Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2To/46/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710010372 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Bugeľ ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710010372.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Františka Moznera, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.11.2012, v trestnej veci proti obžalovanému Q. K. a spol., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora a obžalovaných Q. K., Y. K. a Y. K. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/91/2010 zo dňa 28.3.2012 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a obžalovaných Q. K., Y. K. a Y. K.. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad uznal obžalovaných Q. K., Y. K. a Y. K. za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že po vzájomnej dohode dňa 04.10.2009 v čase asi o 18.30 hod. vylákali poškodeného L. Y. invalidného dôchodcu, aby s nimi nastúpil do osobného motorového vozidla zn. VW Golf, ev. čísla PP 608 BR a to tak, že tento dobrovoľne nastúpil so všetkými troma obvinenými do uvedeného motorového vozidla, pred zástavkou SAD v obci B. I. a potom týmto vozidlom prešli do J. U. na sídlisko L. I., kde poškodený vystúpil z vozidla spolu s obvineným Q. K. a následne obaja išli po chodníku cca 50 m, ktorý vedie ku školskému ihrisku, pričom obaja zastali v trávnatom poraste, kde obvinený Q. K. si od poškodeného L. Y. požičal jeho mobilný telefón a poškodený L. Y. si sadol do trávy, kde vzápätí na to v čase asi o 18.50 hod. zozadu pristúpil k nemu obv. Y. K., ktorý mu hodil na hlavu bundu tak, že mu ňou zakryl tvár a následne mu strhol z krku zlatú retiazku o dĺžke 53 cm, na ktorej bol zlatý prívesok s vyobrazením škorpióna o rozmeroch 2 x 1,5 cm a vzápätí obvinený Y. K. zobral bundu z hlavy poškodeného, ktorú mal zakrytú, pričom Y. K. z miesta utiekol smerom na obec B. I., následne obv. Q. K. sa poškodeného L. Y. opýtal, či sa mu niečo nestalo a vrátil mu požičaný mobilný telefón, vzápätí na miesto prišlo osobné vozidlo WV Golf, ktorý riadila obvinená Y. K., v ktorom s ňou už sedel obv. Y. K., pričom do tohto osobného vozidla nastúpili aj L. Y. a Q. K. a následne poškodeného L. Y. vyložili v obci B. I. pri cintoríne a pritom mu obvinený Q. K. pripomenul, aby o incidente nikomu nič nepovedal s tým, aby nemali oni problém v obci, týmto konaním všetci traja obvinení spôsobili poškodenému L. Y. škodu vo výške 499,90 eur. Uložil im za to následovné tresty: obž. Q. K. Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. j/, písm. l/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d l o ž i l a zároveň u l o ž i l probačný dohľad nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č i l skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona mu u l o ž i l príkaz nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. č. XXX, okres L.. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu zároveň u l o ž i l povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. obž. Y. K. Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 36 písm. l/ Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 / troch/ rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne o d l o ž i l a zároveň u l o ž i l probačný dohľad nad jej správaním. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona jej u r č i l skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona jej u l o ž i l príkaz nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. č. XXX, okres L.. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona jej zároveň u l o ž i l povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. obž. Y. K. Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne o d l o ž i l a zároveň u l o ž i l probačný dohľad nad jeho správaním. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu u r č i l skúšobnú dobu v trvaní 5 /päť/ rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Trestného zákona mu u l o ž i l príkaz nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného L. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. I. č. XXX, okres L.. Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Trestného zákona mu zároveň u l o ž i l povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil odvolanie okresný prokurátor a v zákonnej lehote podali odvolania obžalovaní Q. K., Y. K. a Y. K.. Okresný prokurátor v písomných dôvodoch rozsudku uviedol, že je toho názoru, že tresty odňatia slobody, ktoré boli uložené okresným súdom, nepostačujú na prevýchovu a nápravu obžalovaných, pričom trest vo výmere 7 rokov nie je podľa názoru odvolateľa neprimerane prísny. Odvolateľ je toho názoru, že okresný súd pochybil, keď pri ukladaní trestu obžalovaným mimoriadne znížil tresty za použitia § 39 ods. 1, 3 písm. d/ Tr. zák. a uložil im podmienečné tresty odňatia slobody. Takéto mimoriadne zníženie trestu u obžalovaných v tejto trestnej veci je neodôvodnené, vzhľadom na spáchanie uznaného skutku lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., nakoľko tento čin spáchali na chránenej osobe a boli pred spáchaným skutkom uzrozumení, že u poškodeného L. Y. sa jedná o duševne zaostalého alebo psychicky chorého človeka, no napriek tomu sa vopred spoločne dohodli, že ho vylákajú do prírody a následne sa násilným konaním zmocnia jeho zlatej retiazky s príveskom. Odvolateľ poukázal na vyhodnotené poľahčujúce okolnosti u obžalovaných Q. K. a Y. K., t. j., že sa priznali ku skutku, čo však nie je pravda, nakoľko na hlavnom pojednávaní urobili vyhlásenie, že sú nevinní a tiež aj Y. K., ktorý poprel svoju výpoveď aj z prípravného konania. Taktiež poukazuje aj na spôsob spáchania skutku. V tejto súvislosti poukazuje odvolateľ aj na tú skutočnosť, že u obžalovaných je potrebné prihliadať na zásadu generálnej prevencie a za takýchto okolností nie je možné súhlasiť s rozsudkom súdu pri ukladaní trestu obžalovaným a použiť ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu. Navrhol preto, aby Krajský súd v Prešove vyhovel odvolaniu okresného prokurátora a napadnutý rozsudok Okresného súdu Poprad zrušil a uznal obžalovaných za vinných v zmysle podanej obžaloby a uložil im nepodmienečné tresty odňatia slobody. Obžalovaní svoje odvolanie odôvodnili tým, že v konaní boli porušené základné zásady vedenia trestného konania. Pri porovnaní všetkých zápisníc či už poškodeného a obvinených je evidentné, že vyšetrovateľ od počiatku formuloval otázky tak, aby obvinení boli stíhaní pre spáchanie skutku lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák., to znamená, že obvineným, ako aj poškodenému boli položené sugestívne a kapciózne otázky, ktorých význam a účel obvinení, ako i poškodený nechápali a neprikladali im vážnosť a z ich strany mohli byť vyslovené i niektoré skutočnosti, ktoré sa vôbec nemuseli zakladať na pravde, resp. ich výpovedná hodnota by nenasvedčovala tomu, že mohli spáchať zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák. a vyšetrovateľ ich formuloval spôsobom, ktorý preukazoval spáchanie zločinu podľa tohto ustanovenia Trestného zákona. Pokiaľ ide o výpovede obvinených z prípravného konania prečítané na hlavnom pojednávaní, formulácie použité pri protokolácii vyšetrovateľom spochybňujú autentickosť výpovedí obvinených. V ďalšej časti odvolania napádajú tú skutočnosť, že mali vedieť o tom, že poškodený je v podstate invalidný. Všetci traja uvádzajú, že takúto vedomosť o zdravotnom stave poškodeného nemali. Aj protokolácia výpovede poškodeného zo strany vyšetrovateľa nasvedčuje tomu, že tento bol navádzaný vyšetrovateľom na výpoveď takú, aby táto usviedčala obžalovaných z toho, že vedeli o jeho zdravotnom stave. Vzhľadom na nedostatok vedomostí o zdravotnom stave poškodeného obžalovaní namietajú právnu kvalifikáciu konania ich skutku podľa § 188 ods. 2 písm. d/ Tr. zák. Podľa názoru odvolateľov, samotné