Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/193/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510203719 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8510203719.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov v 1. rade U. F. a v 2. rade C. F., obaja bytom Y. XX, L. M. proti žalovanému SKI PARK Vyšné Ružbachy, a.s., Vyšné Ružbachy 333, IČO: 36 461 962, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy a náhradu pohrebných nákladov, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C 204/2010-116 zo dňa 19.10.2011 a uzneseniu č.k. 2C 204/2010-118 zo dňa 20.10.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie zo dňa 19.10.2011 č.k. 2C 204/2010-116. M e n í uznesenie zo dňa 20.10.2011 č.k. 2C 204/2010-118 tak, že žalovanému sa priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zo dňa 19.10.2011 č.k. 2C 204/2010-116 súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškania Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C 204/2010-71 zo dňa 9.6.2011. Uznesením zo dňa 20.10.2011 č.k. 2C 204/2010-118 súd prvého stupňa žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Rozhodnutie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku odôvodnil tým, že žalovanému, ako aj Ing. Q. ako predsedovi predstavenstva, bol doručený návrh, ako aj poučenia o procesných právach a povinnostiach. Žalovaný toto poučenie prevzal dňa 21.2.2011 a Ing. Q. dňa 15.3.2011. V tomto poučení bol žalovaný poučený, že sa má k návrhu vyjadriť a v prípade, že nárok neuzná, aby uviedol rozhodujúce skutočnosti a pripojil listiny na preukázanie svojich tvrdení. Taktiež bol poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie v prípade nevyjadrenia sa v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ako aj v zmysle § 153b O.s.p., pričom bol poučený aj o podmienkach vydania rozsudku pre zmeškania podľa § 153b O.s.p. Tvrdenie žalovaného, že nebol poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie je preto podľa názoru súdu iba účelové. Je pravdou, že predvolanie na pojednávanie už toto poučenie neobsahuje, ale uvedené poučenie platí pre celé konanie a v prípade splnenia podmienok uvedených v § 153b O.s.p. je možné rozsudkom pre zmeškanie rozhodnúť kedykoľvek. Do pojednávania dňa 9.6.2011 bol žalovaný už takmer 4 mesiace oboznámený s návrhom, čiže mal dostatok času na vyjadrenie. Ani z návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyplýva nejaká vážna prekážka, ktorá by mu v tom bránila. Takisto na pojednávanie bol v dostatočnom časovom predstihu predvolaný, teda pojednávania sa mohol zúčastniť. Tohto sa však nezúčastnil, pričom svoju neúčasť absolútne žiadnym spôsobom neospravedlnil. Za takéhoto stavu bez zistenia a preukázania skutočností, že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku, súd prvého stupňa zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškania. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právneho posúdenia veci. Nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie odôvodňuje nedostatočným poučením o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania kontumačného rozsudku. Znenie § 153b ods. 2 písm. a) O.s.p. výslovne uvádza, že rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že predvolanie zo dňa 5. 5. 2011, ktorým bol žalovaný predvolaný na pojednávanie vytýčené na 9. 6. 2011, neobsahovalo poučenie o následkoch nedostavenia sa na takéto pojednávanie, a teda ani o možnosti súdu rozhodnúť v súlade s ust. § 153b ods. 1 O.s.p.. Uvedené predvolanie obsahuje len relatívne neurčitý odkaz na „poučenia a príkazy uvedené v predošlom predvolaní“. Ani toto predvolanie neobsahuje poučenie podľa§ 153b ods. 2 písm. a) O.s.p.. Nemožno preto súhlasiť s právnym názorom súdu prvého stupňa, že poučenie zo dňa 7. 2. 2011 platí pre celé konanie, keďže zákon výslovne ustanovuje, že žalovaný musí byť predvolaný spolu s poučením. Rovnako namietal, že súd prvého stupňa nemohol považovať skutkový stav za nesporný, preto neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko zodpovednosť žalovaného za smrť mal. U. F. nebola nijakým spôsobom v konaní preukázaná. Uplatnil zároveň námietku premlčania. Usmrtením mal. U. F. došlo k zasiahnutiu do jej osobnostných práv, a to do práva na život a nie do osobnostných práv žalobcov. Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je úzko spätá s osobou, do ktorej osobnostných práv sa zasiahlo a ak táto fyzická osoba zomrie, jej úmrtím právo na náhradu nemajetkovej ujmy zanikne. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Súd prvého stupňa rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku odôvodnil tým, že pri rozhodovaní zohľadnil na jednej strane príjmové a výdavkové pomery žalovaného a na druhej strane za súčasného stavu javiacej sa zrejmej bezúspešnosti bránenia práva. Na základe uvedeného dospel k záveru, že nie je dôvod na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na rovnosť účastníkov konania a rovnaké kritéria pri rozhodovaní o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu alebo podnikateľa a nepodnikateľa. Rovnako nebolo možné skonštatovať bezúspešnosť uplatňovania alebo bránenie práva, nakoľko proti rozsudku vo veci samej bolo podané odvolanie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie tak, že návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku žalovaného v celom rozsahu vyhovie alternatívne ho zruší a vec vráti na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalobný návrh je dôvodný v celom rozsahu. Navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenia spolu s konaním, ktoré im predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie zo dňa 19.10.2011 č.k. 2C 204/2010-116 je potrebné ako vecne správne potvrdiť a na potvrdenie (§ 219 ods. 1 O.s.p.) prípadne zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) uznesenia zo dňa 20.10.2011 č.k. 2C 204/2010-118 neboli splnené podmienky, preto ho bolo dôvodné zmeniť. Podľa § 153c ods. 1 O.s.p. ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať. Procesnou povinnosťou súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a účinná, teda tak, aby sa spravidla rozhodlo na jedinom pojednávaní. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie č.k. 2C 204/2010-71 zo dňa 9.6.2011. Rozsudkom pre zmeškanie možno rozhodnúť, len ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol riadne a včas predvolaný s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, ďalej ak sa k návrhu na začatie konania nevyjadril do 15 dní od doručenia (hoci bol o následkoch nesplnenia povinnosti poučený) a zároveň, ak svojou neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami (§ 153b O.s.p.). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Súd prvého stupňa odvolanie žalovaného podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.) posúdil zároveň ako návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškania v zmysle ust. § 153c ods. 1 O.s.p. Účelom ust. § 153c O.s.p. je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v situácii, keď z ospravedlniteľných dôvodov zmešká pojednávanie, ktoré sa na návrh žalobcu skončilo rozsudkom pre zmeškanie (kontumačným rozsudkom). V záujme ochrany žalovaného dáva mu možnosť navrhnúť procesnému súdu zrušenie tohto rozsudku. Úspešnosť návrhu je však podmienená preukázaním, prípadne osvedčením závažnosti dôvodov zmeškania. Posúdenie závažnosti dôvodov je vždy vecou súdu. Ako dôvod úspešného domáhania sa návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je uvedenie ospravedlniteľného dôvodu zmeškania pojednávania nariadeného v predmetnej veci. Nie je možné vylúčiť situáciu, že na strane žalovaného môže dôjsť pred pojednávaním k neočakávanej udalosti objektívneho charakteru, alebo okolnosti spôsobenej samotným žalovaným, resp. inak zavinenej, v dôsledku ktorej zmešká nariadené pojednávanie, resp. ktoré mu zabránia, aby včas ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Odvolací súd vo vzťahu k dôvodu zmeškania pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie uvádza, že žalovaný žiadny relevantný dôvod svojej neúčasti na pojednávaní neuviedol. Poukázal iba na to, že predvolanie zo dňa 5.5.2011, ktorým bol predvolaný na pojednávanie vytýčené dňa 9.6.2011 neobsahovalo poučenie o následkoch nedostavenia sa a teda ani o možnosti rozhodnutia v zmysle ust. 153b ods. 1 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie. Rovnako iba uviedol, že predvolanie obsahuje iba „poučenia a príkazy uvedené v predošlom predvolaní“. V podanom odvolaní proti napadnutému uzneseniu rovnako žiaden relevantný, ospravedlniteľný dôvod svojej neúčasti na pojednávaní konanom dňa 9.6.2011 neuviedol, ktorý by nemohol byť súdu prvého stupňa v čase vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie objektívne známy, a ktorý by žalovanému zabránil sa pojednávania zúčastniť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť. Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškania súd nie je oprávnený skúmať správnosť záveru súdu prvého stupňa o tom, že boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 737/2000, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 184/2009). Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 19.10.2011 č.k. 2C 204/2010-116 ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Vo vzťahu k uzneseniu zo dňa 20.10.2011 č.k. 2C 204/2010-118, ktorým súd prvého stupňa žalovanému nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-279/09 DEB Deutsche Energiehandels- und Beratungsgesellschaft mbH proti Spolkovej republike Nemecko, v zmysle ktorého: „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania a/alebo zastupovanie advokátom. V tejto súvislosti prináleží vnútroštátnemu súdu overiť, či podmienky poskytnutia právnej pomoci nepredstavujú obmedzenie práva na prístup k spravodlivosti, ktoré zasahuje do podstaty tohto práva, či sledujú legitímny cieľ a či existuje primeraný vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. V rámci tohto posúdenia vnútroštátny súd môže zohľadniť predmet sporu, primeranú možnosť úspechu žiadateľa, závažnosť konania pre žiadateľa, zložitosť uplatniteľného práva a konania, ako aj schopnosť žalobcu účinne obhajovať svoju vec. Na posúdenie proporcionality môže vnútroštátny súd zohľadniť tiež výšku preddavkov na trovy konania a prekonateľnosť prekážky na prístup k spravodlivosti, ktorú môžu prípadne tvoriť. Pokiaľ ide osobitne o právnické osoby, vnútroštátny súd môže zohľadniť ich situáciu. Môže tak zohľadniť najmä formu dotknutej právnickej osoby a či sleduje dosiahnutie zisku, ako aj finančné možnosti jej spoločníkov alebo akcionárov a ich možnosť získať sumu potrebnú na podanie žaloby na súd.“ Pokiaľ účastník konania požiada súd o oslobodenie od súdneho poplatku, musí vierohodným spôsobom preukázať svoje pomery rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti jeho žiadosti. Je teda vecou žiadateľa o oslobodenie od súdneho poplatku doložiť svoje pomery tak, aby oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňovali. Žiadateľ má súd informovať o svojich pomeroch, splniť si povinnosť tvrdenia, a taktiež predložiť dôkazy, že jeho pomery oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú, splniť si aj dôkaznú povinnosť. Výška príjmu žalovaného nie je jediným relevantným údajov, ktorý je potrebný pre rozhodnutie. Pri rozhodovaní o oslobodenie súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku, k povahe uplatňovaného nároku, k množstvu disponibilných finančných prostriedkov a tiež aj k možnostiam si tieto prostriedky zadovážiť. Vychádzajúc z predložených dôkazov (čl. 101-114) zo strany žalovaného, ktorými deklaroval svoju nepriaznivú finančnú situáciu prihliadajúc rovnako na výšku súdneho poplatku (4 093 Eur) a predmetné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-279/09 odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov priznáva. Úlohou súdu prvého stupňa bude vec opätovne predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní (č. l. 81) žalovaného proti rozsudku (č. l. 71). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.