Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/136/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710211077 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8710211077.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu PAPYRUS POPRAD, s.r.o., Partizánska 3916, Poprad, IČO: 31 678 238, právne zastúpeného JUDr. Ivanom Vozárom, advokátom, M. M. Hodžu 3, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému Daňovému úradu Poprad, Štefánikova 3651/13, Poprad, v konaní o zaplatenie 888,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C 31/2011-49 zo dňa 31. 05. 2011 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. M e n í rozsudok tak, že žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 888,87 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 368,85 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca pri plnení svojej daňovej povinnosti pri zadávaní úhrady sa dopustil omylu pri uvádzaní variabilného symbolu z dôvodu, že uviedol identifikačné číslo iného daňového subjektu. Žalovaný prijal túto platbu ako platbu plnenú za iný daňový subjekt podľa DIČ. Následne zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že žalovaný ako správca dane v súlade s ust. § 58 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov nie je oprávnený vrátiť platbu tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil. Nešlo podľa jeho názoru v prejednávanej veci o vzťah vyplývajúci z občianskoprávneho vzťahu, ale o verejnoprávny vzťah. Žalobca nepreukázal právny titul, na základe ktorého by bolo možné jeho návrhu vyhovieť. V prejednávanej veci vzhľadom na okolnosti prípadu by bolo možné uvažovať len o zodpovednosti vyplývajúcej z bezdôvodného obohatenia vo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Javorina, spol. s r. o., v prospech ktorej bola započítaná platba na splnenie daňovej povinnosti poukázanej žalobcom. Prvostupňový súd poukázal na ust. § 58 ods. 1 - 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov platného v roku 2008. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade trov odvolacieho konania, ako aj k úhrade trov konania. V odvolaní uviedol, že právny záver prvostupňového súdu je nesprávny. Prvostupňový súd pochybil, keď nepovažoval nárok na zaplatenie peňažnej sumy 888.87 eur za plnenie bez právneho dôvodu. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia určitých predpokladov. Ako konkrétny prípad bezdôvodného obohatenia zákon považuje okrem iného aj plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli, alebo nie. Žalobca zaplatil preddavok na daň 25.9.2008, teda v určenej lehote plnil na základe právneho dôvodu, pretože mu táto povinnosť vyplývala zo zákona. Nesprávne uvedenie variabilného symbolu neznamená, že nedošlo k plneniu. Ďalšie jeho plnenie, keď zaplatil opätovne sumu 888,87 Eur, možno už kvalifikovať ako plnenie bez právneho dôvodu, pričom sú splnené predpoklady vzniku záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia. Plnenie žalobcu tým, že zaplatil preddavok na daň ešte raz je poskytnutie majetkového prospechu bez toho, aby na to bol právny dôvod. Žalobca ďalej uvádza, že prvostupňový súd opomenul skúmať dôležitú skutočnosť. Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 511/1992 Z. z musí byť pri každej platbe na daň uvedená príslušná daň, na ktorej úhradu je platba určená. V konaní bolo preukázané, že aj keď nebol uvedený správny variabilný symbol. Bolo správne uvedené, že suma 888,87 Eur je určená na zaplatenie preddavku. Takto bola platba označená. Daňový subjekt Javorina, spol. s r.o., ktorému žalovaný priradil túto platbu však takúto daňovú povinnosť nemal. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Má za to, že nedošlo medzi ním a žalobcom k bezdôvodnému obohateniu, pretože žalobca uviedol pri identifikácii platby DIČ iného daňového subjektu. Vyporiadanie medzi dotknutými daňovými subjektmi nemôže byť predmetom správy daní. Poukázal na ust. § 58 zákona o správe daní a ust. § 31 ods. 11 citovaného zákona. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, doplnil dokazovanie písomným dožiadaním žalovaného (č. l. 65 a 67 spisu) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovi vznikla daňová povinnosť zaplatiť preddavok na daň vo výške 888,87 Eur splatný k 30. 