konanie jednotlivých obžalovaných svedčí o tom, že sa jednalo o krádež na osobe v zmysle § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a nie o lúpež. Ďalej bola namietaná výpoveď obžalovaného Y. K. pred vyšetrovateľom, keď tento podľa vyjadrenia na zápisnici o výsluchu mal zápisnicu prečítať a podpísať a neskôr bolo zistené, že tento obžalovaný nevie čítať ani písať. Aj skutočnosti uvádzané v tejto výpovedi, podľa názoru odvolateľov, sa nemusia zakladať na pravde. Následne vzhľadom na túto okolnosť bolo navrhované zopakovanie dôkazov výsluchom jednotlivých obžalovaných, ktoré bolo okresným súdom zamietnuté. Navrhli preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. Na základe odvolania odvolateľov krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania okresného prokurátora, ako aj obžalovaných nie sú dôvodné. Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaných odôvodnil samotnými výpoveďami obžalovaných v prípravnom konaní, keď títo pri svojich výpovediach priznali spáchanie žalovaného skutku. Uviedli, že vedeli o zdravotnom stave poškodeného, dohodli sa na tom, že mu odcudzia retiazku a následne mu túto retiazku po napadnutí poškodeného aj Y. K. z krku odtrhol, pričom Q. K. stál pri poškodenom, aby tento nevidel útočníka a Y. K. ich čakala v motorovom vozidle za účelom odvozu do miesta trvalého bydliska a následne na druhý deň predmetnú retiazku dali do záložne v L. a peniaze zo záložne si rozdelili. Na hlavnom pojednávaní obžalovaní Q. K. a Y. K. urobili vyhlásenie, že sú nevinní, avšak odmietli vypovedať. Takéto vyhlásenie urobil aj obžalovaný Y. K. a tento ďalej vypovedal, že s výpoveďou, ktorá mu bola prečítaná z prípravného konania, nesúhlasí a nesúhlasí aj s ďalšími výpoveďami, ktoré uvádzal v prípravnom konaní a to z toho dôvodu, že takto nevypovedal, že vyšetrovateľ jeho výpoveď vyhotovil svojvoľne, on ju nečítal a vyšetrovateľ mu ju ani neprečítal. Ďalej uvádzal, že vyšetrovateľ ho k priznaniu donútil, resp. že ku skutku sa priznal preto, že sa k jeho spáchaniu priznali aj ostatní spoluobžalovaní, od ktorých vedel aj bližšie okolnosti žalovaného skutku. To, aby úmyselne zakryl hlavu poškodeného L. Y., odmietol a uviedol, že bunda mu na jeho hlavu spadla vtedy, keď sa zohol. Okresný súd ďalej vychádzal z výpovede poškodeného L. Y., z ktorej zistil, že sa na autobusovej zastávke stretol so všetkými obžalovanými, s ktorými sa zhovárali o rôznych veciach, avšak hlavne o dievčatách. Vtedy si podľa poškodeného Q. K. všimol, že má na krku zlatú retiazku. Obžalovaný Y. K. mu zároveň navrhol, že keď chce nejakú ženu, nech s nimi ide do J. U.. Okolo 18.30 hod. nastúpili spoločne do osobného auta obžalovanej Y. K. a išli do J. U. - na sídlisko L. I., kde zastali pri základnej škole, z auta on vystúpil spolu s obžalovanými Q. K. a Y. K. a šli po chodníku - medzi kríkmi a stromami. Obžalovaní mu vtedy sľúbili, že na toto miesto mu privedú nejaké dievča, v istom momente požičal svoj mobilný telefón obžalovanému Q. K. a vtedy niekto zozadu pribehol k nemu a hodil mu na hlavu bundu tak, že ju mal zakrytú celú, teda aj tvár a oči a nič nevidel. Podľa poškodeného - muž, ktorý mu zakryl hlavu, mu po ich následnom páde na zem strhol z krku zlatú retiazku, potom mu sňal z hlavy bundu a utiekol smerom k miestu, kde bolo odstavené auto obžalovanej Y. K.. Pri odchode mu obžalovaný Q. K. povedal, aby nikomu nič nepovedal, aby obžalovaní nemali nejaký problém. Následne uviedol, že pri ohliadke miesta činu bol nájdený jeho zlatý prívesok. Ďalej okresný súd zistil z výpovede svedkyne H. Y., matky poškodeného, že po naliehaní jej poškodený povedal o tom, že bol napadnutý a bola mu odcudzená retiazka a preto celú udalosť nahlásila na Obvodnom oddelení v Starom Smokovci. Z výpovede svedkyne J. U. a svedka U. U. okresný súd zistil, že v záložni U. na ulici J. S. XXX v L., bola dňa 04.10.2009 založená zlatá retiazka na občiansky preukaz obžalovanej