Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 12Co/14/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710207912 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710207912.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, K., štátny občan SR, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Mackom, advokátom, Mnoheľova č. 840/8, Poprad, proti žalovanej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XXX, K., štátny občan SR, právne zastúpenej AK Hudzík - Novýsedlák Partners, v.o.s., v konaní o ochranu vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 21.10.2011 pod č. k. 21C/28/2010-147, jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti odstrániť plot a vypratať nehnuteľnosti. R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 21C/28/2010-147 rozhodol o povinnosti žalovanej odstrániť plot z pletiva nachádzajúci sa na nehnuteľnosti v k. ú. K., ktorá je na LV č. XXX k. ú. K. označená ako parcela č. 112/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1143 m2, susediaca s parc. č. 115/2 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 1445 m2 zapísaná na LV č. XXX k. ú. K., a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť vypratať časť z parciel 112/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 127 m2 a 112/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1143 m2, zapísaných na LV č. XXX k. ú. K., predstavujúcich plochu ohraničenú spojnicou bodov 530-5, 530-1, 530-2, 1, 2, 3, 4, 5, 5004, 5006, 81, 25, 21, 20, 19, 67, 66, 17, 16, 15, 14, 530-5 ako je zakreslená vo Vytyčovacom náčrte č. 4, číslo plánu 36444499-140/2009 zo dňa 23.06.2009 vyhotovenom Globing Poprad, s.r.o. a autorizačne overeným Ing. Vladimírom Kochanom, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vytyčovací náčrt č. 4 a jeho príloha Protokol o vytýčení hranice pozemku zo dňa 23.06.2009 tvoria neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Nárok o odstránenie hospodárskej budovy súd vylúčil na samostatné konanie. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu č. ú: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v F., a.s., pobočka O. v sume 1.223,27 Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca návrhom z 26.07.2010 sa domáhal, aby súd uložil žalovanej odstrániť plot oddeľujúci jej parcelu č. 115/2 od parcely žalobcu č. 112/2 a ďalej odstrániť časť hospodárskej budovy stojacej na parcele žalobcu 112/2 v rozsahu ohraničenom spojnicou bodov 1, 2, 33, 34, ako je to zobrazené na vytyčovacom náčrte hranice pozemkov č. 36444499-140/2009 spoločnosti Globing Poprad, s.r.o. Ďalej žiadal uložiť žalovanej povinnosť vypratať časť parcely žalobcu č. 112/1 - zastavané plochy a 112/2, tak ako je to špecifikované vo výroku rozhodnutia. Žalobca návrh odôvodnil tým, že je vlastníkom parcely č. 112/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 127 m2, parcely č. 112/2 vedených na LV č. XXX v k. ú. K.. Tieto nadobudol od pôvodného vlastníka B. J. kúpnou zmluvou zo dňa 06.09.1977. Žalovaná je vlastníčkou parcely č. 115/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1445 m2 zapísanej na LV č. XXX v k. ú. K., ktoré nadobudla titulom dedenia v konaní sp.zn. 6D 74/2009. Žalovaná neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva k parcelám č. 112/1, 112/2 s tým, že plot, ktorý má oddeľovať ich parcely nemá postavený na vlastníckej hranici, ale na parcele žalobcu č. 112/2 a vytvára tak klin o výmere 64 m2. Žalovaná si nechala vyhotoviť geometrický plán, kde bola vytvorená nová parcela č. 115/3 o výmere 64 m2, ako vlastníci boli zapísaní žalovaná a jej vtedajší žijúci manžel. Nesprávnosť postavenia plotu a správnosť vlastníckej hranice žalobca dokladá čestnými vyhláseniami bývalých majiteľov nehnuteľností a to U. J. a Q. Z.. Žalovaná si bola vedomá svojho nezákonného konania, pretože jej syn M. O. pred 10 rokmi ponúkol žalobcom 20.000 Sk, aby tejto veci