Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15Co/114/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8705206181 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8705206181.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu M. R. - AUTODOPRAVA, s miestom podnikania Bernolákova č. 387/53, Plaveč, IČO: 33 081 255, zast. JUDr. Karolom Prochotským, advokátom, Lesná ul. č. 376, Podolinec, proti žalovanému: S. J., nar. X. X. XXXX, trvale bytom U. č. XX, P., zast. JUDr. Marošom Ježíkom, advokátom, Mnoheľova č. l7, Poprad, o zaplatenie sumy 30.904,10 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 17C 110/2005 - 329 zo dňa 28.6.2011 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 17C/110/2005-258 zo dňa 28.6.2011 žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 3.905,79 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného Mgr. Maroša Ježíka, advokáta, Mnoheľova č. 17, Poprad, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň zaviazal žalobcu uhradiť trovy štátu vo výške 45,94 eur na účet Okresného súdu Poprad do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 420 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení platných a účinných predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej aj „Zákonník práce“) v znení účinnom k 9.8.2004, § 252d zákonníka práce. V odôvodnení uviedol, že vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu, že žaloba bola podaná predčasne. V konaní žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody vo výške 30 904,20 eur s príslušenstvom. Na začiatku konania uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom zodpovednosti žalovaného ako zamestnanca za zverené hodnoty. Na pojednávaní dňa 9. 2. 2010 právny zástupca žalobcu právne kvalifikoval uplatnený nárok titulom náhrady škody. V súlade s ust. § 420 Občianskeho zákonníka prvostupňový súd skúmal, či sú splnené predpoklady na priznanie náhrady škody: vznik škody u žalobcu, protiprávne konanie žalovaného, príčinná súvislosť i zavinene škodcu. Nebolo sporné, že žalovaný ako zamestnanec žalobcu v deň 31. 10. 2004 vykonal pracovnú cestu, vrámci ktorej prepravoval hliníkové profily zo Španielska do Veľkej Británie. Hodnota prepravovaného tovaru bola 23 303,60 eur. Žalovaný nepopieral, že v meste Birmingham odpojil náves od ťahača vozidla a vzdialil sa od návesu na čas vyplývajúci z GPS 8 hodín 14 minút. Po návrate zistil odcudzenie návesu s prepravovaným tovarom. V konaní bolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, ktorého podľa názoru prvostupňového súdu sa žalovaný dopustil tým, že odpojením návesu od ťahača a vzdialením sa od návesu na pomerne dlhú dobu umožnil a uľahčil páchateľovi odcudzenie prepravovaného tovaru s návesom. Porušil všeobecne známe pravidlá ochrany majetku, vzdialil sa od návesu, pričom náves riadne nezabezpečil. Pokiaľ sa žalovaný bránil, že náves nechal na parkovisku zabezpečenom kamerovým systémom, zo správy anglickej polície vyplynulo, že miesto bolo snímané kamerovým systémom CCTV, avšak nič nenasvedčuje tomu, žeby v prevádzke bola strážna služba. Žalovaný sa bez náležitej opatrnosti spoliehal na nepreverený kamerový systém. Prvostupňový súd zároveň uviedol, že odcudzenie prepravovaného tovaru treťou osobou nespôsobuje samo o sebe vyvinenie žalovaného. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bola predčasnosť podania žaloby. Pokiaľ žalobca ani v priebehu konania žiadnym spôsobom neutrpel ujmu v majetkovej sfére v dôsledku protiprávneho úkonu žalovaného, je preukázané, že u žalobcu doposiaľ nevznikla škoda. Vznik škody je pritom prioritný predpoklad pre úspešné uplatnenie nároku na náhrady škody. Prvostupňový súd sa nestotožnil s obranou žalobcu, že bol zaviazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa na zaplatenie sumy 29 464,31 eur titulom predmetnej udalosti a tým vznikla žalobcovi škoda. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3. 11. 2010. Samotný žalobca pred súdom tvrdil, že doposiaľ žiadnu časť predmetnej sumy neuhradil. Nemožno zaviazať žalovaného na náhradu žalobcovi toho, čo doposiaľ žalobca neplatil. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že nie je viazaný právnou kvalifikáciou uplatneného nároku, preto sa zaoberal i zodpovednosťou žalovaného ako zamestnanca za schodok, ktorý je potrebné vyúčtovať. V tomto smere nebolo preukázané uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaného. Uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaný poprel, žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania predstavujúcich trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti rozsudku podal odvolanie v celom rozsahu žalobca s odôvodnením, že nesúhlasí s konštatovaním prvostupňového súdu, že neutrpel ujmu v majetkovej sfére v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Mal za to, že škoda mu vznikla okamihom odcudzenia tovaru vo Veľkej Británii. Do pozornosti dal aj rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/127/2005-401 zo dňa 23.2.