Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15Co/73/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710203253 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710203253.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská č. 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpeného advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s. r. o., so sídlom Velehradská 33, Bratislava 821 08, IČO: 35 922 907 proti žalovanému: K. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. - O., O. XX/ XX o zaplatenie 3 283,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 11C/110/2010 - 62 zo dňa 15. 02. 2011 takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti úroku z úveru a úroku z omeškania vo výške 15 % p. a. zamietnutá a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 3 281,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne odo dňa 29. 12. 2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úroku z úveru a úroku z omeškania vo výške 15 % p. a. zamietol a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok 196,5 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 305,54 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 3, 52, 53, 54, 517 Občianskeho zákonníka, §§ 2 písm. a), b), d), 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v rozhodnom čase. Prvostupňový súd mal za to, že na základe zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. 002361932R uzatvorenej dňa 01. 02. 2007 medzi veriteľom a žalovaným, veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 4 979,09 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných anuitných splátkach. Všetky splatné sumy bol pôvodný veriteľ oprávnený inkasovať z účtu žalovaného vedeného v ČSOB. V zmysle článku IV zmluvy sa žalovaný s veriteľom dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 15,80 % p. a. Peňažné záväzky, ktoré je žalovaný v zmysle zmluvy povinný zaplatiť v stanovenej výške a stanovenom termíne splatnosti podľa návrhu žalobcu, a ktoré neboli riadne a včas uhradené, sa úročia zmluvne dohodnutou sadzbou úroku z omeškania vo výške 15 % p. a. Istina úveru sa teda úročí okrem dohodnutého úroku z úveru vo výške 16,40 p. a. aj úrokom z omeškania vo výške 15 % p. a., splatné úroky z úveru a poplatky sa naďalej úročia úrokom z omeškania vo výške 15 % p. a. Vzhľadom na neplatenie splátok predmetného úveru bola vyhlásením pôvodného veriteľa žalovanému celá suma úveru vyhlásená za splatnú ku dňu 29. 05. 2009. Z dôvodu neuhradenia záväzku v lehote splatnosti si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak je dlžník v omeškaní so splatením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Žalovaného dlh zo spotrebného úveru predstavuje záväzok vo výške 3 281,83 Eur (ku dňu 28. 12. 2009), úrok z úveru zo sumy 3 234,32 Eur, úrok z omeškania zo sumy 3 234,32 Eur a úrok z omeškania zo sumy 46,70 Eur. Zmluvou o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB Pohoda zo dňa 31. 01. 2007 si žalovaný zriadil bežný účet v slovenskej mene a pre tuzemské platby. Debetný zostatok žalovaného na tomto účte predstavoval ku dňu 11. 01. 2010 sumu 1,89 Eur. Debetný zostatok je podľa žalobcu úročený sumou 20 % p. a. S poukazom na zákonné ustanovenia prvostupňový súd vyhovel žalobe žalobcu v časti istiny 3 281,83 Eur s príslušným zákonným úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Z dôvodu rozporu dojednaných zmluvných podmienok s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu týkajúcu sa úroku z úveru a úroku z omeškania vo výške 15 % ročne. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 196,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 305,54 Eur. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca v časti, v ktorej súd podanú žalobu zamietol z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne ho v zmysle § 220 O. s. p. zmeniť. Z uplatnených úrokov a úrokov z omeškania priznal prvostupňový súd žalobcovi iba úrok z omeškania zo sumy 3 234,32 Eur, ktorý ponížil z uplatnených 15 % p. a. na 4 % p. a., úroky z úveru vôbec nepriznal. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že súd zamietol žalobu žalobcu týkajúci sa úroku z úveru a úroku z omeškania vo výške 15 % p. a. z titulu dojednaných zmluvných podmienok v rozpore s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách. Následne vo výroku rozsudku prvostupňový súd uviedol, že v prevyšujúcej časti úroky z úveru zamieta napriek tomu, že úroky z úveru žalobcovi vôbec nepriznal. Považoval výrok súdu za nezrozumiteľný. Uviedol, že úrok z úveru nemá sankčný charakter, nie je sankciou za porušenie povinnosti, ale stáva sa súčasťou peňažného záväzku žalovaného. Zároveň na výšku úrokov z úveru sa nevzťahujú ustanovenia upravujúce výšku úrokov z omeškania, keďže nejde o úrok z omeškania, ale o cenu poskytnutých peňažných prostriedkov. Žalobca zároveň upozornil na to, že žiaden právny predpis neurčuje najvyššiu prípustnú výšku úrokov z úveru na rozdiel od výšky úrokov z omeškania. Ak súd výšku úroku považoval za neprijateľnú, mal úroky ponížiť na výšku prijateľnú, ale nie ich v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 14/84, podľa ktorého neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom je spravidla taká výška úrokov, ktorá presahuje úrokovú mieru v čase ich dojednania obvyklú, stanovenú hlavne s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Mal za to, že súd sa v odôvodnení rozsudku vôbec nevysporiadal s dôvodmi, pre ktoré uplatnený úrok z úveru vôbec nepriznal a nie je zrejmé, akou úvahou sa súd spravoval, keďže nepristúpil ani k poníženiu úroku z úveru, ale celý ho zamietol. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, tá bola dohodnutá zmluvnými stranami v článku VI. zmluvy vo výške 15 % p. a. Žalobca mal za to, že výška úrokov z omeškania nespôsobuje významnú, resp. značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázal na to, že zmluva bola uzavretá dňa 01. 