Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 16CoE/86/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709200317 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8709200317.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25 proti povinnému M. J., bytom XXX XX Z. č.XXX o vymoženie sumy 88,30 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 6.3.2012 č.k. 12Er/16/2009-19 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd exekučné konanie v časti úrokov z omeškania 0,25 % denne zo sumy 78,34 Eur od 15.5.2008 do zaplatenia zastavil. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením v štvrtej vete výrokovej časti súd prvého stupňa exekučné konanie proti povinnému o vymoženie úrokov z omeškania 0,25 % denne zo sumy 78,34 Eur od 15.5.2008 do zaplatenia zamietol. Súd mal za preukázané, že exekučným titulom, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 08112/08 z 5.9.2008, ktorým rozhodcovský súd zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému sumu 88,30 Eur spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 78,34 Eur od 15.5.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 100,41 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd rozhodol v súlade s rozhodovacou praxou v prípadoch, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v konaní, zaväzuje povinného ako účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a to v časti týkajúcej sa uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 78,34 Eur od 15.5.2008 do zaplatenia. Priznaná Úrok z omeškania priznaný rozhodcovským súdom súd považoval za neprimeraný a priečiaci sa dobrým mravom. Výška úroku z omeškania 0,25 % denne predstavuje úrok z omeškania 91,25 % ročne. Takúto výšku úroku súd nepovažoval za primeranú. Z rozhodcovského rozsudku súd zistil, že účastníci dňa 16.1.2008 uzavreli zmluvu, kde v bode 06 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy, sa zmluvné strany dojednali, že v prípade splatnosti celého dlhu, sa zaväzuje dlžník zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal dlh splatný, až do jeho uhradenia. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka výška úroku z omeškania k 15.5.2007 (prvý deň omeškania) predstavovala v prípade, že úrok z omeškania nie je dohodnutý v zmluve, výšku 14,25 % p. a. Dohodnutý úrok z omeškania 91,25 % ročne predstavuje hrubý nepomer a teda rozpor s dobrými mravmi. Dojednanie o výške úroku z omeškania v zmluve o úvere súd považuje za neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom. Na základe hore uvedeného, súd v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania exekučné konanie zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil. Poukazuje na tú skutočnosť, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril súhlas so zmluvnými podmienkami, t.j. aj s úrokom z omeškania vo výške 0,25% za každý deň omeškania dohodnutými v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa jeho názoru výška úrokov 0,25% denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku vzhľadom na to, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému i s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo vtedy platnom znení malo dispozitívnu povahu, t.j. pre výšku úrokov z omeškania stanovila zmluvná voľnosť. Iba ak by neboli v zmluve dohodnuté, nastupuje výška úrokov z omeškania ustanovená zákonom. Z právnych predpisov nie je možné vyvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 1 Obdo 34/2004 zo dňa 21.12.2004, kde súd jednoznačne vyslovil, že ak si účastníci pre prípad omeškania úrokovú sadzbu dohodli, musí dlžník platiť úroky v dohodnutej výške. Výška úrokov 0,25% denne z dlžnej sumy nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Oprávnený poukázal aj na judikát Vrchného súdu v Prahe sp.zn.: 12 Cmo 95/2005. Odvolací súd preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu odkazuje. Ako vyplýva zo spisu exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno č. 8, Bratislava zo dňa 5.9.2008, ktorým bola okrem iného povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 0,25 % úrok z omeškania denne zo sumy 2360,-Sk od 15.5.2008 do zaplatenia. Ide teda o ročný úrok vo výške 91,25 % (0,25 % x 365 dní). Takýto v zmluve o poskytnutí úveru dojednaný úrok z omeškania nemožno považovať za primeraný, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Je totiž niekoľkonásobne vyšší oproti úroku, aký by oprávnenému patril pri absencii dohody v zmysle ust. § 369 Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník pritom v ust. § 265 neposkytuje právnu ochranu výkonu práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Z terminologického hľadiska pojem „poctivý obchodný styk“ možno bez akýchkoľvek pochybnosti zahrnúť do širšieho pojmu dobrých mravov. Hoci podľa ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, táto okolnosť neznamená nemožnosť jeho preskúmania v exekučnom konaní. Umožňuje to ustanovenie § 45 ods.1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/. Keďže priznanie úroku z omeškania vo výške odporujúcej dobrým mravom je dôvodom na zastavenie exekúcie, súd prvého stupňa správne postupoval, ak exekúciu v tejto časti zastavil. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.