Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/99/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8611200588 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8611200588.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným v 1. rade X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX W., v 2. rade X. S., bytom K. XXX/XX, XXX XX W., v 3. rade X. S., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 8 843,35 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 7C 66/2011-88 zo dňa 24.1.2012 jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením pripustil vstup účastníka - Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778 do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca so žalovanými v 1. a 2. rade uzavreli zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Uvedený typ zmluvy patrí medzi absolútne obchody. Na druhej strane je nepochybné, že žalobca v danom prípade vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, ktorí úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia. Preto je uvedená zmluva spotrebiteľská. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené nemusí preukazovať právny záujem na výsledku sporu, preto jeho vstup do konania ako vedľajšieho účastníka pripustil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Mal za to, že medzi účastníkmi konania nejde o vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľského úveru ani zo spotrebiteľskej zmluvy, nie je dôvod na pripustenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Cob 60/2011-162 zo dňa 4.8.2011, v zmysle ktorého možno usúdiť, že ak nejde o spotrebiteľský úver, nejedná sa o spotrebiteľskú zmluvu. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Uviedla, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, preto pristúpenie vedľajšieho účastníka nie je v rozpore so zákonom a môže slúžiť na ochranu účastníkov konania. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v znení ku dňu uzavretia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú bolo v konaní potrebné vyriešiť či vzťah medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 7.7.2004 je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom vysloveným v rozhodnutí, na ktoré žalobca v podanom odvolaní poukazuje, odkláňa sa od neho a to z nasledujúcich dôvodov. V prvom rade sa javí nutné poukázať na to, že súd prvého stupňa nekonštatoval, že by zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere bola zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Konštatoval, že vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy ide o vzťah spotrebiteľský. S uvedeným záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Je nepochybné, že aj napriek tomu, že až zákon č. 568/2007 Z.z. (novela Občianskeho zákonníka) upravil, že spotrebiteľskom zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ide o zmluvu spotrebiteľskú. Nemožno totiž opomenúť existenciu zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Uvedený zákon je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom lex specialis. Vzhľadom na ustanovenie § 23a uvedeného zákona, v zmysle ktorého, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a súčasného uplatnenia zásady lex specialis derogat legi generali, sú však všetky argumenty zo strany dodávateľov v tom smere, že nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu, irelevantné. Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa II. 3/06: „Režim spotřebitelských smluv (smluv na ochranu spotřebitele) byl však výslovně upraven v občanském zákoníku až novelou provedenou zákonem č. 367/2000 Sb., a to s účinností od 1. 1. 2001. Jejím cílem bylo zajistit harmonizaci českého smluvního práva s evropským spotřebitelským právem, resp. s acquis communautaire dosaženým v této oblasti (pro nyní posuzovanou skutkovou situaci jsou relevantní zejména směrnice Rady 85/577/EHS ze dne 20. 12. 1985 o ochraně spotřebitele v případě smluv uzavřených mimo obchodní prostory a směrnice Rady 93/13/EHS ze dne 5. 4. 1993 o nepřiměřených podmínkách ve spotřebitelských smlouvách). Východiskem spotřebitelské ochrany je postulát, podle něhož se spotřebitel ocitá ve fakticky nerovném postavení s profesionálním dodavatelem, a to s ohledem na okolnosti, za nichž dochází ke kontraktaci, s ohledem na větší profesionální zkušenost prodávajícího, lepší znalost práva a lepší dostupnost právních služeb a konečně možnost stanovovat smluvní podmínky jednostranně cestou formulářových smluv. Pro takové vztahy je charakteristické, že podnět ke smluvnímu jednání pochází zpravidla od dodavatele, přičemž spotřebitel není na smluvní ujednání připraven, při kontraktaci je využíván moment překvapení a nezkušenosti spotřebitele, v případě prodeje na obchodních prezentacích je u něj navíc vyvolán pocit vděčnosti za poskytnuté doprovodné služby spojené s prezentací, které se spotřebitel může snažit kompenzovat snahou vyhovět nabídce dodavatele, spotřebitel často nemá na místě samém možnost porovnat jakost a cenu nabídky s jinými nabídkami atd. Společným znakem této nové kogentní právní úpravy je tedy snaha cestou práva vyrovnat tuto faktickou nerovnost, a to formou omezení autonomie vůle.“ S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. Medzi nich patria aj právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je takouto právnickou osobou, a preto je jej vstup do konania, ako vedľajšieho účastníka na základe zákona možný. Ako vyplýva z dôvodovej správy: „Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem“. Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až po tom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Za stavu, ak žalobca vstup vedľajšieho účastníka do konania namietol (čl. 54), postupu súdu prvého stupňa, ak rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaných v 1. a ž 3. rade nemožno nič vyčítať. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.