Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 13Co/51/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709206760 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8709206760.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: SKP, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 64, IČO: 44915691, správca konkurznej podstaty úpadcu: KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze", so sídlom v Sládkovičove, Košútska 1342, IČO: 36814148, zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Konečným, so sídlom v Banskej Bystrici, Hurbanova 14A, proti žalovanému: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X., A. XXX, o zaplatenie 65,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 27.7.2011 pod č.k. 7C/36/2010 - 30, jednohlasne takto r o z h o d o l : R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad vyššie označeným rozsudkom v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 65,53 Eur s príslušenstvom. Zároveň rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania, žalovanému náhradu trov nepriznáva a štát nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný dňa 1.7.2002 uzavrel s právnym predchodcom žalobcu (DRUKOS, a.s.,) Zmluvu o nájme č. 204020722, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu dodať žalovanému hnuteľnú vec - tovar bližšie špecifikovaný v zmluve a záväzok žalovaného zaplatiť cenu špecifikovanú ako nájomné vo výške 16.886,- Sk. Nájomné sa žalovaný zaviazal hradiť nultou splátkou vo výške 1.689,- Sk a ďalej formou pravidelných 12 - mesačných splátok, á 1.266,- Sk. Keďže žalovaný túto povinnosť z uzavretej zmluvy riadne neplnil, rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 18Cb/107/2006 bola žalovanému uložená povinnosť na úhradu dlžnej istiny. V zmysle čl. I/4 VOP sa žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Naposledy pohľadávka žalobcu bola postúpená na spoločnosť KFZ Sys, s.r.o., Sládkovičovo, pričom uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.7.2008 sp. zn. 31K/11/2008 bol na majetok uvedenej spoločnosti vyhlásený konkurz. S použitím § 544 ods. 1, 2, § 39, § 52 ods. 1 a nasl. a § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa uzavrel, že v prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, dohodnutej pri uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu, s ktorým bola dohodnutá v rámci VOP zmluvy o nájme v článku I/4. V zmysle tohto dojednania veriteľovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v prípade, že žalovaný sa dostane do omeškania s úhradou splátky. Výška zmluvnej pokuty činí 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o nájme, ktorej predmetom bol nákup kuchynských spotrebičov. Z hľadiska povahy vo vzťahu medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu nesporne ide o záväzkový vzťah, ktorý spĺňa charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože nebolo preukázané, aby žalovaný pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej činnosti. Predmetná zmluva mala charakter formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami, ktoré žalovaný nemal možnosť ovplyvniť. V zmysle § 879f Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.4.2004, vyplýva, že všetky zmluvy, ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv a boli uzavreté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, musia byť dané do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú iba príkladom uvedené niektoré ustanovenia, ktoré sa považujú za spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Teda okrem týchto ustanovení môžu byť aj ďalšie ustanovenia zmlúv považované za neprijateľné podmienky. Za neprijateľné podmienky sa považujú aj neprimerane vysoké sankcie spojené s nesplnením záväzku spotrebiteľa. V danom prípade žalobcovi priamo zo zákona vyplýva nárok na úrok z omeškania v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného uhradiť splátky riadne a včas. Ak má byť zmluvnou pokutou sankcionované rovnaké porušenie povinností, aké zabezpečuje uvedený právny inštitút, tak dojednanie zmluvnej pokuty pre ten istý prípad už možno považovať za zmluvnú podmienku, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán z hľadiska zabezpečovacieho charakteru tohto inštitútu. Naviac, ak pre prípad omeškania s úhradou splátok zákon ustanovuje úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS k prvému dňu omeškania a pre ten istý prípad porušenia povinnosti zo strany dlžníka s omeškaním s úhradou splátok si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu 0,1 % denne z dlžnej sumy, čo činí ročne 36,5 %, ide o obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré koherentným spôsobom stanovuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Vzhľadom na uvedené zistenie okresný súd dojednania, týkajúce sa zmluvnej pokuty, považoval za podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, ktorá v zmysle § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka mala byť daná do súladu s ustanovením § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka. Keďže zo strany žalobcu k takémuto zosúladeniu ustanovení týkajúcich sa zmluvnej pokuty nedošlo, v zmysle § 879f ods. 4 Občianskeho zákonníka sú tieto ustanovenia neplatné, a preto návrh žalobcu zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože žiadne trovy mu nevznikli, pričom neúspešný žalobca právo na ich náhradu nemá. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, štát má podľa úspechu konania proti účastníkom právo na náhradu trov, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V predmetnom konaní štátu vznikli trovy konania pri prijímaní podaní žalobcu urobených elektronickými prostriedkami, podpísanými zaručeným elektronickým podpisom. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd preto nezaviazal neúspešného žalobcu na ich náhradu, pretože tento bol podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. ako správca konkurznej podstaty od platenia súdnych poplatkov oslobodený. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v tej časti, ktorou žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a žalobcovi neboli priznané trovy konania, odvolanie žalobca, ktorým v napadnutej časti žiadal zmeniť rozsudok tak, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť mu zmluvnú pokutu spolu s trovami konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní, okrem iného, uviedol, poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 3.2.2010 pod sp. zn. 5Co/16/2010, že zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne za každý deň omeškania (čo je takmer dvakrát viac, ako sa domáha v tomto konaní žalobca proti žalovanému) možno považovať za primeranú. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinností veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, a tým má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu vôbec nedôjde alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Zmluvná pokuta 0,25 % z istiny za každý deň omeškania vo výške 533,- Eur predstavuje 1,33 Eur denne, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. V kontexte odvolacích názorov žalobcom preto možno uzavrieť, že zmluvná pokuta, dojednaná vo výške 0,1 % denne z omeškanej sumy, je sankciou primeranou, a to tak s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj na okolnosti a podmienky, ktoré tu existovali v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Teda uplatnená zmluvná pokuta v primeranej sadzbe 0,1 % denne zo sumy porušovanej povinnosti nie je obchádzaním úrokov z omeškania, a preto zmluvná podmienka upravená vo všeobecných obchodných podmienkach, tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy v čl. 1/4, veta prvá, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný sa do rozhodnutia vo veci samej odvolacím súdom k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. Až v podaní, ktoré súdu došlo dňa 1.2.2012, uviedol, že je ochotný dlh splácať po 10,- Eur mesačne, pretože je nezamestnaný. Na pojednávanie sa nemohol dostaviť, pretože nemal peniaze ani na autobus. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ súd prvého stupňa návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 65,53 Eur zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania, rozhodol prinajmenšom predčasne bez náležitého zistenia skutkového stavu ohľadom zmluvnej pokuty. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 65,53 Eur za porušenie povinnosti žalovaného splácať dlh v splátkach na základe zmluvy s predchodcom žalobcu (DRUKOS, a.s.). Zo Zmluvy o nájme zo dňa 1.7.2002 vyplýva, že bola uzavretá medzi prenajímateľom (DRUKOS, a.s.) - predchodcom žalobcu a žalovaným Ivanom Čonkom ako nájomcom. Podľa obsahu tejto zmluvy ide o zmluvu o kúpe prenajatej veci, uzavretú podľa § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. V čl. VII/1 všeobecných obchodných podmienok spoločnosti DRUKOS, a.s., sa zmluvné strany dohodli, že práva a povinnosti podľa tejto zmluvy sa budú spravovať v celom rozsahu ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov je zmluvná pokuta. Je to dohodou účastníkov určená peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad nesplnenia záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda o nej musí mať obligatórne písomnú formu, a to bez ohľadu na to, akú formu má zmluva ňou zabezpečovaná. Nie je vylúčené, že dohoda o zmluvnej pokute bude uzavretá až po uzavretí zabezpečovacej zmluvy. Vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti DRUKOS, a.s., v čl. I/4 je uvedené, že pokiaľ je nájomca v omeškaní s úhradou nájomného zo zmluvy, je prenajímateľ oprávnený vyúčtovať nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Nesprávne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol z dôvodu neprimeranej zmluvnej pokuty 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, pretože ide o obchádzanie ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré kogentným spôsobom stanovuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. V tomto štádiu konania zamietnuť žalobu o nároku na zmluvnú pokutu je prinajmenšom predčasné. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa predovšetkým skúmať, či došlo k platnému uzavretiu dohody o zmluvnej pokute vo VOP pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a to v písomnej forme podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Ak po doplnení dokazovania v naznačenom smere dospeje k záveru, že zmluvná pokuta bola dojednaná v zmysle uvedeného ustanovenia, vôbec sa nebude jednať o vysokú zmluvnú pokutu, aj keď vo výške 36,5 % ročne, obchádzajúcu ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá by predstavovala podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude možné vo veci znovu rozhodnúť, pretože v tomto štádiu konania je rozhodnutie okresného súdu prinajmenšom predčasné. V novom rozhodnutí o veci je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.