Y. K., za ktorú jej bola vyplatená suma 243 eur a že neskôr bola táto zlatá retiazka vydaná orgánom polície. Pre objasnenie a odstránenie rozporov v tvrdeniach obžalovaného Y. K. okresný súd nariadil výsluch svedka Mgr. L. L. - vyšetrovateľa OR PZ SR, ÚJaKP Poprad. Svedok vo svojej výpovedi poprel, aby na obžalovaného Y. K. bol počas jeho výsluchu v prípravnom konaní vykonávaný nátlak akéhokoľvek charakteru, podľa svedka išlo o štandardný úkon prípravného konania, pri ktorom bol obžalovaný Y. K. riadne a zákonne poučený, jeho vyjadrenia boli riadne zaprotokolované, obžalovaný svoju zápisnicu riadne prečítal a podpísal, nezmieňoval sa o tom, že čítať nevie tak, ako to neskôr uviedol pri jeho druhom výsluchu zo dňa 01.02.2010, resp. pred sudcom pre prípravné konanie dňa 07.10.2009. V tejto súvislosti poukázal okresný súd na tú skutočnosť, že pri výsluchu obžalovaného Y. K. zo dňa 01.02.2010, ako aj pri výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie zo dňa 07.10.2009, bol prítomný obhajca obžalovaného. Zo znaleckých posudkov znalcov z odboru psychiatrie a psychológie zistil okresný súd, že u obžalovaného Y. K. ide o mentálne retardovanú osobnosť s intelektom na stupni debility, ktorá sa prejavuje nedostatočným rozvojom rozumových schopností a chudobným myslením, v rámci mentálnej retardácie na stupni debility bola jeho rozpoznávacia schopnosť zmenšená tak, ako aj jeho ovládacia schopnosť. Vzhľadom na stupeň mentálnej retardácie boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku znížené len celkom mierne, nepodstatne. Podstatné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností znalci u obžalovaného Y. K. nezistili a navrhli mu uložiť ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, pretože podľa MUDr. N. T. W. by mohol byť jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Z pohľadu psychológa vyplýva, že u obžalovaného Y. K. ide o mentálnu retardáciu ľahkého stupňa, rozumové schopnosti sú u neho nerovnomerne rozvinuté, rozumie však bežným jednoduchým sociálnym situáciám, dokáže sa účelne prispôsobiť a podriadiť autoritám. V osobe obžalovaného Y. K. sa jedná o symplexnú osobnú štruktúru emocionálne nezrelú, afektívne labilnú, impulzívnu, ľahko ovplyvniteľnú vo svojom úsudku a konaní s inými osobami, z ktorých môže mať profit, čo však podľa znalkyne neznamená, že nedokáže ovládať svoje konanie, resp. rozpoznať, čo je správne a čo je nesprávne, čo zodpovedá sociálnym normám a pravidlám a čo je už protispoločenské konanie. Z lekárskych správ okresný súd zistil, že poškodený L. Y. je invalidný dôchodca pre ľahkú duševnú zaostalosť, mentálnu retardáciu po detskom mozgovom ochrnutí a spondylóze. Z potvrdenia Záložne na ul. J. S. č. XXX, L. vyplýva, že dňa 04.10.2009 bola vec - zlatá retiazka založená za sumu 243 eur, vydaná neskôr orgánom polície a následne poškodenému L. Y. spolu s príveskom s vyobrazením škorpióna, čo zodpovedá aj fotografickej dokumentácii a zápisniciam o vydaní a prevzatí vecí. Výška spôsobenej škody bola zrejmá z odborného vyjadrenia nachádzajúceho sa vo vyšetrovacom spise. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy potom dospel okresný súd k záveru, že týmito dôkazmi bola jednoznačne preukázaná tá skutočnosť, že po vzájomnej dohode všetci traja obžalovaní lúpežne prepadli poškodeného, ktorému z krku strhli retiazku, ktorú neskôr dali do záložne v L. a s výťažkom za túto retiazku sa podelili. Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaných ako zločin lúpeže vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., pretože všetci traja obžalovaní spoločným konaním si násilím prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a takýto čin spáchali na chránenej osobe. Poškodený L. Y. bol osobou, ktorá používala ochranu podľa § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák., resp. § 127 ods. 6 Tr. zák. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu zistil okresný súd, že Q. K. súdne trestaný nebol, obžalovaná Y. K. bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná pre majetkový trestný čin, pričom sa však na ňu hľadí, akoby odsúdená nebola a obžalovaný Y. K. bol taktiež jedenkrát súdne trestaný, ako osoba mladistvá a aj na neho sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Všetci traja obžalovaní sú z miesta bydliska hodnotení iba všeobecne. Súd prihliadol i na spôsob spáchania činu a jeho následky formou zavinenia, pohnútku, samotné osoby páchateľov, pomery a možnosti ich nápravy. U obžalovaných Q. K. a Y. K. bolo pritom zároveň prihliadnuté na prevahu poľahčujúcich okolností /u obžalovaného Q. K. vedenie riadneho spôsobu života a priznanie, u obžalovanej Y. K. na priznanie sa ku skutku/, bez zistenia priťažujúcich okolností. U obžalovaného Y. K. neboli zistené žiadne priťažujúce ani poľahčujúce okolností /pre zmenu jeho postoja a odvolanie priznania z prípravného konania/. Po takto vyhodnotených zásadách súd dospel k záveru, že u všetkých troch obžalovaných vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu i vzhľadom na pomery páchateľov je možné a potrebné použiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona a znížiť im tresty pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom pri žalovanom trestnom čine v zmysle ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona a preto obžalovanému Q. K., obžalovanej Y. K. a obžalovanému Y. K. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov, výkon ktorého im podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad ich správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 /päť/ rokov, spolu s príkazom nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného L. Y. a povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, či inému výchovnému programu. Okresný súd bol toho názoru, že trest odňatia slobody, ktorého základná výmera je stanovená zákonom pri žalovanom trestnom čine so spodnou hranicou trestnej sadzby v trvaní sedem rokov a tak, ako ho navrhoval prokurátor, by bol na prevýchovu a nápravu obžalovaných neprimerane prísny a nezodpovedal by ani ďalšiemu účelu trestu a že jeho účel sa dá dosiahnuť u všetkých troch obžalovaných osôb aj takto zníženým trestom odňatia slobody, za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 39 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaní nespôsobili poškodenej osobe žiaden ťažký následok napríklad v podobe ujmy na zdraví, fyzickej či psychickej ujmy alebo väčšej škody i na to, že odcudzená vec bola poškodenému L. Y. vrátená ešte v prípravnom konaní, čím sa odstránil následok v podobe spôsobenej ujmy na majetku. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania odvolateľov, ako aj spisového materiálu, dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky dôkazy tak, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil. Aj krajský súd je toho názoru, že vykonaným dokazovaním bola jednoznačne preukázaná trestná činnosť obžalovaných. Všetci traja obžalovaní sa k spáchaniu trestnej činnosti priznali v štádiu prípravného konania, pričom s prihliadnutím na dôvody odvolania obžalovaného Y. K. poukazuje krajský súd na tú skutočnosť, že síce obžalovaný pri prvom výsluchu v prípravnom konaní nemal obhajcu, resp. obhajca nebol prítomný pri tomto výsluchu, avšak následne pri ďalšom výsluchu obžalovaného pri rozhodovaní súdu o návrhu prokurátora na vzatie do väzby bol prítomný obhajca a tam obžalovaný opätovne priznal spáchanie žalovaného skutku. Neobstojí teda, ani podľa názoru krajského súdu, jeho výpoveď v štádiu hlavného pojednávania, kde poprel spáchanie skutku a kde uviedol, že k tomuto bol nútený vyšetrovateľom. Naopak z výpovede vyšetrovateľa, ktorý bol vyslúchnutý v štádiu hlavného pojednávania a to konkrétne Mgr. L. L., jednoznačne vyplýva, že tento do zápisnice o výsluchu uvádzal iba skutočnosti uvádzané obžalovaným, následne obžalovaný túto zápisnicu