Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Co/50/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710203801 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710203801.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa: T. L., nar. X.X.XXXX, bytom Z., C. č. XX, proti odporcovi: MEDUX, spol. s r.o., Poprad, Hraničná č. 4, IČO: 36 815 829, v konaní o vysporiadanie škody vzniknutej pri oprave strechy a prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 11 C 64/2010 - 192 zo dňa 17. februára 2012 takto jednohlasne r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 463,51 Eur, ako aj trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku 51,24 Eur a trov dôkazu vo výške 302,30 Eur, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku súd návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že účastníci konania na pojednávaní súhlasili s vyčíslenou výškou škody súdom ustanovenou znalkyňou. So zreteľom na uvedenú skutočnosť preto súd v uvedenej právnej veci rozhodol tak, že zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 463,51,-eur navrhovateľovi. Zo sumy vyčíslenej znalkyňou v sume 582,70,-eur súd odpočítal plnenie vo výške 119,19,-eur, ktoré bolo poskytnuté navrhovateľovi zo strany poisťovne Generali Slovensko a.s.. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku o sumu 152,84,-eur súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko súd vychádzal pri určovaní výšky škody zo znaleckého posudku, ktorý nebol účastníkmi konania v danej veci namietaný. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa ustanovením § 420, § 420a, § 442 a § 442a a ustanovením § 444 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. v zmysle ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. V danom prípade súd priznal navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi plnú náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,24,-eur a trov dôkazu vo výške 302,30,-eur z nasledovných dôvodov: 1) zo strany odporcu nedošlo ani len k čiastočnej náhrade vzniknutej škody vo vzťahu k odporcovi (či už pred začatím súdneho konania, alebo v jeho priebehu), hoc tento dobre vedel, že za vzniknutú škodu zodpovedá - spornou bola len výška škody, pričom sám odporca argumentoval, že škodu vo výške 400,- eur nenamieta a túto akceptuje 2) odporca ignoroval súdom uloženú povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania za účelom vyčíslenia vzniknutej škody, pričom v konečnom dôsledku všetky náklady s tým spojené znášal navrhovateľ 3) súd zároveň vzal do úvahy tú skutočnosť, že súdom ustanovená znalkyňa neuznala položku č. 3,4 - omietka stien sa nerealizovala a položku č. 12 - dodávka keramického obkladu - nakoľko túto si odporca dodal sám. Skutočnosť, že odporca uvedený obklad mal však neznamená, na uvedený obklad nevynaložil žiadnu finančnú čiastku 4) zo strany odporcu sa jedná o nezodpovedný a neseriózny prístup, nakoľko tento pri realizácii diela a s tým spojenej následnej škody pristupoval k veci ľahkovážne - nemal záujem vzniknutú škodu nahradiť . K tejto povinnosti ho musel zaviazať súd rozhodnutím vo veci samej. Proti tomuto rozsudku, a to iba v časti, t.j. vo výroku o trovách konania, podal včas odvolanie odporca. Namietal, že navrhovateľ podal dňa 9.4.2010 na súd návrh na začatie konania o zaplatenie 854,73 Eur z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla pri oprave strechy bytového domu, ktorý realizovala spoločnosť MEDUX, spol. s r.o. Predmetom konania bol rozdiel medzi skutočne zaplatenou čiastkou za opravu bytu, čiastkou, ktorú navrhovateľovi priznala poisťovňa a čiastkou, ktorú bol ochotný uhradiť odporca. Odporca zodpovednosť za spôsobenú škodu nepopieral a mal záujem sa s navrhovateľom dohodnúť. Suma 973,92 Eur, ktorú požadoval navrhovateľ považoval odporca od počiatku za neprimerane vysokú. Odporca ako stavebná spoločnosť mohol škodu v byte navrhovateľa opraviť na vlastné náklady uvedením do pôvodného stavu, ale navrhovateľ o takéto riešenie nemal záujem a požadoval od odporcu preplatenie čiastky, za ktorú opravu zrealizoval. Túto odporca odmietol. Nakoľko konanie navrhovateľa považoval za špekulatívne a účelové v snahe dosiahnuť na škodnej udalosti nepoctivý zisk. Odporca bol od počiatku ochotný škodu odstrániť alebo zaplatiť maximálne ním odhadovanú škodu v sume 400,- Eur, ku ktorej sa pripočíta plnenie od poisťovne vo výške 119,19 Eur. Tieto skutočnosti sú preukázateľné z vykonaného dokazovania. