Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Cob/82/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710203317 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710203317.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: GLOBAL COMMUNICATIONS, s.r.o., so sídlom v Poprade 058 01, ul. Dominika Tatarku 4717/16, IČO: 36 471 801, právne zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Komkom, Advokátska kancelária Prešov, Hlavná ul. č. 27, proti žalovanému: MARCO- CLIMATECH, spol. s r.o., so sídlom Poprad 058 01, Pavlovova 4375/11, IČO: 31 706 193, o zaplatenie 4.061,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 16Cb/179/2010-28 zo dňa 1.10.2010 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 16Cb/179/2010-43 zo dňa 20.7.2011, zhodou hlasov členov senátu takto r o z h o d o l : Potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 6Cb/179/2010-43 zo dňa 20.7.2011 vo výroku o zastavení konania. Mení uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 16Cb/179/2010-43 zo dňa 20.7.2011 vo výroku o náhrade trov tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Františka Komku náhradu trov konania v sume 568,14 eur do 3 dní od právoplatnosti tohoto uznesenia. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením zastavil konanie o zaplatenie istiny 4.061,32 eur s príslušenstvom . Ako dôvod uviedol, že súdny poplatok za žalobu nebol zaplatený s podaním žaloby. Preto súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 1.7.2010 na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 243,50 eur v lehote 10 dní. Výzva bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 8.7.2010. V stanovenej lehote súdny poplatok zaplatený nebol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že po podaní žaloby mimosúdne jednal so žalovaným, čoho výsledkom bolo uzavretie splátkového kalendára. Preto dňa 12.10.2010 písomným podaním zobral žalobu v celom rozsahu späť. Uplatnil si vtedy aj náhradu trov konania vo výške 548,14 eur. Za tohto stavu nebol dôvod na hradenie súdneho poplatku z istiny v sume 243,50 eur. Späťvzatie žaloby bolo zasielané súdu dňa 12.10.2010, t. j. ešte pred doručením napadnutého uznesenia 14.10.2010. Súd o jeho späťvzatie žaloby nerozhodoval a nerozhodol ani o náhrade trov konania. Keďže zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalovaný, je povinný hradiť trovy konania. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania za 1 právny úkon - odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania z hodnoty predmetu konania 4.061,32 eur á 75,97 eur + 7,21 eur režijný paušál + 98,98 eur. Podaním zo dňa 20.7.2011 žalobca žiadal pripustiť späťvzatie žaloby a konanie zastaviť a rozhodnúť o trovách konania. Uznesením zo dňa 80.7.2011 prvostupňový súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd tak rozhodol podľa § 166 ods. 1 a § 167 ods. 1 O.s.p. s prihliadnutím na skutkový stav a záväzné rozhodnutie odvolacieho súdu. Súd dopĺňacím uznesením rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o zastavení konania nie je rozhodnutím vo veci samej. Preto odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 204 ods. 2 O.s.p.). Podaným odvolaním bol napadnutý aj výrok uznesenia o zastavení konania. Pri preskúmavaní napadnutej časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je v konečnom dôsledku opodstatnené. Súdne konanie je začaté dňom, kedy súdu došiel návrh na jeho začatie, alebo bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ (žalobca) môže kedykoľvek v priebehu následného konania vziať ním podaný návrh na jeho začatie celkom, alebo sčasti späť. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví (§ 96 ods. 1 O.s.p.). Účinky späťvzatia návrhu na začatie konania nastávajú dňom, keď takéto späťvzatie návrhu dôjde súdu. Žalobca môže účinne vziať späť ním podaný návrh na začatie konania aj v prípade, že nezaplatí súdny poplatok za podaný návrh. K účinnému späťvzatiu návrhu v takom prípade však musí dôjsť skôr, ako nadobudne účinnosť uznesenie súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Pokiaľ uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nadobudne právoplatnosť, nemôže už žalobca následne účinne vziať svoj návrh späť. V preskúmavanej veci žalobca pri podaní žaloby nezaplatil súdny poplatok za podaný návrh. Preto bol k tomu vyzvaný dňa 1.7.2010. Keďže súdny poplatok nezaplatil, rozhodol súd dňa 1.10.2010 o zastavení konania. Toto uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 14.10.2010, avšak nenadobudlo právoplatnosť, pretože dňa 29.10.2010 v zákonom stanovenej lehote bolo napadnuté odvolaním žalobcu. Ešte pred doručením uznesenia o zastavení konania, konkrétne dňa 13.10.2010, doručil žalobca súdu svoj prejav vôle o späťvzatí žaloby v celom rozsahu. Takto urobený prejav vôle o späťvzatí žaloby považuje odvolací súd za účinný a preto má právne dôsledky uvedené v § 96 ods. 1 veta druhá O.s.p.. Nakoľko sa tak stalo pred začatím konania vo veci samej, nie je právne významný prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím návrhu. Podobne nie je možné z ustanovenia § 96 O.s.p. vyvodiť povinnosť súdu rozhodovať o prípustnosti takéhoto späťvzatia návrhu. Je teda možné konštatovať, že aj keď žalobca sa dôvodne domáha rozhodnutia súdu o zastavení konania pre späťvzatie žaloby, jedná sa procesne o také isté uznesenie, ako v prípade zastavenia konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Preto odvolací súd potvrdil aj výrok o zastavení konania (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Podanie žalobcu zo dňa 29.10.2010 je podľa svojho obsahu jednak návrhom na vydanie dopĺňacieho uznesenia, ktorým by mu mala byť prisúdená náhrada trov prvostupňového konania, a jednak sa jedná o odvolanie proti ešte neexistujúcemu rozhodnutiu súdu o náhrade trov prvostupňového konania. V prospech tohto záveru svedčí aj doplnok dôvodov odvolania zo dňa 20.7.2011, ktorým sa žalobca opätovne domáha prisúdenia prvostupňových trov konania. Za tohoto stavu považuje odvolací súd za napadnutý odvolaním aj výrok dopĺňacieho uznesenia zo dňa 20.7.2011, ktorým bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých uznesení dospel k záveru, že prvostupňový súd pochybil, keď o náhrade trov konania nerozhodoval podľa § 146 ods. 2 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcov vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V preskúmavanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca svojím prejavom vôle o späťvzatí žaloby. Tento prejav vôle však urobil až následne potom, čo zo strany žalovaného došlo dňa 22.9.2010 a 24.9.2010 k zaplateniu sumy 1.500,07 eur a potom, čo dňa 7.10.2010 účastníci uzavreli mimosúdnu dohodu, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť zostatok dlžnej istiny v troch dojednaných splátkach. Žalobca teda vzal svoju žalobu späť až následne po správaní sa žalovaného, ktorý prejavil, že žaloba voči nemu bola podaná dôvodne. Preto v súlade s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov prvostupňového konania žalobcovi. Žalobca si uplatnil len náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 22.3.2010, za napísanie žaloby zo dňa 25.3.2010 a za späťvzatie žaloby zo dňa 12.10.2010. Tarifnú hodnotu veci tvorí suma 4.061,32 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa rovná sume 151,05 eur (§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška). V súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky sa v k tejto odmene pripočítava paušálna náhrada miestnych telekomunikačných výdavkov a miestneho prepravného, ktorá sa v roku 2010 priznávala vo výške 7,41 eur za úkon. V súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky sa táto odmena a náhrada zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 95,07 eur. Žalobca si však uplatnil náhradu trov prvostupňového konania len vo výške 568,14 eur. Preto mu mohla byť priznaná len ním uplatnená čiastka. Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov konania tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového konania vo výške 568,14 eur. Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Tento však nepodal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.