Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/161/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710209708 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710209708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Telefónica O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava, IČO 35 848 863, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanej B. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX, S., toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom Mgr. A. A., justičným čakateľom Krajského súdu v S., o zaplatenie 1.134,05 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C 26/2011-72 zo dňa 12. 4. 2011 jednohlasne takto rozhodol r o z h o d o l : I. P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a trovách konania. II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne: „Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 389,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % p. a. od 18.12.2007 zo sumy 15,12,- eur, 8,5 % p. a. od 18.1.2008 zo sumy 14,39,- eur, 8,5 % p. a. od 12.2.2008 zo sumy 99,50,- eur, 8,5 % p. a. od 18.3.2008 zo sumy 34,41,- eur, 8,5 % p. a. od 16.4.2008 zo sumy 14,39,- eur, 8,5 % p. a. od 13.5.2008 zo sumy 9,88,- eur, 8,5 % p. a. od 18.3.2008 zo sumy 34,31,- eur, 8,5 % p. a. od 16.4.2008 zo sumy 78,89,- eur, 8,5 % p. a. od 13.5.2008 zo sumy 62,50,- eur 8,5 % p. a. od 12.6.2008 zo sumy 26,16,- eur do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“ Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „dňa 22.10.2007 žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o pripojení referenčné č. 0080042314 a dňa 24.10.2007 Zmluvu o pripojení referenčné č. 0080044244, v zmysle ktorých žalobca požičal žalovanej mikroprocesové karty SIM č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX a predal mobilný telefón značky Nokia N5200 za podmienečnú zníženú kúpnu cenu v prípade Zmluvy o pripojení referenčné č. 0080042314 vo výške 1,- Sk s DPH a rovnako aj v prípade Zmluvy o pripojení referenčné č. 0080044244 mobilný telefón značky Nokia N5200 vo výške 1,- Sk s DPH. V oboch prípadoch s 24 mesačnou viazanosťou mesačného programu „Pre mňa 130“. Využívaním služieb telefónnej siete žalobcu vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu poskytnutých služieb za obdobie 11/07 vo výške 455,50,- Sk (15,12 eur), 12/07 vo výške 433,50,- Sk (14,39 eur), 01/08 vo výške 2.997,40,- Sk (99,50 eur), 02/08 vo výške 1033,30,- Sk (34,31 eur), 03/08 vo výške 433,50,- Sk (14,39 eur), 04/08 vo výške 297,60,- Sk (9,88 eur) spolu vo výške 187,59 eur na základe Zmluvy o pripojení referenčné č. 0080042314 a za obdobie 02/08 vo výške 1033,30,- Sk (34,31 eur), 03/08 vo výške 2.376,50,- Sk (78,89 eur), 04/08 vo výške 1883,10,- Sk (62,50 eur, 05/08 vo výške 788,- Sk (26,16 eur) spolu vo výške 201,86 eur na základe Zmluvy o pripojení referenčné č. 0080044244, teda všetko spolu vo výške 389,45 eur, ktoré žalovaná doposiaľ neuhradila. Porušením zmluvných povinností vyplývajúcich z oboch uzavretých zmlúv vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 372,30 eur, t. j. spolu 744, 60 eur.“ V rozsudku ďalej uviedol, že „predmetné zmluvy je potrebné v zmysle vyššie uvedených ustanovení podľa terajšej platnej úpravy, ako aj úpravy platnej a účinnej v čase uzavretia oboch zmlúv (22.10.2007 a 24.10.2007) posudzovať ako spotrebiteľské zmluvy, pričom sa jedná o vzťah medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy a ako taký sa riadi ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.“ „Neprijateľné zmluvné podmienky vyjadrené v ustanovení § 53 ods. 3 OZ (v súčasnom znení v § 53 ods. 4 OZ) sú demonštratívnym vyjadrením podmienok, ktoré môžu byť v konkrétnom prípade považované za neprijateľné. Zmluvná podmienka, ktorá ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť pri porušení svojich záväzkov neprimeranú sumu ako sankciu s tým spojenú, v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi síce nebola priamo v tomto demonštratívnom vymedzení neprijateľných zmluvných podmienok vyjadrená (v súčasnosti je už priamo vyjadrená v § 53 ods. 4 písm. k), Občianskeho zákonníka). Neznamená to však, že takáto zmluvná podmienka nemôže byť vyhodnotená ako nekalá aj v zmysle právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy.“ Ďalej uviedol: „uvedené ustanovenia vo formulárovom vyhotovení Dodatkov k Zmluvám o pripojení, aj Všeobecných podmienok k daným zmluvám sú spôsobilé založiť, resp. zakladajú, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná ako účastníčka tohto zmluvného vzťahu vystupuje ako jeho slabší účastník a v tomto zmysle požíva aj patričnú právnu ochranu v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Takto dojednaná zmluvná pokuta je však neprimerane vysoká s ohľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vo výške 187,59 eur, pokiaľ sa týka Zmluvy o pripojení uzavretej dňa 22.10.2007, kde predstavuje takmer dvojnásobok dlžnej sumy (v percentuálnom vyjadrení je to 198,46%) a dlžnú sumu 201,86 eur, pokiaľ sa týka Zmluvy o pripojení uzavretej dňa 24.10.2007, pri ktorej výške predstavuje viac ako 1,8 násobok dlžnej sumy (v percentuálnom vyjadrení je to 184,43%). Žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení majú povahu formulára a všeobecné podmienky, ktoré sú jej súčasťou (v prípade oboch Zmlúv o pripojení), neobsahujú individuálne dojednané ustanovenia, ale ako aj z ich názvu vyplýva len dojednania vopred všeobecne naformulované. Daná zmluva má teda v zmysle § 52 a 53 Občianskeho zákonníka v platnom znení charakter zmluvy spotrebiteľskej, na čo vzal súd pri jej posudzovaní zreteľ. Dohodu o zmluvnej pokute súd posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorou sa požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle cit. zákonných ustanovení ide v danom prípade o neprijateľnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Vzhľadom na uvedené súd žalobcom uplatňované zmluvné pokuty nepriznal.“ Prvostupňový súd poukázal na ust. § 51, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia oboch zmlúv o pripojení, § 544 ods. 1, 2, 3 OZ, na ustanovenie čl. 4 bod 4.2 písm. d) všeobecných podmienok, § 53 ods. 4, § 53 ods. 4 písm. k), § 54 ods. 1 OZ. Dohodu o zmluvnej pokute posúdil ako neprijateľnú podmienku, ktorou sa požaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec súdu prvého stupňa alebo napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal k povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi jeho nároky v súlade s podanou žalobou. V odvolaní ďalej uviedol, že „k neúčasti žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 12.4.2011, resp. k neospravedlneniu neúčasti žalobcu na uvedenom pojednávaní si dovoľujeme uviesť, že právnemu zástupcovi žalobcu bolo udelené plnomocenstvo na vykonávanie akýchkoľvek právnych úkonov súvisiacich s vymožením pohľadávky voči žalovanému. Toto plnomocenstvo je plnomocenstvom udeleným na celé konanie, ako to vyžaduje ust. § 49 Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd Poprad však doručil predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 12.4.2011 iba žalobcovi a nie právnemu zástupcovi žalobcu tak ako to predpokladá Občiansky súdny poriadok. Uvedené pochybenie považujeme za odňatie možnosti konať pred súdom a predložiť súdu také dôkazy, na základe ktorých by nevyhodnotil zmluvnú pokutu dohodnutú medzi žalobcom a žalovaným v zmluve o pripojení zo dňa 22.10.2007 na telefónne číslo XXXX XXX XXX ako i zmluve o pripojení zo dňa 24.10.2007 na telefónne číslo XXXX XXX XXX.“ Pokiaľ ide o posúdenie neprimeranosti zmluvných pokút, uviedol, že „zmluvná pokuta zabezpečuje rozdiel štandardnej a akciovej ceny mobilných zariadení a benefit, ktorý žalovaný získal v prípade ak sa zaviaže na užívanie služieb žalobcu počas 24 mesiacov. Žalovaný si v rámci uzavretia Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 22. 10. 