09. 2008. Je nesporné, že žalobca zaplatil uvedenú sumu dňa 25. 09. 2008. Žalobca uviedol ako variabilný symbol daňové identifikačné číslo (DIČ) iného daňového subjektu. Po výzve správcu daní na zaplatenie predmetného preddavku na daň opätovne zaplatil v sume 888,87 Eur ako preddavok na daň, ktorý bol splatný k 25.09. 2008. So skutkových zistení teda vyplýva, že žalobca omylom uviedol nesprávne DIČ a správca dane platbu priradil k inému existujúcemu daňovému subjektu. Možno tiež uzavrieť, že išlo o chybu v písaní, pretože DIČ žalobcu bolo 2020513880, pričom pri zadávaní platby uviedol DIČ 2020513858. Žalobca písomne požiadal žalovaného o preúčtovanie predmetnej sumy na ďalší svoj splatný preddavok na daň vo výške 888,87 Eur (č. l. 4, 10 spisu). Žalovaný písomne oznámil svoje stanovisko dňa 02. 07. 2009, 04. 02. 2010, že platbu nepovažuje za neoprávnený majetkový prospech a túto sumu si môže požiadať od daňového subjektu Javorina, s. r .o. v prospech koho plnil. Odvolací súd po doplnení dokazovania posúdil skutkový stav nasledovne: Podľa § 58 ods. 1 - 6 Zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, platného v roku 2008 daň sa platí príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe na daň musí byť uvedená príslušná daň, na ktorej úhradu je platba určená. Správca dane prijme platbu na úhradu príslušnej dane, a ak platba nie je označená, použije ju v poradí podľa odseku 5, v takom prípade správca dane daňovému subjektu oznámi, na aký účel podľa odseku 5 prijatú platbu použil. Ak nemožno platbu použiť podľa odseku 5, správca dane vyzve daňový subjekt, aby v určenej lehote oznámil, na úhradu ktorej dane má byť platba použitá; ak daňový subjekt túto skutočnosť neoznámi v určenej lehote, správca dane bude považovať túto platbu za daňový preplatok (§ 63). Prijatú platbu na daň správca dane eviduje, pričom deň zaevidovania platby je zhodný s dňom jej zaúčtovania. Daň možno platiť a) bezhotovostným prevodom z účtu 1. vedeného v banke na príslušný účet správcu dane, 2. určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný zákon, 1b) b) v hotovosti, 1. poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane, 2. zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť daňovou exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak, 3. zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní, 4. pri platbách do 10 000 Sk správcovi dane, ktorým je obec; na prijatú platbu je zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, povinný vydať potvrdenie. Prijatá platba na daň sa použije na úhradu v tomto poradí: a) peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky, b) bežné platby daní vrátane preddavkov na daň, c) vyrubená daň alebo vyrubený rozdiel dane, d) najstaršie daňové nedoplatky okrem úroku, pokuty a sankčného úroku, ktoré boli vyrubené alebo uložené po 1. januári 2004, e) úrok, f) pokuta, g) sankčný úrok. Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné. Určujúcou otázkou v prejednávanej veci tak ostalo to, či ustanovenie. § 58 ods. 6 citovaného zákona možno vyložiť tak extenzívne, že každú platbu vykonanú daňovým subjektom, prípadne inou osobou musí správca dane prijať a bez ohľadu na ďalšie okolnosti prípadu ju považovať ako platbu plnenú za daňový subjekt. Zo skutkových zistení možno dospieť k záveru, že žalobca sa dopustil chyby v písaní, čo vyplýva z toho, že variabilný symbol, a teda DIČ je totožné s jeho DIČ a líši sa len v posledných dvoch číslach. Ďalej tiež možno dospieť k záveru, že žalobca ako daňový subjekt, nemal vôľu platiť za iný daňový subjekt. Zákon č. 511/1992 Zb. stanovuje v ust. § 58 ods. 1 - 6 spôsob platenia dane a použitie platieb. Žalovaný ako správca dane tvrdí, že platbu prijal v súlade s ust. § 58 ods. 6 citovaného zákona, pričom poukazuje na to, že v súlade s týmto zákonným ustanovením nie je prípustné vrátenie platby, aj keď bola plnená inou osobou než je daňovým subjektom. Ustanovenie § 58 ods. 6 citovaného zákona upravuje možnosť kedy za daňový subjekt môže uhradiť jeho daňovú povinnosť aj iná osoba. Isteže zákon neukladá povinnosť správcovi dane skúmať, z akého účtu, prípadne od koho bola platba prijatá a nie je ani len povinný skúmať, aké pohnútky viedli prípadného platiteľa odlišného od daňového subjektu, aby platbu zrealizoval. Ďalej je potrebné tiež súhlasiť, že DIČ je identifikátorom pre správne priradenie platby. Predsa len však DIČ vo forme variabilného symbolu nemôže byť považované za základný a určujúci znak prejavu vôle uhradiť daň za iný subjekt. Na podporu tvrdení poukazuje odvolací súd na záver vyslovený Najvyšším súdom ČR v rozhodnutí 4Af S 4/2003-60 zo dňa 25. 02. 2003, ktorý uviedol „základným predpokladom pre aplikáciu neprípustnosti vrátenia platby správcom dane je zistenie, či išlo o platbu dane a zistenie, že ten, kto platil, platil za dlžníka“. O súlade s ust. § 31 ods. 11 zákona č. 511/1992 Zb. je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých dokladoch, ktoré bude vydávať a tiež pri styku so správcom dane pridelené DIČ. Je však nutné uviesť, že okrem tohto omylu v písaní žalobca splnil svoju povinnosť - podal daňové priznanie, vykázal určitú daňovú povinnosť, mal vôľu zaplatiť včas a riadne svoju daňovú povinnosť. V dôsledku vyššie uvedeného možno uzavrieť že, žalobca nemal inú možnosť získať späť omylom zaplatenú sumu, keďže správca dane nebol ochotný zaúčtovať túto platbu na ďalší už vzniknutý jeho daňový preddavok, než podaním predmetnej žaloby proti žalovanému. Odvolací súd, nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nebol povinný vrátiť predmetnú sumu žalovanému a že sa mohol tejto sumy domáhať len od spoločnosti Javorina, s. r. o., v prospech ktorej bola platba zaúčtovaná. Pre prijatie takéhoto záveru absentuje vôľa žalobcu plniť za iný subjekt, navyše pri aplikácií takéhoto názoru vysloveného súdom prvého stupňa by reálne žalobca ani nevymohol predmetnú sumu, keďže subjekt, za ktorý plnil, bol v úpadku a neskôr bol vymazaný z obchodného registra. Žalovaný neuviedol prečo sa „mrtvá“ spoločnosť tolerovala a prečo nepodnikol relevantné kroky pre neplatenie daňových povinností. Za takých okolnosti je zjavne nespravodlivé, ak by si žalovaný nahrádzal príjmy od iných subjektov, ktoré si povinnosti plnia. Odvolací súd dospel k záveru, že ak by sa ust. § 58 ods. 6 malo vykladať tak, že všetky platby, ktoré boli vykonané nie daňovým subjektom nemohli byť vrátené správcom dane za žiadnych okolností bez výnimiek, bez posúdenia okolností jednotlivého prípadu, znamenalo by to porušenie princípu spravodlivosti. Rozhodol sa preto použiť kritérium správnosti zákona a kritérium spravodlivosti. „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležíte právo spravodlivosti ustúpiť“ („Radbruch Gustáv“, Spravedlnost a právní jistota, Právní rozhledy č. 16, roč.2009, s. 582). Podľa Radbruchovej formuly sudca, ktorý by mal aplikovať zákon porušujúci spravodlivosť ako všeobecnú rovnosť musí vychádzať z tejto spravodlivosti a náplň zákona ignorovať ako bezprávne právo. Teda pokiaľ je rozpor so spravodlivosťou extrémny, potom má sudca povinnosť rozhodnúť contra legem. (porovnaj Radbruchová formula, www.najpravo.sk). Odvolací súd tak zastáva názor, že použitie ust. § 58 ods. 6 v každom prípade bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu je nespravodlivým ustanovením nespravodlivého zákona. Za prirodzené a správne musí byť považované to, že žalovaný mohol prijatú platbu žalobcu plnenú bez vôle plniť za iného preúčtovať a považovať za plnenie jeho daňovej povinnosti akonáhle sa o skutočnej vôli platiteľa dozvedel. Keďže tak neurobil je treba považovať nárok žalobcu za dôvodný. Ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Na základe vyššie uvedených predmetných dôvodov je odvolací súd toho názoru, že v prejednávanej veci nastali podmienky pre možnosť prijatia záveru o dôvodnosti podanej žaloby. Na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu plnením bez právneho dôvodu. Žalobca plnil v domnení, že plní svoj vlastný záväzok (daňovú povinnosť) a teda medzí ním a žalovaným, ktorý získal predmetné plnenie vznikol právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu. Žalovaný získal plnením žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy a žalobcovi tak vznikla majetková ujma. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd tak napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 888,87 Eur žalobcovi (§ 220 O.s.p.). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 368,85 Eur a to do 30 dní od jeho právoplatnosti. O trovách prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu patrí náhrada trov konania. Tie pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) nasledujúco: Náhrada za zaplatený súdny poplatok ......................................................................... 53,- Eur Náhrada trov právneho zastúpenia: Odmena + režijný paušál (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/, § 16 ods. 3 vyhlášky) - prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 11.10.2010........... 51,45 Eur + 7,21 eur ......... 58,66 Eur - písomné podanie na súd (žaloba) dňa 14.10.2010 ...... 51,45 Eur + 7,21 eur........... 58,66 Eur - účasť na pojednávaní dňa 14.04.2011 .......................... 51,45 Eur + 7,41 eur........... 58,86 Eur Náhrada cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 vyhlášky)...... cesta D. P. - F. a späť dňa 14.04.2010: náhrada za spotrebované PHM + základná cestovná náhrada podľa Opatrenia č. 632/2008 Z.z. .......................................................................................... 33,59 Eur Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 vyhlášky) ...4x začatá polhodina á12,35 eur ... 47,22 Eur ---------------- Spolu: 309,99 Eur Tarifnou hodnotou veci bola podľa § 10 ods. 2 vyhlášky žalovaná suma 888,87 eur, z čoho základnou sadzbou tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1 vyhlášky suma 51,45 eur. Režijným paušálom (náhradou výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné) je podľa § 16 ods. 3 vyhlášky pri úkonoch v roku 2010 suma 7,21 eur a v roku 2011 suma 7,41 eur. Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za úkon právnej služby uplatnený ako “kvalifikovaná výzva dňa 27.01.2010“. Tento úkon bol totiž vykonaný ešte pred začatím súdneho konania. Pre priznanie náhrady trov konania nie je síce nevyhnutné, aby účastníkovi vznikli trovy až po začatí súdneho konania a do doby jeho právoplatného skončenia. Pre priznanie náhrady takýchto trov sa však vyžaduje, aby vznikli účelne, tzn. že účastníkovi vznikli v bezprostrednej súvislosti so súdnym konaním. Za takto účelne vynaložené trovy pred začatím konania je možné považovať napr. trovy vzniknuté v súvislosti so vznikom právneho zastúpenia (prevzatie veci advokátom, príprava a prvá porada s klientom) alebo spísaním návrhu na začatie konania. S takýmito úkonmi právnej služby ako účelnými počíta priamo vyhláška č. 655/2004 Z.z. (ide o úkony podľa § 14 ods. 1 písm. a) resp. c) tejto vyhlášky). Je nepochybné, že tieto trovy vznikajú spravidla pred začatím konania vo veci samej. Občiansky súdny poriadok však neupravuje ako podmienku prípustnosti súdneho konania tzv. predsúdnu upomienku alebo predžalobnú výzvu na plnenie (v tomto prípade vyššie uvedený úkon). Náklady spojené s takými predsúdnymi korešpondenciami nezodpovedajú podmienke úzkej spojitosti so začatím konania, jeho priebehom a výsledkom. Súdna prax dospela dokonca k záveru, že povinnosť na náhradu trov občianskeho súdneho konania sa nevzťahuje ani na náklady spojené s podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. (viď RČR 33/93). Niektoré náklady vznikajúce účastníkovi pred súdnym konaním nesplňujúce podmienku bezprostrednej súvislosti so súdnym konaním, možno uplatňovať len v rozsahu príslušenstva pohľadávky, ale za splnenia predpokladov uvedených v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal plný úspech aj v odvolacom konaní, a preto mu podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. patrí aj náhrada trov odvolacieho konania. Tú si uplatnil za jeden úkon právnej služby - podanie odvolania vo výške 58,86 Eur (51,45 Eur odmena + 7,41 eur režijný paušál). Tieto trovy sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 vyhlášky), a preto mu ich odvolací súd priznáva v uplatnenej výške. Žalobcovi preto patrí náhrada trov konania v celkovej výške 368,85 Eur (309,99 Eur prvostupňového a 58,86 Eur odvolacieho konania). Trovy konania je povinný zaplatiť žalovaný na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ivana Vozára (§ 149 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.