dali pokoj. Žalobca uviedol, že parcely č. 112/1 a 112/2 kúpili jeho rodičia na základe kúpnej zmluvy v roku 1977, ale do K. prišli bývať až v roku 1981 a tieto pozemky dovtedy neobývali. I. už vtedy bola vytýčená tak ako v súčasnosti s postaveným plotom, keď prišli do K.. Tieto hranice žalovaná vytýčila na polovicu od cesty zozadu, aby mala viac priestoru do dvora v zadnej časti pre vstup vozidlám. Už raz bolo vedené súdne konanie pod sp.zn. 11C 481/2002 s tým, že žalovaná a jej manžel nevedeli uviesť na základe akého právneho titulu nadobudli práva k časti užívanej parcely č. 112/2. Podľa žalobcu pôvodní vlastníci mali dovoliť právnym predchodcom žalovanej len prechod okolo stodoly v zadnej časti dvora na cestu motorovým vozidlom, pretože dovtedy mohli prejsť len peši okolo svojej stodoly. Podľa žalovanej plot mal postaviť jej starý otec. Plot tam stojí odjakživa, aj počas života právnych predchodcov žalobcu, rodiny J.. Predchodcovia žalobcu nikdy nenamietali plot na postavenej hranici. Neboli žiadne susedské spory o pozemky. Žalovaní nevedeli uviesť na základe akých právnych titulov získali vlastnícke právo k spornej parcele č. 112/1 patriacej žalobcovi. Trvali na tom, že spornú časť parcely užívali ich rodičia od roku 1950. Vtedajší splnomocnený zástupca žalovanej jej syn M. O., predložil čestné prehlásenie N. M., že v roku 1949 a 1950 vozili stavebný materiál k rodinnému domu U. O. cez zadnú bránu pri stodole a že hranica pozemkov nebola narovno k stodole, ale došikma, tak ako je teraz postavená brána a vytvorená hranica na klin čo zodpovedá vytvorenej parcele č. 115/3. V rámci ROEP nemali dôvod zosúlaďovať užívací stav, lebo katastrálne mapy ukazovali hranicu pozemkov na klin došikma. Dcéra B. J. Q. Z. uviedla, že plot a hranica boli vždy rovno, a plot stál na rohu stodoly. C. parcelu č. 115/3 vždy užívali J.. Na tejto parcele boli ich stromy. Celý plot, ktorý rozdeľoval parcely č. 112/2 a 115/2 bol vyrobený z dreva, vedený rovno a nie došikma na klin. Drevený plot postavil jej otec. Terajšiu situáciu nevedela posúdiť, pretože v K. už nebýva dlhé roky. Nemá vedomosť o tom, aby bol daný súhlas na užívanie spornej parcely rodine O. v zadnej časti dvora. Súd nárok žalobcu posudzoval podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z., že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Z vykonaného dokazovania súd bol toho názoru, že žalobca sa dôvodne domáhal odstránenia plotu stojaceho na parcele č. 112/2 a vypratania nehnuteľností ležiacich a stojacich na sporných častiach pozemku. Žalobca dal vypracovať Vytyčovací náčrt dňa 23.06.2009 na určenie hranice pozemkov 115/2 a 112/2. Podľa vytyčovacieho návrhu vyplýva, že hranice pozemku č. 115/2 a 112/2 sú posunuté z prednej časti dvora od rodinného domu žalobcu po línií č. 5004, 5006, 81, 21, 67, 36, 85 a z nich je zrejmý zásah do vlastníckeho práva žalobcu na parcele č. 112/2, 112/1. Parcela č. 115/3 na LV č. XXX bola v konečnom dôsledku katastrom zrušená. Hranice pôvodných nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižných zápisniciach č. 1014 a 663 sú vyznačené v mape pozemkového katastra č. 20 z roku 1936. Táto katastrálna mapa bola vyhotovená na podklade katastrálnej mapy z roku 1869 reambulovanej v roku 1936. Hranica vyznačená v katastrálnej mape vykazuje iný stav, ako je vyznačený v mape pozemkového katastra č. 20, hoci k zmene hraníc pozemkov nedošlo. Sporná hranica končí na rohu stodoly v zadnej časti pozemkov. Pôvodný priebeh hraníc je správne zakreslený v mape pozemkového katastra. Priebeh hraníc bol riešený v spise X 436/2003 a rozhodnutím zo dňa 13.01.2006 sa určil priebeh hranice na roh stodoly, čo O. nerešpektovali. Ak proti rozhodnutiu Správy katastra Poprad č. X-436/2003/SP nebohý manžel žalovanej podal opravný prostriedok, Katastrálny úrad v Prešove rozhodnutím zo dňa 02.05.2006 jeho opravný prostriedok zamietol a rozhodnutie potvrdil. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že hranica pozemkov vytýčených terajším plotom zasahuje do pozemkov č. 112/1 a 112/2 vo vlastníctve žalobcu. Zástupca žalovanej naznačil možnosť vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam vydržaním. Neexistujú katastrálne mapy, ktoré by podporovali tvrdenia žalobcu, že hranice boli narovno, na roh stodoly. Hranice boli vždy zamerané na klin, došikma. Pletivový plot postavili O., a nie je pravdou to, aby tento plot tam stál odjakživa. Súd sa ale domnieva, že po predaji nehnuteľností J. v roku 1977 a v období do roku 1981 kedy tam prišiel bývať žalobca, bol postavený pletivový plot. Aj keď žalovaní potom užívali sporné nehnuteľností nemohli byť v dobrej viere, že sú jej vlastníkmi, pretože zadnú časť dvora k prechodu na cestu užívali so súhlasom J.. Žalovaný v rámci ROEP nevyporiadal svoj užívací stav s právnym stavom a doriešili to nezákonným vytvorením parcely č. 115/3, ktorá neskôr bola zrušená. Svedkyňa Z., rodená J. potvrdila, že pôvodný plot bol z dreva, nie z pletiva. Pletivový plot museli potiahnuť žalovaní podľa nesprávnej katastrálnej mapy, ktorá je záväzná pokiaľ sa nepreukáže opak. Plot medzi spornými pozemkami mal ísť rovno, nie do klina. Keďže plot stojí na pozemku žalobcov ako to bolo preukázané, bola uložená žalovanej povinnosť vypratať nehnuteľností a odstrániť plot. Návrh na odstránenie hospodárskej budovy stojacej na parcele č. 112/2 súd vylúčil na samostatné konanie z dôvodu hospodárnosti konania. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a neúspešná žalovaná zaviazaná k náhrade trov konania. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie nový právny zástupca žalovanej. Žalobca sa v konaní domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, a to, že plot žalovanej je postavený nie na hranici pozemkov, ale na parcele žalobcu č. 112/2. Podľa odvolateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa je zmätočné a vnútorne rozporné. Súd prvého stupňa vyvodil nesprávny záver, že mapa pozemkov katastra vznikla v roku 1936. Vychádza z rozhodnutí správy katastra o oprave chýb v katastrálnom aparáte. V každom prípade ale súd prvého stupňa mal odstrániť rozpory, a za tým účelom si vyžiadať mapu pozemkového katastra č. 20. Skutočnosť je taká, že pôvodná mapa z roku 1869 bola v roku 1936 reambulovaná, t.j. aktualizovaná v rámci pravidelnej revízie pozemkového katastra. Podľa všetkého pôvodná mapa z roku 1869 po reambulácii v roku 1936 rešpektovala hospodársku budovu postavenú na parcele č. 115/2 a potrebu prechodu popri tejto budove na pozemok č. 115/2 z verejnej komunikácie, pred vznikom tzv. klin. Existujú dve nezávislé mapy, a to katastrálna mapa z roku 1869 reambulovaná v roku 1936 a mapa pozemkového katastra č. 20, pričom medzi týmito mapami je nesúlad. Súd prvého stupňa nedostatočne zhodnotil, prečo je mapa pozemkového katastra č. 20 správnym určením hranice pozemkov proti katastrálnej mape, ktorá bola podkladom pre určenie hraníc medzi pozemkami až do rozhodnutia Správy katastra Poprad č. X-436/2003/SP zo dňa 13.01.2006, resp. vytyčovacieho náčrtu spoločnosti Globing Poprad. Je v rozpore v tom, že parcela č. 115/3 mala výmeru 64 m2 a parc. č. 115/2 z pôvodnej výmery 1445 m2 sa zmenšila na 1381 m2, ale v súčasnosti parc. č. 115/2 má opätovne 1445 m2, a teda jej súčasťou musí byť aj predmetný klin. Súd sa nevyporiadal s tvrdením, že pletivový plot bol postavený ešte pred rokom 1977 a k uplynutiu vydržacej doby došlo najskôr v roku 2006 (rozhodnutím Správy katastra Poprad z 13.01.2006, č. X-436/2003/SP). O dobrej viere vydržateľa svedčí nielen faktický stav priebehu hranice stanovený oplotením, ale aj katastrálna mapa, ktorá bola s týmto faktickým stavom zhodná. Žalovanej svedčí nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nielen z hľadiska skutočného užívania nehnuteľností, ale aj z hľadiska dobromyseľnosti na základe stavu katastrálneho aparátu. Žalovaná odvodzuje vlastnícke právo vydržaním, keď podľa jej vedomosti oplotenie bolo realizované v 50-tych rokoch 20. storočia a na tomto kline v 40-tych a 50-tych rokoch boli zasadené ovocné stromy. Žalovaná bola dobromyseľná vydržateľka po dobu minimálne viacnásobne prevyšujúcu desaťročnú vydržaciu dobu. Žalovaná z dôvodov nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, resp. vnútornej zmätočnosti a protirečivosti rozsudku navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne. Časť vydania mapy pozemkového registra z roku 1936 je pre rozhodnutie vo veci samej irelevantný, lebo mapa nie je nadobúdacím titulom. Katastrálny operát je jedným zo záväzných informačných zdrojov a ak žalovaná spochybňuje údaje katastrálneho operátu, svoje pochybnosti neopiera o žiadny dôkaz. Pre meritum veci je potrebné preukázanie nadobudnutia vlastníctva žalovanej k predmetnej časti parciel, a tam žalovaná neniesla dôkazné bremeno. Priebeh hranice je len vecou technickou pre rozhodnutie o merite veci, len keď ohraničuje rozsah predmetu vlastníctva. Správny orgán skonštatoval nezákonné odňatie výmery 64 m2 žalovanou žalobcovi a následne nesprávnemu zakresleniu hranice pri obnove katastrálnej mapy. To bolo riešené v spise X 436/2003. Odčlenením pozemku parc. č. 115/3 o výmere 64 m2 došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníctva Z. W.. To má zásadný význam pre meritum veci, pretože takto vysvetľuje a potvrdzuje vedomé nezákonné konanie žalovanej. Zástupca žalobcu ďalej poukazuje na to, že odvolacie dôvody sú nové skutočnosti a žalovaná ich v prvostupňovom konaní neuvádzala. Súd s poukazom na § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 213 ods. 4 by na to nemal prihliadať. Pre rozhodnutie súdu prvého stupňa nebola rozhodujúca mapa č. 20, ale nepreukázanie vlastníctva k spornej časti nehnuteľnosti, pričom na druhej strane žalobca toto vlastníctvo preukázal. Ak žalovaná tvrdí, že titulom nadobudnutia vlastníctva bolo predchádzajúce dedičské konanie 6D 74/2009 a darovacia zmluva č. 2232/49, tak tieto nie sú nadobúdacími titulmi a ani v jednej z týchto listín nie sú uvedené nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Svedkyňa Z. potvrdila, že sporná časť pozemkov bola využívaná právnymi predchodcami žalovanej len so súhlasom predchádzajúcich vlastníkov, čím je vylúčená dobromyseľnosť. Predmetom tohto konania nie je ochrana vlastníckeho práva žalovanej. Rozsudkom nedošlo k zásahu do jej vlastníckeho práva, pričom žalobcovi sa vracia len tá výmera, ktorú mu žalovaná podľa predmetného vadného geometrického plánu neoprávnene odňala. Žalobca navrhuje potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti t.j. vo výroku o povinnosti odstrániť plot a vypratať nehnuteľností je potrebné potvrdiť, a na druhej strane je potrebné zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), a k tomu dodáva: Žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pre neoprávnený zásah žalovanej, pretože plot, ktorý má oddeľovať parcely žalobcu č. 112/1, 112/2 od parcely žalovanej č. 115/2 nemá postavený na vlastníckej hranici týchto parciel, ale je postavený na parcele č. 112/2 vo vlastníctve žalobcu do klina o výmere 64 m2. Súd prvého stupňa k tejto veci mal predložené vytyčovacie náčrty spoločnosti Globing Poprad zo dňa 23.06.2009 od vyhotoviteľa Ing. Z. C., ktorý vyznačoval iný priebeh hranice pozemkov 115/2 a 112/2 oproti kópiám katastrálnej mapy, kde priebeh hranice bol zošikmený v zadnej časti pozemkov. Podľa zistení súdu prvého stupňa na parcele č. 115/2 vo vlastníctve žalovanej vzadu bola pôvodne postavená stodola. Keď chceli právni predchodcovia žalovanej vychádzať zo dvora museli prejsť cez stodolu alebo so súhlasom susedov - pôvodných vlastníkov J. prechádzať popri tejto stodole cez pozemok J.. Tak sa určitým spôsobom vytvoril „klin“ do