2007 na telefónne číslo XXXX XXX XXX zakúpil u žalobcu mobilný telefón Nokia 5200 len za 1,- Sk (0,03 €) pričom štandardná cena mobilného telefónu (bez viazanosti) bola 5 494,- Sk (182,37 €) a v rámci Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa zo dňa 24.10.2007 na telefónne číslo XXXX XXX XXX taktiež mobilný telefón Nokia 5200 len za 1,- Sk (0,03 €) pričom štandardná cena mobilného telefónu (bez viazanosti) bola 5 494,- Sk (182,37 €). Akciovú cenu mobilných zariadení Okresný súd Poprad spomenul v rozhodnutí, avšak vôbec nezohľadnil rozdiel štandardnej a akciovej ceny mobilných telefónov pri posudzovaní výšky zmluvnej pokuty.“ Žalobca ďalej v odvolaní tvrdí, že „celková hodnota poskytnutého benefitu v prípade zmluvy o pripojení zo dňa 22. 10. 2007 na telefónne číslo XXXX XXX XXX je nasledovná: 870 minút (1000 minút - 130 minút) x 5 Sk (6 Sk - 1,- Sk) = 4 350,- Sk; 4 350,- Sk x 12 mesiacov = 52 200,- Sk, t.j. 1732.72 Eur. Na základe zmluvy o pripojení zo dňa zo dňa 24.10.2007 na telefónne číslo XXXX XXX XXX sa žalobca so žalovaným v čl. I bod 1.3. Dodatku Zmluvy o pripojení v spojitosti sčl. I bod 2.1 Dodatku taktiež dohodli, že v prípade 24 mesačnej viazanosti žalovaného, bude žalobca účtovať žalovanému len 1,- Sk (0,03 €) za minútu, za všetky minúty do všetkých národných sieti v rámci SR po prevolaní minút v rámci zvoleného paušálu t.j. 130 minút. Táto akciová cena, mu bude poskytnutá do prevolania 1000 minút v rámci jedného zúčtovacieho obdobia, tzn. táto akciová cena mu bude poskytnutá na minúty 131 - 1000, počas dvanástich zúčtovacích období. V zmysle vyššie uvedeného opäť vyplýva, že žalovaný získal mesačne 870 minút volaní za cenu 1,- Sk s DPH/min. (0,03 €), namiesto štandardnej ceny 6 Sk s DPH/ min. (0,20 €) v rámci mesačného programu O2 Pre mňa 130. Celková hodnota poskytnutého benefitu aj v prípade zmluvy o pripojení zo dňa 24.10.2007 na telefónne číslo XXXX XXX XXX je nasledovná: 870 minút (1000 minút - 130 minút) x 5 Sk (6 Sk - 1,- Sk) = 4 350,- Sk; 4 350,- Sk x 12 mesiacov = 52 200,- Sk, t.j. 1732.72 Eur.“ V odvolaní ďalej uviedol: „z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta dohodnutá v čl. II bod 2.3 Dodatku ako paušalizovaná náhrada škody žalobcu, vzniknutá nedodržaním zmluvných podmienok a zároveň predstavujúca sankciu za porušenie zmluvných povinností, teda za nedodržanie 24 mesačnej viazanosti je v prípade oboch zmlúv o pripojení nižšia ako hodnota mobilného zariadenia a benefitu, ktoré zabezpečuje. Je teda nesprávnym skutkovým a nesprávnym právnym posúdením ak Okresný súd Poprad vyhodnotil neprimeranosť zmluvnej pokuty len v porovnaní s výškou aktuálnej dlžnej sumy na poskytnutých telekomunikačných službách bez prihliadnutia na hodnotu a vyznám zabezpečovacej povinnosti, ktorou bol rozdiel akciovej a štandardnej ceny mobilných telefónov a hodnota benefitu, ktorý žalovaný získal.“ Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec v rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania (§ 206 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je dôvodné vyhovieť. Zástupca žalobcu správne poukazuje na vadu konania spojenú s neupovedomením zástupcu žalobcu o pojednávaní. Podľa žalobcu tak nemohol navrhnúť dôkazy, na základe ktorých by súd nevyhodnotil zmluvné pokuty ako neprijateľné. Odvolací súd preto nariadil pojednávanie a vytvoril tak stav, aby sa napravilo pochybenie prvostupňového súdu. To už žalobca poznal záver prvostupňového súdu o neprijateľnosti zmluvných pokút a preto odvolací súd očakával avizované dôkazy. Na odvolacie pojednávanie (20.3.2012) sa však žalobca nedostavil. Doručenie predvolania zástupcovi je vykázané dňa 13.3.2012. V ospravedlnení uviedol cit. ,,Máme za to, že oprávnenosť nami uplatňovaného nároku žalobca dostatočne preukázal predloženými dôkazmi, nepovažujeme našu účasť na pojednávaní za nevyhnutnú pre rozhodnutie v konaní.