02. 2007 a k zjednoteniu právnej úpravy týkajúcej sa úrokov z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka pristúpil zákonodarca až právnou úpravou účinnou od 15. 01. 2009, a teda až do uvedeného dátumu sa na zmluvné vzťahy v oblasti obchodného práva ohľadne úrokov z omeškania aplikovalo ustanovenie § 369 Obchodného zákonníka. Mal za to, že bolo potrebné aplikovať úpravu úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka. Avšak v prípade, že súd bol názoru, že výška úrokov z omeškania sa má uplatňovať s poukazom na ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., nie je z odôvodnenia zrejmé, ako dospel k výške úrokov 4 % p. a. V žalobe si žalobca žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 15 % p. a. zo sumy 46,70 Eur, t. j. úrok z omeškania z úrokov z úveru. Prvostupňový súd nárok v celom rozsahu zamietol a opätovne sa v odôvodnení rozsudku so svojím rozhodnutím žiadnym spôsobom nevysporiadal. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa len v jeho napadnutej časti. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené vo veci samej, a to o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 3 281,83 Eur s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne odo dňa 29. 12. 2009 do zaplatenia, nadobudol právoplatnosť, a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2 a § 206 ods. 2 O. s. p.). Pri preskúmavaní odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O. s. p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 1 O. s. p. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozsudku bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a je dôvodom pre jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. Má totiž za následok odňatie práva na súdnu ochranu vyplývajúceho z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Právo na riadne zdôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze III. ÚS 119/03-30 vyslovil názor, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Podobne podľa rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-A, r. 12, sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie súdu bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď na tento argument. Nie je možné považovať za náležité zdôvodnenie rozsudku obmedzujúce sa predovšetkým na citáciu právnych predpisov, ktoré, hoci len okrajovo, súvisia s prejednávanou problematikou, či na citáciu účastníckych a svedeckých výpovedí a listinných dôkazov bez toho, aby sa súd vyporiadal s tým, aký význam pre rozhodnutie má ten ktorý predpis, či vykonaný dôkaz. Napriek svojej rozsiahlosti sa odôvodnenie preskúmavaného rozsudku venuje zistenému skutkovému stavu a jeho právnemu zhodnoteniu len na niekoľkých riadkoch a len všeobecne. Aj keď ich len čiastočne citoval, prvostupňový súd sa nevysporiadal s ustanoveniami § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. 12. 2007, § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, ani s prechodnými ustanoveniami, § 879j Občianskeho zákonníka a § 768f Obchodného zákonníka. Podobne bolo nevyhnutné sa vyporiadať s tým, či na úverové zmluvy, hoci ich účastníkom bol spotrebiteľ, bolo v období do 31.12.2007 aplikovateľné ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré je v Občianskom zákonníku zapracované s účinnosťou od 01. 04. 2004, keď v ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebola úverová zmluva vymenovaná. Už vôbec pri svojom rozhodovaní sa súd prvého stupňa nevyporiadal s článkom 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a bodom 1 písm. e) jej prílohy, ktorá označuje za nekalú podmienku len takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu. Vzhľadom k vnútroštátnej zákonnej úprave v období pred dňom 01. 01. 2008 bolo potrebné zmluvy o spotrebiteľských úveroch posudzovať aj podľa v tom čase vydaných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie. Keďže prvostupňový súd sa pri rozhodovaní o úrokoch z úveru a úrokoch z omeškania právne nevyporiadal s aplikáciou týchto ustanovení, je jeho rozhodnutie pre nedostatok dôvodov v tejto časti nepreskúmateľné. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je každá zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver (§ 2 písm. b) z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), hoci ide o záväzkový právny vzťah upravený v Obchodnom zákonníku. V odôvodnení rozsudku súd iba vágne uviedol, že zamietol žalobu žalobcu týkajúcu sa úroku z úveru a úroku z omeškania vo výške 15 % p. a. z titulu dojednaných zmluvných podmienok v rozpore s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách, pričom následne nezrozumiteľným výrokom uviedol, že v prevyšujúcej časti úroky z úveru zamieta, napriek tomu, že úrok z úveru vôbec nepriznal. Rovnako tak z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako vypočítal úrok z omeškania. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zjavné, ku ktorému dňu vypočítaval úrok z omeškania a použil sadzbu NBS, resp. ECB. Takisto nie je zrejmé, akú právnu úpravu použil pri výpočte úroku z omeškania. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu 29. 12. 2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal podstatou a charakterom úroku z úveru, keď okrem citovania zákonných ustanovení neuviedol dôvod jeho zamietnutia. Z toho istého dôvodu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa aj v tej časti výroku, ktorým prvostupňový súd zamietol žalobu ohľadom prevyšujúcej časti úroku z omeškania zo sumy 3 234,83 eur a úroku z omeškania zo sumy 46,70 Eur, debetného zostatku vo výške 1,89 Eur a úrokov z omeškania vo výške 20 % zo sumy 1,89 Eur od 12. 01. 2010. Zo skôr uvedených dôvodov je preto rozhodnutie prvostupňového súdu o zamietnutí prevyšujúcej časti žaloby nepreskúmateľné. Preto bol v tejto časti rozsudok v súlade s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušený a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.