pozemku žalobcu parc. č. 112/2. Ako už uviedol zástupca žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, priebeh hranice je len vecou technickou a mal by len ohraničovať rozsah predmetu vlastníctva, ale aj rozhodujúce je preukázanie vlastníctva k parcelám. Žalovaná odvodzuje svoje vlastníctvo k parcele č. 115/2 darovacej zmluvy z 20.05.1949, resp. z dedičského rozhodnutia po jej nebohom manželovi (osvedčenie o dedičstve 6D 74/2009) týkajúce sa U. O.. Ako dedičské rozhodnutie, tak aj darovacia zmluva sa týkajú výlučne parciel č. 115/1, 115/2, kde vlastnícke právo k týmto parcelám pôvodne svedčilo U. O., nebohému manželovi žalovanej. Keďže manžel žalovanej bol vedený ako vlastník parciel č. 115/1 a 115/2 zapísaných na LV č. XXX k.ú. K., tak mu svedčí ochrana vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Žalovaná mohla nadobudnúť v dedičskom konaní len tie práva, ktoré mal jej nebohý manžel. Ak by jej nebohý manžel bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti uvedeného klinu, nemohla by toto vlastníctvo nadobudnúť terajšia žalovaná vydržaním. Žalovaná ako zákonná dedička nebohého poručiteľa U. O. mohla nadobudnúť práva svojho predchodcu prisúdením zo zákona podľa § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., a v danom prípade mohla nadobudnúť len práva k parcelám č. 115/1 a 115/2. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stal vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o nehnuteľnosť po dobu 10 rokov. Ak zástupca žalovanej poukazuje na možnosť získania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, tak žalovaná nenadobudla pozemky po svojom právnom predchodcovi titulom vydržania, ale dedenia. Práve dedičské rozhodnutie vymedzuje rozsah vlastníckeho práva právneho predchodcu žalovanej. Podľa aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. 654 žalovaná je vedená ako vlastníčka parciel č. 115/1 a 115/2 titulom osvedčenia o dedičstve. Ak žalovaná v konaní nepreukázala vlastnícke právo k parcele č. 112/2 v rozsahu sporného klinu o výmere 64 m2, potom sa žalobca môže oprávnene domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto to jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, v danom prípade môže žiadať odstránenie plotu z pletiva nachádzajúcom sa na parcele č. 112/2, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, resp. žiadať o vypratanie tejto parcely, kde žalovaná zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva. Preto odvolací súd sa už nemusel zaoberať otázkami zakreslenia priebehu hranice v mape pozemkového katastra č. 20 a prípadným nesúladom s katastrálnou mapou z roku 1869 reambulovanej v roku 1936. Rozhodujúce je to, od čoho žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo, kde rozsah tohto vlastníckeho práva determinujú predchádzajúce darovacie zmluvy, resp. dedičské rozhodnutie. Tie ale nesvedčia v prospech vlastníctva žalovanej k parcele č. 112/2, resp. jej časti o výmere 64 m2 „klinu“. Z toho dôvodu krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne, pokiaľ je uložená povinnosť žalovanej vypratať časť parcely č. 112/1 a 112/2, resp. odstrániť pletivo z parcely č. 112/2 zapísaná na LV č. XXX v katastrálnom území K.. Krajský súd zrušil výrok rozsudku o náhrade trov konania. Predmetom súdneho konania bolo odstránenie plotu, vypratanie nehnuteľností a odstránenie časti hospodárskej budovy stojacej na parcele č. 112/2 vo vlastníctve žalobcu. Nárok žalobcu na odstránenie časti hospodárskej budovy č. 112/2 bolo súdom prvého stupňa vylúčené na samostatné konanie. Keďže o náhrade trov konania rozhoduje súd spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), rozhodovanie o trovách konania o prvej časti návrhu je predčasné. Súd mal o náhrade trov konania rozhodnúť až po rozhodnutí o celom návrhu žalobcu, t.j. až po vyriešení výlučeného nároku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.