“ Ani odvolací súd nevidí dôvod na spochybňovanie skutkového stavu tak, ako bol zistený prvostupňovým súdom. Žalovaný nezaplatil za služby a štandardné formulárové zmluvné podmienky sú evidentné zo zmlúv v spise. Odvolací súd preto nemal dôvod spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu a ani vykonávať ďalšie dokazovanie. Systém neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie občianske súdne konanie umožňuje odvolaciemu súdu rozhodnúť na základe nesporného skutkového stavu. Odvolací súd k argumentom pripomína žalobcovi rozsudok Krajského súdu v Prešove z 20.9.2011 č.k. 6Co 113/2010. Vzhľadom na ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka už odvolací súd nemá možnosť polemizovať nad otázkou, či predmetné zmluvné pokuty sú alebo nie sú neprijateľné. Žalobca ich má zo zákona zakázané a musí si ich upraviť, ak ich chce používať. Odvolací súd nemôže byť podporovateľom protiprávneho stavu, ktorý je vyvolaný tým, že sa uplatňujú zmluvné pokuty napriek ich zákazu. Podľa § 53a ods.1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Vyššie spomínaným rozsudkom sa žalobcovi nepriznalo plnenie z predmetných neprijateľných podmienok a preto má zákaz ich ďalej používať. Žalobca vo vzťahu k predmetným zmluvným pokutám nepreukázal právo na plnenie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny vo výroku potvrdil (§ 219 ods.1 O.s.p.). Nad rámec potreby odvolací súd vo svetle právoplatného rozsudku na dôvažok dopĺňa. Žalobca sa ako jeden z operátorov na trhu verejných telekomunikačných služieb domáhal od žalovaného ako spotrebiteľa jeho telekomunikačnej služby zaplatenia ceny odobratých služieb (389,45 Eur) a zmluvných pokút (744,60 Eur) z dvoch po sebe uzavretých zmlúv. Žalobca od obidvoch zmlúv odstúpil, a to od zmluvy o pripojení k službám vedených pod referenčným číslom 0080042314, odstúpením ku dňu 8. 4. 2008 a od zmluvy o pripojení k službám vedených pod referenčným číslom 0080044244 odstúpením ku dňu 15. 6. 2008. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Vzhľadom na zánik práv a povinnosti z predmetných zmlúv vrátane práv a povinnosti zo zmluvných pokút, keďže sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ), bola žaloba o plnenie zo zmluvných pokút nedôvodná . Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25,26,27 ). Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods.1 OZ s právom Európskej únie, ktoré umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča smernica Rady 93/13 /EHS ( čl.8 smernice). Odvolací súd konštatuje, že kauzy operátorov predstavujú významný podiel z nápadu veci na súdy, a to napriek tomu, že operátori majú značnú výhodu na trhu, a to možnosť vypnúť službu neplatičovi a keď je v registri problémových prijímateľov, tak pri dojednávaní novej služby môže operátor využiť informácie z registra. Pri takýchto výhodách a súčasne vysokom počte sporov preto vzniká zákonite otázka právnej čistoty vzťahov medzi operátormi a telekomunikačnými spotrebiteľmi. Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 citovanej smernice ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali“. Odvolací súd z vlastnej činnosti môže konštatovať, že causy operátorov sa vyznačujú viacerými podobnými znakmi. Vysoký počet súdnych sporov operátorov so spotrebiteľmi indikuje potrebu podrobnejšej súdnej kontroly zmluvných podmienok a postupu operátorov, a to v súlade s čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov), čl. 38 Charty základných práv EÚ (Politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľov) a neprehliadnuteľnej judikatúry súdneho dvora, najmä so zreteľom na povinnosť súdu ex offo zakročiť proti neprijateľným zmluvným podmienkam (C-240-244/98 Oceano, C-473/0 Cofidis, uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčkovská a iné). Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch. Žalovaný uzavrel so žalobcom hneď po sebe dve zmluvy o pripojení s dobou viazanosti na 24 mesiacov. Ide v skutočnosti o tzv. viazané zmluvy a to jednak kúpnu zmluvu (kúpa mobilu) a jednak zmluvu o pripojení. Žalovaný sa zaviazal používať služby 24 mesiacov. Tomuto produktu sa zvykne hovoriť aj ako ,,paušál“. Žalovaný podľa týchto zmlúv mal kúpiť dva mobilné telefóny každý za cenu 1,-Sk. Štandardná cena jedného telefónu v čase kúpy bola 5.494,-Sk s DPH (182,37 eur). Zmluvná pokuta pri každej zmluve bola dohodnutá vo výške 372,30 eur, teda 200% hodnoty mobilného telefónu. Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného k 22. 10. 2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčovská). So vstupom do Európskej únie prijala Slovenská republika záväzky náležite transportovať do smernice EÚ a v aplikačnej praxi aj napĺňať ciele týchto smerníc. V oblasti ochrany spotrebiteľa, a teda aj finančného spotrebiteľa Európska únia prijala viaceré smernice (napr. viď príloha smernice EP a Rady z 23. 4. 2009 č. 2009/22 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov o súdnych príkazoch). Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13“) si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Súdny dvor v rozsudku Oceáno Grupo Editorial SAC 240/98 až C 344/98 konštatuje, že nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky, a preto súdy v štátoch, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom, majú aj bez návrhu prihliadať na neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky, obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro, bod 37, Asturcom bod 51). Súdny dvor dokonca považuje ochranu spotrebiteľa podľa čl. 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života (pozri uznesenie súdneho dvora EÚ vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčovská, bod 50). K tvrdeniu žalobcu ohľadom dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá bola podľa jeho tvrdenia dohodnutá ako sankcia za porušenie zmluvnej povinnosti a ako paušalizovaná náhrada škody, odvolací súd poznamenáva. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúka žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...). „Záujemca, resp. Účastník a Poskytovateľ sa dohodli, že ak Záujemca, resp. Účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto Dodatku, záujemca, resp. účastník sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 11.215,97,- Sk. Účastník je taktiež povinný nahradiť škodu vzniknutú Poskytovateľovi v súvislosti s porušením povinností Záujemcu, resp. Účastníka podľa tohto Dodatku v časti presahujúcej výšku zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy Poskytovateľa. Zmluvná pokuta sa neaplikuje, ak dôjde k zmene podmienok Zmluvy v znení a doplnení podľa tohto Dodatku počas Doby viazanosti z dôvodu uzatvorenia iného písomného dodatku k Zmluve podľa podmienok Akcie, ak si Záujemca, resp. Účastník zároveň zakúpi MT podľa podmienok akcie.“ (čl. II bod 2.3 Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 24. 10. 2007). Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, teda pod citovaným bodom 2.3 „ak účastník poruší niektorú z povinností podľa tohto dodatku“ signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca uplatňuje od žalovaného sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti a vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade, keď sa dostane do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku alebo konci doby viazanosti. Odvolací súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty. Uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, teda nepopiera popri sebe ani uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru odvolacieho súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd musí brať pri vyhodnocovaní neprijateľnej zmluvnej podmienky do úvahy aj ostatné zmluvné podmienky a okolnosti, za ktorých je zmluva uzavretá (čl. 4 ods. 1 smernice, § 41 OZ). K tvrdeniu žalobcu, že nepriznaním nároku na zmluvnú pokutu by sa spôsobilo nepomerne výhodnejšie postavenie žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o pripojení, odvolací súd uvádza, že prípadné nároky žalobcu vyplývajúce z porušenia