preto podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. súd exekúciu zastavil.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nebol
dostatočne zistený skutkový stav a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na notársku zápisnicu ako exekučný titul v rozpore so zákonom nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

V závere odvolania navrhol s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a predložil Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu
otázku v nasledujúcom znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho,
ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/
EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa včas podal odvolanie aj súdny exekútor. Namietal, že mu nebol
priznaný zákonný nárok na navýšenie celých trov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Zdaniteľnému
plneniu podliehajú všetky príjmy súdneho exekútora. Vo všetkých exekučných konaniach. Navrhol zrušiť
napadnuté rozhodnutie v časti trov exekúcie a vrátiť ho súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a priznal mu trovy navýšené o 20 % DPH.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a odvolanie
súdneho exekútora je dôvodné.

Na margo návrhu na prejudiciálne konanie, aby Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)
rozhodol o otázke, či ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, odvolací súd poukazuje na judikatúru



Súdneho dvora, ktorá nepodporuje právny názor oprávneného. Je vecou členských štátov, aby sa
vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (rozsudok Súdneho dvora Pannon C- 243/08: „Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná
podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“, tiež rozsudok Súdneho
dvora Freiburger Kommunalbauten C-237/02).

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, exekúciu možno zastaviť
na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví
exekúciu (§ 57 ods. 1 citovaného zákona) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto
rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 citovaného zákona) podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie
okamihu kedy tak má alebo môže vykonať nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd
rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na
ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Konajúci súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a jedným
z takýchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu
vykonať.

Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo
preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako
vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu
súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe exekučnej
notárskej zápisnice a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli
porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.

Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas
povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice
verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného
pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala
záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Aspekt zjavnosti vyplýva už
len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval splnomocnenca vo formulárovej zmluve o
úvere a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Za povinného tak konal advokát, ktorý
o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s
peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Tento stav nasvedčuje, že prijatím splnomocnenia
sa splnomocnenec zaviazal konať podľa pokynov a v prospech oprávneného s tým, že existencia tohto
právneho vzťahu medzi splnomocnencom dlžníka a oprávneným sa dá vyvodiť zo splnomocnenia bez
spísania notárskej zápisnice. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie,
resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku
a výške.



Súd prvého stupňa správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v
rozpore so zákonom a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

So zreteľom na uvedené, považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým
uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, za vecne správne.

Za čiastočne nesprávne považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie.
Odvolací súd preto postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že priznal
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 129,48 eur, t. j. pôvodne priznané trovy navýšené o 20
% DPH, nakoľko uvedené vyplýva z § 196 druhá veta Exekučného poriadku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešným účastníkom, preto nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania a povinný si náhradu týchto trov neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 4Er/9/2005

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje