Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 17Co/23/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710210295 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710210295.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci navrhovateľa SKP, k.s., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, zast. JUDr. Pavlom Konečným, advokátom AK Banská Bystrica, Hurbanova 14A, proti odporkyni L. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., I. XX, t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Mgr. Tatianou Turokovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bardejov, o zaplatenie 875,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C/174/2011-118 zo dňa 22.11.2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 42 ods. 1 a § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 3, § 52 ods. 1, 2, 4 a § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že k postúpeniu pohľadávky na navrhovateľa došlo postupom odporujúcom dobrým mravom, preto takýto právny úkon nemožno považovať za platný. Navrhovateľ nemohol ani nadobudnúť aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania. Postúpenie pohľadávky, keď zmluvu uzavrel správca, je aj v rozpore so zákonom, pretože v zmysle § 40 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. správca počas konkurzu vykonáva správu majetku podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto majetku v súlade s týmto zákonom. Správca je oprávnený počas konkurzu vykonávať iba také úkony, ktoré smerujú k naplneniu účelu konkurzného konania, teda k speňaženiu existujúceho majetku a uspokojovaniu veriteľov a správcovi nie je dané oprávnenie k vykonávaniu úkonov, ktorými by subjekt v úpadku nadobúdal ďalší majetok, čo by výrazne predlžovalo konkurzné konanie a odďaľoval by sa tým účel konkurzného konania, a to uspokojovanie veriteľov. Naviac, navrhovateľ napriek tomu, že je v úpadku, vykonáva štandardnú podnikateľskú činnosť, čím sa však navrhovateľ nesprávne zvýhodňuje oproti iným podnikateľským subjektom obchádzaním zákona, ktoré spočíva vo vylúčení záväzného pravidla ( platenia súdneho poplatku ) použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, avšak je použitý za tým účelom, ktorý zákon nepredvída a nikdy k nemu účelom nesmeroval ( § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. ). Ide o nekalú obchodnú prekážku. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa hodnotil postúpenie pohľadávky na navrhovateľa ako úkon neplatný, na základe ktorého navrhovateľ nemohol nadobudnúť aktívnu legitimáciu, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešným a odporkyňa náhradu trov konania nežiadala. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že odôvodnenie prvostupňového súdu je vadné v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva jednak v skutočnosti, že prvostupňový súd na predmetnú vec použil nesprávne ustanovenia právneho predpisu, ako aj aplikované ustanovenia nesprávne priradil na skutkový stav prejednávanej veci, a to najmä s poukazom na vykonané dokazovanie. V obdobných veciach bolo zo strany predstaviteľov súdnej moci nespočetne krát prezentované, že pri právnom posúdení veci súdom, resp. pri aplikácii konkrétnych právnych noriem na prejednávaný prípad je v procese súdneho rozhodovania a tzv. „súdnej kontroly" uplatňovaných nárokov potrebné vychádzať najmä z účelu zákona, resp. konkrétnej právnej normy. V tomto konaní a rozhodnutí súdu, ako aj obdobných rozhodnutiach, je zreteľne možné identifikovať neželanú arbitrárnosť v procese súdom hľadanej právnej normy bez ohľadu na samotnú dôvodnosť uplatneného nároku, čo v konečnom výsledku diskvalifikuje snahu navrhovateľa o legitímne uplatnenie legálne a v súlade s právnym poriadkom SR nadobudnutých majetkových práv úpadcu. Zmenou v osobe veriteľa pohľadávky nemôže byť sledovaný a dosiahnutý taký účel, ktorým by si dodávateľ klamlivým, zavádzajúcim, resp. dezinformujúcim konaním a správaním vo výsledku zvyšoval predaj svojich produktov v neprospech spotrebiteľa, a tým poškodzoval jeho práva. Dochádza tu k snahe o absurdný záver, že postúpenie pohľadávky medzi dvoma podnikateľmi (hoci vzniknutej zo spotrebiteľského vzťahu) je vlastne typickým spotrebiteľským vzťahom, ktorým podnikateľ dodáva spotrebiteľovi v podmienkach bežného obchodného styku jeho produkty a služby. Postúpením pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu dodávateľ nesleduje zhoršenie právneho postavenia jeho klienta ako spotrebiteľa, ale prevod postupovanej pohľadávky v bežnom obchodnom styku na subjekt, ktorý sa v rámci svojej obchodnej činnosti väčšinou špecializuje na uplatnenie takýchto práv. Takýmto subjektom bol v čase pred vyhlásením konkurzu na jeho majetok aj úpadca, teda spoločnosť, ktorá sa v rámci predmetu svojej činnosti zaoberala prevažne obchodovaním s pohľadávkami a ich uplatňovaním. V dôsledku obchodnej činnosti úpadcu v čase pred konkurzom bola uzatvorená aj Rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007. Rozhodnutie a konanie žalobcu ako správcu je až nadštandardne súladné s odbornou starostlivosťou. Dodávateľ realizoval množstvo výziev a upomienok za účelom zmierneho a mimosúdneho riešenia veci, ako aj oznámenia spotrebiteľom o postúpení pohľadávok na tretí subjekt s uvedením možnosti a spôsobu dobrovoľnej úhrady ich omeškaných záväzkov. Takýmto spôsobom sa spotrebiteľom zabezpečila dôsledná informovanosť, vylučujúca akúkoľvek nekalosť, resp. klamlivosť takéhoto konania. Vo vzťahu k náhrade trov konania v spore s úpadcom, oprávnený namietal, že súdne uplatnenie pohľadávok úpadcu voči jeho dlžníkom je až sekundárnym prejavom potreby ich uplatnenia správcom v čase, keď už hrozí obava o právne znehodnotenie týchto práv, resp. ak je zo správania dlžníka nepochybné, že jeho vôľa plniť dobrovoľne v žiadnom smere nenastane. V takto začatých súdnych konaniach je každý účastník oprávnený dať sa zastúpiť advokátom, účasťou ktorého vznikajú každej sporovej strane trovy konania, ktoré je neúspešná strana povinná nahradiť úspešnej protistrane. Hlavnou podmienkou možnosti a právnej dovolenosti pokračovať vo výkone niektorých podnikateľských činností úpadcu, resp. prevádzkovaní podniku je dosahovanie výnosu (zisku) z takýchto činností, ktorý je v konečnom dôsledku pripísaný v prospech príslušnej podstaty za účelom uspokojenia veriteľov úpadcu. Náhrada trov úspešných účastníkov sporových konaní so správcom je v tomto prípade považovaná za náklady pokračovania týchto činností. Ak by správca v podmienkach realizácie jeho činnosti a v ktoromkoľvek štádiu dospel k výsledku, že tieto náklady presahujú výnosy, a teda nie je možné trovy účastníkov konania riadne uspokojovať, musel by takúto činnosť bezodkladne ukončiť a ďalej v týchto činnostiach nepokračovať. Dozor nad plnením týchto zákonných predpokladov vykonáva po celú dobu výkonu týchto činností konkurzný súd, ktorému správca pravidelne zasiela hodnotenie celkových ekonomických výsledkov týchto činností. Pokiaľ prvostupňový súd konštatoval, že aj v tomto prípade navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty nadobúda po vyhlásení konkurzu pohľadávky len preto, aby dosiahol oslobodenie od platenia súdneho poplatku, od platenia ktorého by inak veriteľ oslobodený nebol, nie je celkom zrejmé, akými úvahami sa prvostupňový súd spravoval. Účelom právneho úkonu jednotlivej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorou úpadca nadobudol uplatnenú pohľadávku, bol prevod majetkového práva na úpadcu za účelom zvýšiť hodnotu majetkovej podstaty úpadcu. Zmluva o postúpení pohľadávok je platným prejavom vôle zmluvných strán, správcom sledujúci legitímny a ZKR predpokladaný účel zhodnotenia majetkovej podstaty úpadcu, nijakým spôsobom sa neprieči dobrým mravom, neobchádza zákon ani zákonu neodporuje. Ide teda o právne perfektný právny úkon, ktorý je ako taký platný a vyvoláva predpokladané právne následky. Postupník (úpadca) sa tak stal veriteľom v jednotlivej zmluve o postúpení pohľadávok bližšie špecifikovaných pohľadávok, a preto je správca s poukazom na § 44 ods. 1 ZKR aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na začatie konania na súd. Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 26.03.2012 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. V danom prípade súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, došlo postupom odporujúcim dobrým mravom, a preto takýto úkon nie je možné považovať za platný. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, že v postupe súdov možno identifikovať nežiadanú arbitrárnosť v procese hľadaním právnej normy, odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa obsahuje právne posúdenie veci, teda konkrétne odkazy na príslušné právne predpisy, ktoré sa týkajú veci samej a jej účastníkov. Súd prvého stupňa naplnil svoju zákonnú povinnosť tým, že právne posúdenie vyvodil vo vyváženosti všetkých dotknutých právnych noriem a jeho rozhodnutie je náležite po právnej i skutkovej stránke správne a logicky odôvodnené. Žalobca nemôže úspešne namietať, že súd vo svojom postupe napĺňa cieľ občianskeho súdneho konania v súlade s ust. § 1 O.s.p., poskytuje súdnu ochranu v zmysle Ústavy Slovenskej republiky všetkým účastníkom konania (čl. 46 ods. 1) a v neposlednom rade rešpektuje zásady a princípy európskeho práva, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za prejav ľubovôle. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky žalobcu, že postúpenie pohľadávky nemá charakter propagácie, ponuky, predaja, dodania výrobku, teda činnosti dodávateľa adresovanej spotrebiteľovi za účelom dosiahnutia, resp. maximalizácie zisku, odvolací súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky nie je síce žiadna služba, ale spadá do sféry praktík, ktoré musia byť podrobené súdnej kontrole z hľadiska imperatívu dobrých mravov. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd, poukazujúc na pripomienky Európskej komisie vo veci SKP, k. s., správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o., „v konkurze“, zast. JUDr. Pavol Konečný, advokát, proti Kveta Polhošová, Smerovo, vedenej pred Súdnym dvorom pod C-433/11, uvádza, že je evidentné, že súdna kontrola nekalých obchodných praktík vo svetle dobrých mravov nekončí podpisom zmluvy. Smernica 2005/29 Európskeho parlamentu a rady z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) explicitne v čl. 3 ods. 1 upravuje, že predmetom jej ochrany je obdobie pred uzavretím zmluvy, počas uzavretia zmluvy a po zániku zmluvy. K tomu, aby bolo možné určitú obchodnú praktiku považovať za nekalú, postačuje, že takéto konanie m ô ž e , teda stačí potencionálna hrozba, odradiť spotrebiteľa od určitého ekonomického správania. Odvolacia námietka žalobcu, že vzťah medzi postupníkom a postupcom bol charakterizovaný ako spotrebiteľský, je nedôvodná. Z napadnutého rozhodnutia takýto záver súdu prvého stupňa nevyplýva a pokiaľ predmetné rozhodnutie hovorí o spotrebiteľovi, tak výlučne vo vzťahu právneho predchodcu terajšieho navrhovateľa (Slovak Telecom, a.s.) a odporkyne. V zmysle uvedeného sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa, že v danom prípade boli naplnené znaky inštitútu nekalej obchodnej praktiky. Takýto záver Krajský súd v Prešove vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Co/1/2011, na ktoré poukázal aj odvolateľ. V zmysle tohto rozhodnutia nekalá obchodná praktika, ako zákonom zakázané konanie, nemôže byť prostriedkom k získaniu aktívnej legitimácie navrhovateľa. Preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak vzhľadom na uvedené, pre nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, návrh zamietol. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo úspešnému žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli a neúspešný žalobca v odvolacom konaní nárok na náhradu trov konania nemá. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.