prečítal a podpísal, pričom svedok uviedol tú skutočnosť, že obžalovaný mu nepovedal, že nevie čítať a písať. Mimo priznania sa obžalovaných v štádiu prípravného konania správne vychádzal okresný súd z výpovede poškodeného, ako aj zo zabezpečených listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukázali spôsob dohody obžalovaných na tom, že zoberú poškodenému retiazku, na tom, ako obžalovaný Q. K. vylákal poškodeného a následne tohto napadol zozadu obžalovaný Y. K., sotil ho, následne mu prehodil vetrovku cez hlavu a strhol mu retiazku, ktorú neskôr Y. K. dala do záložne v L.. Aj krajský súd je toho názoru, že týmto konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. d/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., nakoľko spoločným konaním proti inému použili násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali uvedený čin na chránenej osobe. To, že tento skutok spáchali na chránenej osobe vyplýva jednak z listinných dôkazov, ktoré sú založené v spise, teda jednotlivých lekárskych správ o zdravotnom stave poškodeného, ako aj z výpovede obžalovaných, ktorí jednoznačne v prípravnom konaní uviedli, že vedeli o tom, že poškodený je invalidný. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nepochybil okresný súd, keď použil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. Pochybil však okresný súd, keď v rámci použitia tohto ustanovenia ešte vo výroku o treste použil ustanovenie § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. u Q. K., ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zák. u Y. K., ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zák. u Y. K.. Tieto ustanovenia nemal okresný súd pojať do výroku o treste, nakoľko tieto vyhodnotil v rámci ukladania trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. V súlade so zákonom potom okresný súd po uložení jednotlivých trestov uložil aj probačný dohľad nad ich správaním v trvaní 5 rokov a ukladal príkaz nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného L. Y. a povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Čo sa týka námietok obhajoby o porušení práva obhajoby a porušení ustanovení o dokazovaní v Trestnom poriadku krajský súd poukazuje na jednotlivé výsluchy, jednotlivé úkony vykonané v štádiu prípravného konania, ako aj na jednotlivé doručenky a poučenia obžalovaných a je toho názoru, že k takýmto pochybeniam zo strany orgánov činných v prípravnom konaní nedošlo. Čo sa týka odvolania okresného prokurátora ohľadne toho, že nemalo byť použité ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., nakoľko neboli zistené také okolnosti prípadu ani pomery páchateľov, ktoré by odôvodňovali použitie tohto ustanovenia, uvádza okresný súd a súhlasí s názorom prokurátora, že uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu ustanovenú zákonom nemôže byť pravidlom v postupe súdu, ale takéto rozhodnutie je podmienené určitými - bežne sa nevyskytujúcimi - okolnosťami prípadu alebo pomermi páchateľa v dôsledku existencie, ktorých je použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí trest kratšieho trvania. Na druhej strane, vzhľadom na súčasne formálne vymedzenie zločinu, resp. obzvlášť závažného zločinu je, podľa názoru odvolacieho súdu, nutné v záujme spravodlivého rozhodnutia, predpokladom ktorého je individualizácia trestu zahrňujúca všetky okolnosti prípadu, aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. vo väčšej miere, než tomu bolo pred 1.1.2006, kedy sa pre prípady kvalifikované na skutkovej podstate trestných činov uplatňoval tzv. materiálny korektív, podľa ktorého súd mal na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby prihliadnuť len vtedy, ak pre svoju závažnosť v podstate zvyšovala nebezpečnosť trestného činu pre spoločnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolania okresného prokurátora a obžalovaných Q. K., Y. K. a Y. K. ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.