Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3CoP/31/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710201333 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710201333.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. I., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, dieťa rodičov Q. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., N. XX a N. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D., I. XX, prechodne bytom H. O., O. nám. XXX, J. H., Česká republika, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 13. 10. 2011, č. k. 14P 58/2010 - 46 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení výživného pre maloletú R. sumou 3 000 Kč mesačne od 09. 02. 2010 do budúcna. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o určení výživného za čas od 01. 07. 2009 do 08. 02. 2010, vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zveril maloletú R. do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 3 000 Kč mesačne od 01. 07. 2009 do budúcna. Započítal otcovi sumu 44 000 Kč ako splatenú časť výživného za obdobie od 01. 07. 2009 do 30. 09. 2011 s tým, že nedoplatok na výživnom za uvedené obdobie činí zo strany otca pre maloletú R. 37 000 Kč, ktorý povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 1 000 Kč popri bežnom výživnom pod stratou výhody splátok až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného dňa 09. 02. 2010, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s povinnosťou otca prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur mesačne, počnúc dňom 01. 06. 2009. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1 zákona o rodine a svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že rodičia maloletej R., aj keď sú manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 25. 06. 2009 z dôvodu nevery zo strany otca. Matka sa o dieťa riadne stará a keďže súd nezistil žiadne závady v jej starostlivosti, zveril maloletú R. do jej osobnej starostlivosti. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej R., pričom príjem matky u zamestnávateľa Mahe Elektronik Svit činí 350 Eur mesačne, príjem otca u zamestnávateľa Edymax Holding, a. s., Na Příkopě 25 Praha, činí 19 647 Kč. Otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 3 000 Kč mesačne s prihliadnutím na to, že výživné nepredstavuje len náklady spojené s ošatením a stravovaním dieťaťa, ale aj výdaje na zabezpečenie bývania, teda nájomné, náklady na energie a podobne. Zdôraznil, že neprehliadnuteľným faktom je skutočnosť, že matka si svoju časť výživného plní aj formou osobnej starostlivosti o dieťa na rozdiel od otca. Určením výživného vznikol otcovi dlh 37 000 Kč, pri výpočte ktorého zohľadnil súd plnenie otca za uvedené obdobie vo výške 44 000 Kč. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods.1 písm. a/ O. s. p. Proti tomu rozsudku podal v zákonom stanovenej odvolanie otec. Nesúhlasil s výškou výživného 3 000Kč mesačne a tiež sa odvoláva k výške nedoplatku na výživnom určenom za obdobie od 01. 07. 2009. do 30. 09. 2011. Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v týchto častiach zmenil, nakoľko jeho súčasný príjem a ani príjem za uvedené obdobie nie je, ani nebol v takej výške, ako bola prezentovaná pred súdom. Matka k odvolaniu otca navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že vzhľadom na to, že otec má jednu vyživovaciu povinnosť len k maloletej, nepovažuje určené výživné za neprimerané. Táto suma nie je neprimeraná ani z dôvodu zvyšujúcich sa nákladov na bývanie, energie, stravu, oblečenie a materskú škôlku. Preto považuje odvolanie otca za nedôvodné. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania potvrdiť. Uviedol, že prvostupňový súd rozhodol vo veci určenia výživného v záujme mal. R., keďže otec je zamestnaný, jeho mesačný príjem predstavuje 19 647 Kč, pričom vyživovaciu povinnosť má len k dcére R.. Keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd nemôže brať do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživné určené súdom, vzhľadom na potreby a vek dieťaťa, je adekvátne a zodpovedá aj schopnostiam a finančným možnostiam otca. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 10 ods. 1 zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku. Výrok rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti matky nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania zárobku a majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým zistením súdu prvého stupňa, že rodičia maloletej R., ktorí sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti od 25. 06. 2009. Matka po odchode zo spoločnej domácnosti spolu s maloletou býva u svojej matky v jej 2-izbovom byte v N.. Maloletá navštevuje materskú škôlku na Záborského ul. v N.. Mesačný poplatok za škôlku predstavuje 8,45 Eur a za stravu 22 Eur. Maloletá je zdravá. Matka je zamestnaná u zamestnávateľa Mahe Elektronik I. s príjmom 350 Eur mesačne. Otec je od 19. 04. 2010 zamestnancom akciovej spoločnosti Edymax Holding, Na Příkopě 25, Praha. Pracuje ako senior koordinátor regiónu J. H. a jeho pracovné povinnosti vyplývajú z práce so zákazkou v spoločnosti Faxconn Technology, s. r. o. Vychádzajúc z opisu z mzdového listu otca, čistá mzda otca od zamestnávateľa od 19. 04. 2010 do 31. 12. 2010 predstavovala 105 449 Kč a za obdobie od 01. 01. 2011 do 31. 07. 2011 čistá mzda predstavovala 137 531 Kč, to je v priemere 19 647 Kč mesačne. K odvolacej námietke otca, že jeho prijem za uvedené obdobie nie je, ani nebol v takej výške, ako bola prezentovaná súdom, odvolací súd poznamenáva, že už z výpovede otca pred dožiadaným súdom v Kutnej Hore zo dňa 19. 04. 2011 vyplýva, že otec u zamestnávateľa poberá minimálnu mzdu, čo však nekorešponduje s vyššie uvedeným výpisom zo mzdového listu otca. Tiež z výpovede otca pred dožiadaným súdom vyplýva, že otec nevlastní žiaden majetok, nemá úspory, na bankový účet mu prichádza každý mesiac jedine mzda od zamestnávateľa. Otec býva v hotelovej izbe, ktorú mu zabezpečuje zamestnávateľ. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol, keď určil výživné pre maloleté dieťa v rozsahu 3 000 Kč mesačne, ktoré výživné zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Otec si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca. Všetku starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, a tým aj vyvažuje plnenie výživného. Vo vzťahu k času určenia výživného odvolací súd však poznamenáva, že v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ako to vyžaduje ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, pre ktoré by bolo možné priznať výživné pre maloletú spätne od 01. 07. 2009 do 08. 02. 2010, keďže návrh na určenie výživného bol podaný na súde až dňa 09. 02. 2010. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa dôvodovej správy zákonodarcu k novele Zákona o rodine, k tejto zmene viedla úvaha o potrebe zamedziť špekulácii a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa spätne. Sprísňujúca úprava od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného podali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou sa musí súd vyporiadať v odôvodnení rozsudku), účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. vo výroku o určení výživného za čas od 01. 07. 2009 do 08. 02. 2010, pričom úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude skúmať dôvody, ktoré bránili matke uplatniť zákonný nárok na určenie výživného ihneď potom, ako povinný rodič (otec) prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť k mal. R.. Z odôvodnenia rozsudku nie je tiež zrejmé, ako dospel súd prvého stupňa k určenej výške dlžného výživného, aké vecné plnenia zohľadnil pri určení dlžného výživného, príp. prečo na ne neprihliadal a vôbec sa súd prvého stupňa nezaoberal, v akom rozsahu otec dobrovoľne za rozhodné obdobie plnil vyživovaciu povinnosť. V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa riadne a nepochybne zistiť vyššie uvedené skutočnosti, nepochybne zistiť všetky plnenia otca, ktorými zabezpečoval potreby maloletého dieťaťa, posúdiť ich z hľadiska, či mali charakter výživného a v odôvodnení rozsudku dôsledne uviesť, ako dospel za dané obdobie k dlhu na výživnom a rovnako rozhodnúť aj o spôsobe zaplatenia eventuálneho dlhu na výživnom, vzhľadom na osobné a majetkové pomery otca, ako aj výšku dlhu a rozhodnúť aj o trovách konania medzi účastníkmi konania. V tejto súvislosti odvolací súd zároveň poznamenáva, že výrok rozsudku o „započítaní“ výživného je nadbytočný, pretože suma, ktorú otec dobrovoľne plnil z titulu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, sa premietne vo výroku o dlžnom výživnom. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.