práva týmto tento rozsudok nijako nepopiera. Odvolací súd poznamenáva, že v záujme naplnenia jedného zo základných práv v Európskej únii „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 98 Charty základných práv Európskej únie), je treba využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala prepotrebná dôvera spotrebiteľov v trh a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Problémová zmluvná pokuta podľa názoru odvolacieho súdu nielenže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany, ale má aj tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má totiž odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorý im svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v Náleze zo dňa 15. 6. 2009 sp. zn. I. ÚS 342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. K ďalšej odvolacej námietke, že žalobcom poskytnuté benefity a hodnoty mobilných telefónov boli vyššie než dohodnutá zmluvná pokuta, odvolací súd poznamenáva. Žalovaný tvrdí, že poskytol žalovanému na základe zmluvy o pripojení zo dňa 22. 10. 2007 koncové telekomunikačné zariadenie, ktorého štandardná cena bola 5.494,- Sk s DPH, pričom žalovaný odkúpil od žalobcu zariadenie za kúpnu cenu 1,- Sk, čím mu bol poskytnutý benefit zo strany žalobcu v rozsahu 1.732,72 Eur (52.200,- Sk) a na základe zmluvy o pripojení č. 2 zo dňa 24. 10. 2007 získal rovnako benefit zo strany žalobcu vo výške 1.732,72 Eur (52.200,- Sk) zdôvodňujúc to aj poskytnutím akciových cien pre volania a poplatku za volania oproti štandardným cenám. Ak by spotrebiteľ nezaplatil napr. posledný mesačný poplatok, tak zmluvná pokuta vo výške 372,30 Eur vo vzťahu k mesačnému poplatku 6,62 Eur (199,70,- Sk), by predstavovala 56-násobok. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná už navyše aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý. Žalovaná síce porušila zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu sa dotýka aj jeho odňatia mu možnosti konať pred súdom, a to z dôvodu, že prvostupňový súd doručil predvolanie na pojednávanie na deň 12. 4. 2011 iba žalobcovi a nie právnemu zástupcovi žalobcu, ako predpokladá Občiansky súdny poriadok. Z tohto dôvodu tak nemohol predložiť také dôkazy, na základe ktorých by nevyhodnotil súd zmluvnú pokutu ako neprijateľnú. K tejto odvolacej námietke považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na závery judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva „právo na spravodlivý proces je podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva naplnené vtedy, ak je vec posúdená aspoň v jednom stupni orgánom, ktorý napĺňa požiadavku nezávislosti a nestrannosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porov. napr. Delcourt v. Belgicko, rozsudok zo dňa 17. 1. 1970, séria A, č. 11, ods. 25 alebo Butkevičius v. Litva, rozsudok zo dňa 26. 3. 2002 č. 48297/99, zbierka rozsudkov a rozhodnutí 2002-II ods. 43).“ Isteže ide o vadu konania, no nie o takú, ktorá má alebo mohla by mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd síce doručoval predvolanie na pojednávanie na deň 12. 4. 2011 len žalobcovi vrátane poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p., avšak pre posúdenie, či takáto vada konania mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vždy dôležitá okolnosť, či by bol iný výsledok konania, ak by k takejto vade konania nedošlo. Vzhľadom na okolnosť, že odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie a bola tak zjednaná možnosť nápravy, žalobca už v podanom odvolaní vyjadril svoje argumenty pre otázku prijateľnosti požadovanej zmluvnej pokuty. Predmetná vada teda nemohla mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci. Rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku vecne správny, a preto boli splnené zákonné podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a tomu zodpovedá aj výrok o nepriznaní trov odvolacieho konania postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.