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1Cob 37/2010-449 zo dňa 12.10.2010 ktorými bol zaviazaný zaplatiť spoločnosti Q-BASS, s.r.o., so sídlom Horná Ves 365, 972 48 Horná ves, IČO: 36 699 241 29464,31 eur s úrokom z omeškania od 4.2.2005 do zaplatenia. Túto sumu žalobca nezaplatil z dôvodu prechodného nedostatku finančných prostriedkov. Žalovaný podpísal dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pokiaľ mal súd pochybnosti o pravosti podpisu, resp. prijal tvrdenie žalovaného, žalobca uviedol, že podal návrh na vykonanie dôkazu znalcom z odboru písmoznalectva. Dôkaz však vykonaný nebol. Odvolateľ mal za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, preto žiadal prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu podal vyjadrenie žalovaný, ktorý považuje prvostupňové rozhodnutie za vecne správne a navrhol prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. Následne odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania. Postupoval tak v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preskúmaval výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá a v nadväznosti na to aj súvisiace výroky, ktoré sa týkajú rozhodnutia o trovách konania priznaných žalovanému a štátu. Po takomto preskúmaní odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť zrušenie uvedených výrokoch rozhodnutia súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje. Tak, ako je už uvedené vyššie, predmetom tohto konania bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, ktorý si uplatnil nárok voči žalovanému z dôvodu spôsobenej škody, resp. schodku na zverených hodnotách, za ktoré žalovaný prevzal hmotnú zodpovednosť. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce účinného k 9.8.2004 ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že základnými predpokladmi každej občianskoprávnej zodpovednosti sú: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik (existencia) škody, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie Jedným z týchto základných predpokladov zodpovednosti za škodu je vznik škody. Tento predpoklad má význam z hľadiska možnosti uplatniť si nárok na súde. Škoda, ktorej náhradu možno požadovať od zodpovedného subjektu, nevzniká poškodenému tým, že vznikla (stala sa splatnou) pohľadávka veriteľa voči nemu, ale skutočná škoda (úbytok majetkových hodnôt) mu môže vzniknúť až zaplatením dlhu. Vznik pohľadávky ani jej splatnosť a dokonca, ani vykonateľné súdne rozhodnutie ukladajúce povinnosť na plnenie nie je tou skutočnosťou, ktorá sa prejaví v majetkovom (nie účtovnom) stave dlžníka. Samotná existencia pohľadávky neznamená skutočnú škodu ani ušlý zisk. K vzniku škody, spočívajúcej v platobnej, či inej povinnosti dlžníka na plnenie, dochádza až tým, že dlžník splní dlh, a len v tom rozsahu, v akom svojmu veriteľovi plnil, mu vzniká ujma na majetku, ku ktorej by - nebyť konania škodcu - nedošlo. Rozsudkom č.k. 3Cb/127/2005-401 zo dňa 23. 2. 2010 Okresný súd Stará Ľubovňa zaviazal žalobcu zaplatiť spoločnosti Q-BASS, s. r. o. istinu 29 464,31 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody v súvislosti s ukradnutým tovarom predmetnej prepravy. V podanom odvolaní žalobca zreteľne uviedol, že k úhrade uvedenej istiny, na ktorú bol rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 3Cb/127/2005-401 zo dňa 23. 2. 2010 zaviazaný, nedošlo. Žalobca ani do verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní nepredložil dôkaz o tom, že uvedenú istinu uhradil. Ak prvostupňový súd vyvodil záver, že žalobcovi škoda nevznikla, lebo doposiaľ nezaplatil čiastku, ktorá podľa neho predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha, posúdil otázku zodpovednosti za škodu správne (pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20.2.2003, sp.zn. 25 Cdo 986/2001; 25 Cdo 987/2001, publikovaný pod č. R 14/2005). Neobstojí preto odvolateľova námietka, že mu škoda vznikla okamihom odcudzenia tovaru vo Veľkej Británii, keďže odcudzenie tovaru spoločnosti QUINTAGLASS, S.A., neznamenalo vznik ujmy v majetkovom (nie účtovnom) stave žalobcu. Prvostupňový súd náležite zamietol žalobu ako predčasne podanú, keď mal správne za to, že nemožno zaviazať žalovaného na náhradu žalobcovi toho, čo doposiaľ žalobca neplatil. V spojitosti s tým, že pre zodpovednosť za škodu chýbal jej základný predpoklad, a to vznik škody, odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa zodpovednosti žalovaného na základe dohody o hmotnej zodpovednosti, povinnnosti žalobcu predložiť jej originál a v kontexte s tým posudzovanie jej platnosti a posudzovanie zavinenia žalovaného, nemohli privodiť zmenu ani zrušenie prvostupňového rozhodnutia. V účtovných dokladoch žalobcu nebol doposiaľ evidovaný schodok, preto k jeho náhrade nie je možné zaviazať žalovaného v zmysle § 182 ods. 1 Zákonníka práce. Prvostupňový súd vec posúdil v súlade s hmotným právom a ustálenou judikatúrou, preto odvolací súd potvrdil jeho rozhodnutie v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Odvolateľ v konaní o odvolaní nebol úspešný, a preto mu náhrada trov konania nepatrí. Úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.