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a unesením zo dňa 11.4.2011 poveril vypracovaním znaleckého posudku Ing. F. U.. Z podaného znaleckého posudku č. 43/2011 vyplynulo, že hodnota stavebných prác vrátane použitého materiálu bola v čase vykonania opravy 582,70 Eur. Zo znaleckého posudku vyplýva, že navrhovateľ v požadovanej náhrade škody účelovo prevýšil skutočné náklady o 100% a pre tieto účely si dal vystaviť aj účelovú faktúru. Výška nákladov stavebných prác sa z povahy veci nemusí v absolútnom zmysle stotožňovať so znaleckým zistením, ale rozdiel medzi uplatnenou sumou 973,92 Eur a znalecky zistenou sumou 582,70 Eur je natoľko značný, že nie je možné prehliadnuť nečestnosť konania navrhovateľa, tak ju prehliadol súd prvého stupňa. Záver súdu, že zo strany odporcu išlo o nezodpovedný a neseriózny prístup, k veci pristupoval ľahkovážne a nemal záujem vzniknutú škodu nahradiť, je v príkrom rozpore s počínaním si odporcu v konaní aj mimo neho. Tento záver je v hrubom rozpore so zisteným skutkovým stavom. Odporca svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu od počiatku nijako nepopieral. Popieral len výšku škody, pričom jeho námietky sa ukázali ako plne opodstatnené. Účelom inštitútu náhrady škody nie je dosiahnutie zisku poškodeného, tak ako sa o to pokúšal navrhovateľ. Odporca ďalej poukázal na ustanovenie § 141 ods. 1 O.s.p. s tým, že znalecký posudok mal preukázať skutočnosti, ktoré uvádzal navrhovateľ a mali byť v jeho záujme. Odporca preto nebol povinný zaplatiť preddavok za trovy znaleckého dokazovania. Uvedený dôkaz bol vykonaný výlučne na preukázanie žalobného tvrdenia, pričom jeho výsledok bol pre navrhovateľa nepriaznivý. Navyše nie je odporcovi známe na základe akého procesného ustanovenia O.s.p. súd spojil zaplatenie preddavku na znaleckého dokazovanie s konečným rozhodnutím o trovách. V návrhu zo dňa 9.4.2010 navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy 854,73 Eur. Súd mu rozsudkom zo dňa 17.2.2012 priznal právo na náhradu škody vo výške 463,51 Eur. Ide teda o neúspech takmer v polovici konania (cca. 47%). Polovičný neúspech rozhodne nemožno označiť za neúspech v pomerne nepatrnej časti konania, tak ako to hodnotil súd použitím ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Súčasnej je absurdné, aby trovy znaleckého dokazovania, ktoré v plnom rozsahu potvrdilo tvrdenie odporcu, znášal práve odporca. Nesprávny je aj postup súdu, ktorým súd zohľadnil odstránenie časti škody svojpomocne zo strany navrhovateľa. Odporca ďalej poukázal na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že vo veci mali účastníci čiastočný úspech. Z dôvodu nepriznania celej požadovanej sumy, ale zároveň pomerného uspokojenia nároku navrhovateľa. Odporca preto žiadal, aby odvolací súd výrok o trovách konania zrušil a zaviazal účastníkov na pomernú náhradu trov konania v pomere 1:1. Z obsahu odvolania teda vyplýva, že žiada náhradu trov konania účastníkom nepriznať a náhradu trov štátu rozdeliť 1:1. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že nie je pravdou, že by odporca sa chcel dohodnúť. Po dobu dvoch rokov k žiadnej dohode nedošlo. Spolu s kolegom zo subdodávateľskej firmy navrhovali odškodnenie vo výške 150 Eur. Vytýkali navrhovateľovi, že poškodený byt dal opraviť inej firme, že ich firma to vie urobiť lacnejšie. To mal navrhovateľ počuť až vtedy, keď byt mal už opravený. Doposiaľ sa o vzniknutú škodu nikto nezaujímal, lebo každý si myslel, že poisťovňa všetko zaplatí. Vymáhaná čiastka bola vo výške 854,73 Eur a po znaleckom posudku bola upravená na čiastku 582,70 Eur. Je to 68,17 % úspešnosti súdneho rozhodnutia a nie ako je vyjadrené v odvolaní, že je to 47 %. Odporca podotkol, že znalecký posudok bol skrátený o dodané obkladačky, ktoré mal navrhovateľ a tiež ich kúpil, ale neboli zaradené do škody. Zároveň v znaleckom posudku nebola uznaná oprava steny obývačky, ktorá sa tiež poškodila vplyvom zatekajúcej vody, čo vidieť aj z fotodokumentácie poisťovne. V jednaniach chcel navrhovateľ uzavrieť dohodu vo výške 600 Eur, no firma mu chcela preplatiť 150 Eur. Firme neúčtoval upratovanie a vyčistenie bytu po vytopení, opravu drevenej podlahy. To, že MEDUX nesúhlasí s preplatením znaleckého posudku je vecou firmy, ktorá si výslovne žiadala znalecký posudok a ešte sa bránila tento špekulatívne zaplatiť, čo bolo nariadené súdom, ktorý firma ignorovala. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Súd prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania, správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. K správne uvedeným dôvodom súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza: Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Súd prvého stupňa správne vychádzal z toho, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku. Preto patrí úspešnému navrhovateľovi náhrada trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 51,24 Eur a trovy konania, ktoré pozostávajú z preddavku trov dôkazu, ktoré zaplatil navrhovateľ vo výške 302,30 Eur. Mýli sa odporca, keď viní súd zo zamieňania pojmov, teda že v danom prípade má ísť o preddavok podľa ustanovenia § 141 ods. 1 O.s.p. Preddavok ako taký zaplatil navrhovateľ ako zálohu zloženú pod položkou denníka D14-64/11 na základe uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 11 C 64/2010-178 zo dňa 25. októbra 2011. Už v tomto uznesení súd prvého stupňa konštatuje, že po vypracovaní znaleckého posudku si znalkyňa uplatnila znalečné vo výške 302,30 Eur, ktoré však nie je kryté preddavkom, nakoľko odporca dotiaľ nezložil na účet súdu preddavok vo výške 400 Eur a to napriek urgenciám. Na č.l. 134 spisu sa nachádza uznesenie, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie a znaleckým dokazovaním poverená znalkyňa Ing. Emília Hudzíková. Odporcovi bolo uložené zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 400 Eur. Toto uznesenie bolo zmenené uznesením zo dňa 11. apríla 2011, ktoré sa nachádza na č.l. 139 spisu, kde znaleckým dokazovaním po odvolaní znalkyne C. bola poverená Ing. F. Lajčiaková. Čo do preddavku však súd prvého stupňa nerozhodoval. Mal zrejme za to, že čo do preddavku, je právoplatné pôvodné uznesenie. Súhlasne s tým, preto vyznieva konštatovanie súdu prvého stupňa, že odporca ignoroval súdom uloženú povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, pričom všetky náklady s tým spojené znášal navrhovateľ. Správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že zo strany odporcu nedošlo ani len k čiastočnej náhrade vzniknutej škody vo vzťahu k navrhovateľovi. Odvolací súd k odvolacej námietke odporcu, že stále akceptoval výšku škody 400 Eur uvádza, že nič odporcovi nebránilo pred podaním návrhu, prípadne v priebehu konania škodu v tejto výške uhradiť. Nič mu nebránilo zaplatiť 400 Eur navrhovateľovi po oboznámení sa so znaleckým posudkom. Odporca však do rozhodnutia súdu prvého stupňa tak neurobil. Preto konštatovanie o akceptácii škody vo výške 400 Eur zo strany odporcu nemožno pri úhrade trov konania zohľadniť. Čo do akceptácie neuznania položky č. 3 a 4 omietka stien sa nerealizovala a položka 12 dodávky keramického obkladu, túto si odporca dodal sám, odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k správnemu rozhodnutiu čo do trov konania, je to, že aj na tieto skutočnosti súd prvého stupňa prihliadol, právne irelevantné. Súd prvého stupňa v napadnutej časti teda správne rozhodol, preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správny. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.